Bratislava 25. mája (TK KBS) Motorkári zo Slovenska prinesú do Ríma počas návštevy Ad limina apostolorum preložený Proglas. O tejto nezvyčajnej akcii hovoríme s jednou z organizátoriek Andreou Bakošovou.
- V rámci Ad limina apostolorum v Ríme budú biskupi zo Slovenska 5. júna 2024 sláviť aj svätú omšu v Bazilike Santa Maria Maggiore, počas ktorej slovenskí motorkári symbolicky položia preklad Proglasu do taliančiny na oltár. Je to nezvyčajný dar. Ako ste prišli na takýto nápad?
Na Slovensku prebieha Rok kresťanskej kultúry. Vďaka Proglasu vieme povedať, že naša slovenská kresťanská kultúra je nielen veľmi starobylá ale i zaujímavá. Neexistuje porovnateľné dielo z rovnakého obdobia, ku ktorému by bolo možné Proglas prirovnať. Rozhodli sme sa, že touto cestou spropagujeme samotný Proglas, ktorý je hoden svetového poznania a zároveň odprezentujeme našu kresťanskú kultúru v epicentre kresťanskej kultúry, v Ríme. A aby Proglasu v Ríme porozumeli, je potrebné ho preložiť aj do taliančiny. Tak sa môže stať toto dielo dôkazom, že naša kresťanská kultúra bola vyspelá už v stredoveku vďaka sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorých si trúfam označiť za jedných z najmúdrejších mužov svojej doby vo svetovom rozmere. Našou ambíciou je poukázať aj na to, že kresťanská kultúra je na Slovensku stále živá a že aj moderní ľudia môžu byť jej nositeľmi.
- Ste skupina ľudí, ktorých spája nielen nadšenie pre motorky. Nevšedná kombinácia záľuby v putovaní po miestach spojených s našou históriou s pasiou presúvať sa na dvoch kolesách môže vyvolávať aj prekvapenie. Prečo ste sa tento raz rozhodli pre Rím?
Rím ako cieľová destinácia bol vybratý z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že v roku 2024 vstupuje mesto Rím do Európskej cesty sv. Cyrila a Metoda ako riadny člen tejto kultúrnej cesty a zároveň i preto, že sme chceli zorganizovať symbolické položenie Proglasu na oltár v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, ako paralelu s položením prekladov liturgických kníh preložených solúnskymi bratmi do staroslovienčiny v 9.storočí. Naše občianske združenie EUROPEAN ROUTE C&M je propagátorom tejto kultúrnej cesty a preto chceme priblížiť jej existenciu všetkým turistom, pútnikom, motorkárom, ale i bežným dovolenkárom, ktorí majú záujem o kultúrne vyžitie počas dovolenky a o spoznávanie vlastnej histórie.
- V čom vidíte aktuálnosť posolstva Proglasu pre dnešných moderných ľudí?
Proglas je výnimočné dielo nielen z pohľadu minulosti, ale je aktuálne i dnes. Písmo a jazyk sú základom pre emancipáciu každého národa na svete. Od jazyka a písma sa odvíja schopnosť poznávať, učiť sa i rozvíjať sa ako kultúrny národ. Prolgas pôsobí aj ako vysvetľujúci nástroj dôležitosti evanjelizácie cez zrozumiteľný jazyk a písmo, ktorým je možné rozvíjať pravú nábožnosť a zdokonaľovať vieru. Konštantín tak demonštroval právo každého národa na vlastný jazyk a zároveň upozornil na nutnosť písomnej kultúry pre jeho intelektuálny, kultúrny, spoločenský i náboženský rozvoj. Proglas vyniká nielen myšlienkovým bohatstvom, ale aj vysokou kultivovanosťou prejavu a štýlu. Toto všetko akoby vyprchalo z našich každodenných potrieb. Plytkosť a hrubosť sa stali súčasťou denno dennej stratégie prežitia bez pocitu výčitiek svedomia. Kultivovaný prejav sa považuje za staromódny až divný a citlivosť a empatia za slabosť. Práve v týchto dňoch, kedy ľudská nenávisť prerástla do obludných rozmerov je odkaz Proglasu o to aktuálnejší.
- Len málo ľudí má prečítaný Proglas a poznajú jeho obsah a hodnotu. Čo si sľubujete od jeho prezentácie v Ríme?
