Rím 27. mája (TK KBS) Mons. Paul Toshihiro Sakai, pomocný biskup Osaka-Takamatsu (Japonsko), udelil kňazské svätenie 29 diakonom prelatúry Opus Dei z 19 krajín. Vysviacka sa konala cez víkend v rímskej Bazilike svätého Eugena. Počas homílie Mons. Sakai pripomenul, že kňaz je človek, ktorý žije pre druhých: „Od zajtra začnete cestu, na ktorej sa stanete nie tým, čím chcete byť vy, ale tým, čím ľudia okolo vás chcú, aby ste boli.“
Mons. Sakai: Svedkovia, pastieri a ovce
Po čítaniach liturgie biskup zdôraznil, že kňaz „je povolaný byť svedkom“. Okrem toho „aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych (2 Kor 5, 15). A „musí byť dobrým pastierom ako Kristus, ale aj dobrou ovcou“, ovcou, „ktorá počúva hlas Dobrého pastiera a nasleduje ho“.
Japonský biskup poukázal na postavu oslíka, zvieraťa, ktoré si zakladateľ Opus Dei, svätý Josemaría Escrivá, mimoriadne obľúbil: „Podobne ako ovca, aj oslík počuje hlas svojho pána svojimi veľkými ušami.“
Pred slávnosťou biskup daroval každému z nových kňazov malého ,origami‘ oslíka, ktorého sám vyrobil počas svojej cesty do Ríma. Vo svojej homílii pre inšpiráciu nových kňazov okomentoval niekoľko slov z dôverných zápiskov svätého Josemaríu: „Ja som tvoj oslík, Ježišu.... A z tvojho oslíka, dieťa Boh, rob, čo chceš... Chcem byť tvojím trpezlivým, pracovitým a verným oslíkom.“
Novým kňazom komentoval aj toto japonské príslovie: „Čím viac rastie ryžové zrnko, tým viac sa ohýba.“ „Čím viac skúseností ako kňazi odteraz získate,“ povedal vysväteným, „tým dôležitejšie je, aby ste boli pokornejší. Ak budete pokorní, prinesiete viac ovocia.“
Pozrite si videozáznam z vysviacky na nasledovnom odkaze.
Biskup Sakai vo svojej homílii zaželal „najbohatšie Božie požehnanie Opus Dei, duchovnej rodine, ktorá do tejto chvíle vychovávala týchto 29 ľudí, a tiež každému z vás, rodičom, príbuzným a priateľom.“
Biskup povzbudil novokňazov, aby boli veľmi verní duchu zakladateľa. A na záver vyslovil želanie, aby „sme všetci zjednotení spolu s pápežom vedeli, ako ísť k Ježišovi cez Máriu: ona nás pozýva, ako pri svojom Zvestovaní, aby sme s pokorou predkladali otázky, ktoré vedú k svetlu, aby sme vždy končili poslušnosťou viery.“
Mons. Fernando Ocáriz: „Veľký dar pre vás a pre celú Cirkev.“
Na záver slávnosti vyjadril prelát Opus Dei, Mons. Fernando Ocáriz, vďačnosť a náklonnosť novým kňazom a ich rodinám: „Dnes ste osobitným spôsobom zakúsili Božiu blízkosť. Kňazstvo je veľkým darom pre vás i pre celú Cirkev a povzbudzuje nás, aby sme v praxi uplatňovali to, čo nám odporúčal svätý Josemaría: žiť v neustálej vďačnosti Bohu."
Rodičom novokňazov pripomenul: „Prispeli ste k tomu, aby vo vašich synoch vzklíčil dar kňazského povolania. Naďalej ich sprevádzajte svojimi modlitbami.“
„Nezabudnime sa dnes veľa modliť za pápeža a jeho úmysly, ktoré zahŕňajú celú Cirkev a celý svet; teraz osobitným spôsobom za mier.“
Kňazi z 19 krajín: „Dar vďaka pomoci a modlitbám všetkých.“
Medzi novokňazmi sa nachádza aj Djuna Pascal Mansinsa sa narodil v roku 1988 v Kinshase a v roku 2013 vyštudoval strojárstvo na univerzite v Kinshase. Tri roky pracoval v nemocnici Monkole v oblasti údržby zariadení a príslušenstva. V roku 2018 prišiel do Ríma, aby absolvoval magisterské štúdium teológie, a teraz dokončuje svoju doktorskú prácu z biblickej teológie na tému typologickej exegézy v patristike.
