Vatikán 23. mája (VaticanNews) Svätý Otec napísal posolstvo účastníkom Medzinárodného medzináboženského sympózia o paliatívnej starostlivosti na tému Na ceste k rozprávaniu o nádeji, ktoré prebieha od 21. do 22. mája v Toronte. „Pomáhajme chorým a umierajúcim uvedomiť si, že nie sú izolovaní alebo osamelí, ale že ich život nie je bremeno,“ píše pápež František.
Sympózium o paliatívnej starostlivosti v Kanade, ktorému Svätý Otec zasiela svoje posolstvo, podporila Pápežská akadémia pre život a Kanadská biskupská konferencia, preto pápež v úvode pozdravuje predsedu akadémie Mons. Vincenza Pagliu a predsedu kanadských biskupov, Mons. Williama McGrattana, spolu s odborníkmi v oblasti zdravotníctva vrátane lekárov a zdravotných sestier z celého sveta a z rôznych náboženských denominácií.
Svätý Otec v posolstve upozorňuje, že v dnešnej dobe, sa „ľahko podľahne smútku a zúfalstvu,“ preto, „ako členovia ľudskej rodiny“ a „predovšetkým ako veriaci sme však povolaní sprevádzať s láskou a súcitom ľudí, ktorí takto zápasia a snažia sa nájsť dôvody na nádej.“ Ďalej pápež v súvislosti s témou sympózia pripomína, že nádej „nám dáva silu čeliť otázkam, ktoré pred nás kladú výzvy, ťažkosti a obavy života.“ Všetci tí, ktorí zažili „neistotu, ktorá často prichádza s chorobou a smrťou, skutočne potrebujú svedectvo nádeje, ktoré im vydávajú tí, ktorí sa o nich starajú a zostávajú po ich boku.“ V tomto ohľade pápež oceňuje paliatívnu starostlivosť, ktorá „sa snaží čo najviac zmierniť bremeno utrpenia, predovšetkým konkrétnym prejavom blízkosti a solidarity.“
Tento druh starostlivosti podľa Petrovho nástupcu „zároveň pomáha pacientom a ich blízkym prijať zraniteľnosť, krehkosť a konečnosť, ktoré charakterizujú ľudský život na tomto svete.“ Pápež jasne uvádza že skutočná paliatívna starostlivosť „sa radikálne líši od eutanázie, ktorá nikdy nie je zdrojom nádeje alebo skutočného záujmu o chorých a umierajúcich,“ ale skôr „zlyhaním lásky a odrazom kultúry skartovania.“ Ako pápež zdôrazňuje, eutanázia „sa často falošne prezentuje ako forma súcitu,“ ale je to naopak, „úmyselné konanie s cieľom ukončiť život.“ Paliatívna starostlivosť, čítame v posolstve Svätého Otca, „potvrdzuje základnú a nedotknuteľnú dôstojnosť každého človeka,“ teda umierajúceho, „a pomáha mu prijať nevyhnutný okamih prechodu z tohto života do života večného.“
Z tohto pohľadu, píše v závere pápež František, „náboženské vyznanie ponúka hlbšie pochopenie choroby, utrpenia a smrti,“ pretože „ich považuje za súčasť tajomstva Božej Prozreteľnosti a v kresťanskej tradícii za prostriedok na dosiahnutie posvätenia.“ „Súcitné diela a úcta,“ ktoré preukazujú špecializovaní zdravotnícki pracovníci, oceňuje napokon v posolstve rímsky biskup, „často dokázali umožniť ľuďom na sklonku života nájsť duchovnú útechu, nádej a zmierenie s Bohom, s členmi ich rodiny a priateľmi.“ Preto je podľa pápeža „táto služba „dôležitá a nevyhnutná,“ aby sme chorým a umierajúcim pomohli uvedomiť si, že „zostávajú v Božích očiach vnútorne vzácni a spojení s nami putom spoločenstva.“
Článok L'Osservatore Romano spracovala Miroslava Holubíková