Veľmi dobre si uvedomujem skutočnosť, že Slováci o Proglase vedia veľmi málo. I napriek tomu, že sa jedná o krátke literárne dielo, len málo Slovákov si ho prečítalo, nieto aby pochopili jeho obsah a hodnotu. Som presvedčená, že neznalosť Proglasu je možné prirovnať aj k odtrhnutiu sa od koreňov. Na počiatku národnej emancipácie Slovákov bolo Slovo (a to ako s malým tak i s veľkým „S“). Aký iný národ sa takým niečim môže pochváliť. A to slovo je základom i nášho národného označenia, vyznačuje našu suverenitu na mape sveta a aj našu existenciu v ranných dejinách západnej civilizácie. Som presvedčená, že mnoho Slovákov sa minimálne zarazí nad kontroverzným porovnaním prezentácie Proglasu motorkármi. Veď to akosi ani nejde dokopy... Práve naopak, moderný človek chce vedieť prečo Proglas zaujal nejakých motorkárov a čo je na ňom také úžasné, že ho nesú do Ríma. A to je odkaz aj pre čitateľov týchto riadkov. Ak ste Proglas nikdy nečítali, nájdite si ho na internete (je voľne dostupný) a povenujte mu 10 minút. Budete očarený vysokou úrovňou tohto diela, ktoré vzniklo v 9. storočí špeciálne pre našich predkov a ktoré je aktuálne i dnes.
Lebo sú nahé bez kníh všetky národy,
bo nemôžu sa boriť v boji bez zbroje
s protivníkom a duší našich záhubcom,
odsúdené sú večnej muke za korisť.
- Ako na túto Vašu ponuku reagoval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák?
Mons. Viliam Judák je skvelý nielen ako náš diecézny biskup, ale i ako historik a človek. Spoznala som ho najprv cez jeho rozsiahlu publikačnú činnosť, ktorá mi prišla i pre nás laikov ako veľmi zrozumiteľná. Zároveň som pochopila, že práve nitriansky biskup by mohol byť tým človekom, ktorému môžem zveriť náš projekt pod patronát. Jeho reakcia bola veľmi pozitívna a to nielen prevzatím záštity nad našim putovaním, ale i ponukou na reálnu pomoc a angažovanosť. Som veľmi rada, že práve Mons. Viliam Judák bude celebrovať svätú omšu v bazilike Santa Mária Maggiore, kam sa vďaka jeho ochote a osobnej účasti symbolicky vráti Proglas opäť na oltár dejín.
- Ste jediná žena na silnom stroji medzi motorkármi, ktorá minulý rok vyrazila na Európsku kultúrnu cestu sv. Cyrila a Metoda dlhú 3 330 kilometrov. Ako cesta prebiehala?
Minulý rok naše putovanie smerovalo do rodného mesta sv. Cyrila a Metoda, do Solúna. Cesta bola dobrodružná a zároveň plná zážitkov. Po tejto ceste nás potrápilo nielen upršané počasie, ale i blúdenie. Prešli sme cez 8 štátov a spoznali sme krajiny, kam by sme sa asi na bežnú dovolenku nikdy nevybrali. Albánsko, Severné Macedónsko, Bosna a Herzegovina či Čierna Hora nie sú typickými letnými dovolenkovými destináciami Slovákov. Ale rozhodne sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie. Je úžasné pozorovať, ako sa naše dejiny, kresťanská kultúra a tradície podpísali na emancipácii iných národov Európy, ktoré sú azda sebavedomejšie než Slováci. Možno práve preto, že ich znalosť vlastnej histórie a kultúry je zakorenená v cyrilometodskej tradícii oveľa hlbšie. Okrem už spomínaných krajín sme prechádzali i Maďarskom, Chorvátskom, Srbskom a Gréckom, ktoré nepochybne patria na mapu Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda.
- V rámci pripravovaného podujatia v Ríme bude zorganizovaná aj výstava o projekte Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda na veľvyslanectve SR pri Svätej stolici. Čo je jej cieľom?
Našim cieľom nie je len propagácia Európskej kultprnej cesty sv. Cyrila a Metoda, ale i Nitrianskeho samosprávneho kraja ako jednej z turistických destinácií tejto kultúrnej cesty v ďalekom Ríme. Výstava sa nachádza na Veľvyslanectve SR pri Svätej stolici v Ríme, kde bude umiestnená do 7. júla 2024. Následne bude presťahovaná do Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Výstava obsahuje i výtvarné diela významných slovenských umelcov a ikony zapožičané zo súkromnej zbierky Kaštieľa v Mojmírovciach. Osobitne som však hrdá na expozíciu ilustrácií Proglasu, ktoré vytvorili mladí umelci z Mojmíroviec Veronika Fusková a Ondrej Dúbravský. Ich poňatie tejto témy je veľmi mladícke, odvážne a zároveň vystihujúce ich postoj k solúnskym bratom a ich odkazu. A aby toho z Mojmíroviec nebolo málo, Proglas viazali študenti odboru kníhviazač so zdravotným zenvýhodnením na Odbornom učilišti v Mojmírovciach a kožený obal preň vyhotovil jeden z motopútnikov, Marek Benčík, ktorý dal Proglasu nádych modernosti neoddeliteľne prepojenej s našou históriou.
Verím, že našim motoputovaním, prekladom Proglasu i výstavou zaujmeme nielen cudzincov v Taliansku, ale i Slovákov doma. Chceme prispieť k šíreniu kultúry, poznania vlastných dejín i prezentácii Slovenska (osobitne nitrianskeho regiónu) ako turistickej destinácie hodnej návštevy.
Pripravila Katarína Jančšinová