Za kňaza bol vysvätený aj 53-ročný Talian Roberto Sorrenti. Viac ako 20 rokov pracoval v centre ELIS v Ríme, kde mal na starosti vzťahy so spoločnosťami, ktoré centru ELIS pomáhajú, a zároveň presadzoval rozvoj univerzitného štúdia v odbore digitálne inžinierstvo, ktoré sa študuje na základe dohody s Polytechnickou univerzitou v Miláne. „Svet práce je privilegovaným miestom na budovanie dlhodobých vzťahov,“ hovorí Roberto a uvažuje o svojej budúcej kňazskej práci. „Jedným z prvkov, ktorý udržiava tieto vzťahy pri živote, je pomáhať druhým pracovať pre spoločné dobro a pre nové generácie, a to nielen peknými slovami, ale aj konkrétnymi projektmi.“
Sú tu aj ázijskí novokňazi, ako napríklad Wai Leung Ng (Billy). Billy sa narodil v Hongkongu v roku 1989, študoval anglický jazyk a literatúru a pedagogiku. Niekoľko rokov pracoval ako učiteľ angličtiny, etiky a náboženstva na strednej škole Tak Sun, kde ako žiak prišiel k viere a vo veku 17 rokov bol pokrstený. Po ukončení štúdia morálnej teológie píše doktorskú prácu na tému „Zlučiteľnosť koncepcií prirodzeného zákona v konfucianizme a kresťanstve.“ „V našej krajine je potrebný veľký apoštolát voči ľuďom iných náboženských tradícií,“ hovorí, „aby spoznali a milovali Ježiša Krista. Prosím vás o modlitby, aby sa to mohlo uskutočniť a aby som ako kňaz dobre plnil svoju úlohu v tomto projekte.“
Alberto Hikaru Shintani je rodákom zo Sao Paula v Brazílii, kde prežil detstvo. Ako piaty zo siedmich súrodencov, jeho rodina pochádza z Japonska, kam sa vrátil, aby na univerzite študoval japonskú históriu. Po ukončení štúdia na univerzite v Kobe a následnom magisterskom štúdiu na univerzite v Kjóte pracoval ako výskumný pracovník v Japonskej spoločnosti na podporu vedy a v japonskej mimovládnej organizácii, ktorá podporuje sociálne projekty v rozvojových krajinách. Bol tiež riaditeľom kultúrneho centra Seido, univerzitnej rezidencie Opus Dei v meste Ashiya. „Veľa som sa naučil,“ hovorí Hikaru so zreteľom na budúcu kňazskú službu, „zo skúsenosti života v krajine s kresťanskými koreňmi (Brazília) aj v krajine, kde priemerný mladý človek nikdy nemal kontakt s transcendentnom (Japonsko); tam si uvedomíte, že bez ohľadu na kultúrne prostredie je to, čo človek nakoniec hľadá, vždy rovnaké: zmysel svojej existencie, lásku k svojmu životu, dôvod, prečo každé ráno vstávať. Myslím si, že úloha kňaza nám môže pripomenúť, že odpoveď na všetky tieto túžby už existuje, že má meno a tvár, že je to Kristus; a že navyše preberá iniciatívu, aby nás vyhľadal.“
Chinwike Asolibe je Nigérijčan. Po ukončení vysokoškolského štúdia a postgraduálneho štúdia hydrogeológie na Univerzite v Benine niekoľko rokov učil na školách vo Warri, Lagose a Benin City. Hovorí, že práca, formácia a vzdelávanie mladých ľudí, ktoré im pomáha čeliť budúcnosti a prijímať optimistické rozhodnutia, bola pre neho dobrou skúsenosťou. V súčasnosti píše doktorskú prácu o evanjelizácii Lagosu otcami „La Société des Missions Africaines“ (SMA). Jeho veľkou túžbou ako kňaza je venovať sa tomu, aby semeno dobrej zvesti, ktoré zasiali misionári v západnej Afrike za posledných 150 rokov, zapustilo korene v živote mnohých ľudí v Nigérii, aby sa stali skutočnými nositeľmi evanjelia.
Jaime Hernandez je mladý lekár, ktorý pochádza zo Spojených štátov amerických. Narodil sa v Mexiku, v Španielsku sa špecializoval na kardiológiu a potom pokračoval v liečbe srdcových arytmií v Spojených štátoch. „Svoju prácu kňaza vnímam v kontinuite s povolaním lekára. Ježiš bol tiež lekár, takmer všetky jeho prvé zázraky boli uzdravenia. Mnohokrát bude aj moja práca ako kňaza uzdravovaním, s Pánovou milosťou prostredníctvom sviatostí, počúvaním, sprevádzaním a poskytovaním náklonnosti. Napĺňa ma nadšením, že môžem pomáhať obnovovať ľudské srdcia, aby bili v rovnakom rytme ako srdce Kristovo. To je najhlbšia túžba každého človeka a to, čo dáva ľudskému bytiu zmysel.“
Juan Carlos Díaz Palacio, rodák z Mexico City, študoval na Universidad Panamericana v Guadalajare v štáte Jalisco, kde vyštudoval priemyselné inžinierstvo so špecializáciou na prevádzkový manažment. Počas svojho profesionálneho života vypracoval projekty v oblasti počítačovej simulácie priemyselných procesov a služieb a spolupracoval v komunikačnej a reklamnej agentúre. Po krátkom období pôsobenia ako učiteľ na Universidad Panamericana, kampus Aguascalientes, odišiel do Ríma študovať teológiu. Keď premýšľa o svojej budúcej kňazskej práci, inšpirujú ho slová, ktoré pápež František adresoval kňazom v Ríme v auguste 2023: „Musíme sa pozerať na Ježiša, na súcit, s ktorým vidí naše zranené človečenstvo, na nezištnosť, s ktorou za nás obetoval svoj život na kríži.“ A poznamenáva: „Takto chcem predstavovať Krista druhým, aby boli povzbudení pozerať sa na neho.“
Mená a krajiny pôvodu novokňazov sú:
▪ Cecil Otieno Agutu (Keňa)
▪ Ricardo Alanís Cristóforo (Mexiko)
▪ Chinwike Simon-Jude Asolibe (Nigéria)
▪ Renie Cavales Toco (Filipíny)
▪ Gaétan Cœurderoy (Francúzsko)
▪ Javier de Juan Pardo (Španielsko)
▪ José de la Pisa Pérez de los Cobos (Španielsko)
▪ Juan Carlos Díaz Palacio (Mexiko)
▪ Jordi Farreras Tió (Španielsko)
▪ Matteo Frondoni (Švajčiarsko)
▪ Abraham Geraldez Briones (Filipíny)
▪ Pedro Gil Nogués (Kamerun)
▪ Clemens Maria Gudenus (Rakúsko)
▪ Jaime Hernández Ojeda (Spojené štáty americké)
▪ Juan Pablo Hinojosa Gómez (Austrália)
▪ Javier Jauquicoa Martinena (Španielsko)
▪ Francisco Javier Jiménez Aguilar (Salvador)
▪ Carlos Augusto Lisboa Santos (Brazília)
▪ Djuna Pascal Mansinsa Mvuala (Demokratická Republika Kongo)
▪ José Angel Márquez Urízar (Mexiko)
▪ José María Morales de Álava (Švédsko)
▪ Daniele Mottura (Taliansko)
▪ Wai Leung Ng (Čína)
▪ Marcial Eleno Núñez Álvarez (Paraguaj)
▪ José Fernando Pérez Aguilar (Mexiko)
▪ Álvaro Piquer Altarriba (Španielsko)
▪ Alberto Hikaru Shintani (Japonsko)
▪ Roberto Sorrenti (Taliansko)
▪ Agustín Torres Gómez (Mexiko)
Zdroj: Opus dei (informoval Branislav Borovský)
