Verona 18. mája (VaticanNews) V sobotu 18. mája vykonal pápež František pastoračnú návštevu talianskej Verony. Cesta Svätého Otca Františka sa uskutočnila najmä pri príležitosti dvoch podujatí: 1650. výročia smrti patróna mesta sv. Zenona a iniciatívy „Aréna pokoja 2024“, ktorá spája cirkevné a občianske autority v téme odzbrojenia a migrácie.

Svoju cestu začal Svätý Otec už o 6.30 h, kedy odletel z heliportu vo Vatikáne. V tzv. meste lásky pristál pápež František o 8. hodine na námestí pri štadióne Bentegodi, kde ho oficiálne privítali. Následne sa presunul autom do Baziliky sv. Zenona, kde ešte pred 8.30 začal stretnutie s kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami. Na nádvorí pred bazilikou ho okrem zástupu ľudí už čakali aj deti, s ktorými viedol dialóg po stretnutí so zasvätenými osobami.

Pápež František pozdravil deti a mládež, ktorí na neho čakali vo Verone na Námestí sv. Zenona s balónikmi, pričom odpočítavali sekundy príchodu Svätého Otca zo spomínanej baziliky. Ako zvyčajne toto stretnutie s deťmi bolo plné spevu, detských volaní na pápeža Františka a nadšenia. V krátkom spontánnom rozhovore pápež deti povzbudil, aby v dnešnom svete plnom vojen boli znamením pokoja aj v maličkostiach znamením pokoja. Na záver ich vyzval k spoločnej modlitbe Otče náš, dal im svoje apoštolské požehnanie a priblížil sa k zástupu detí na námestí, aby ich pozdravoval osobne.

Potom sa pápež František presunul do veronskej arény, kde sa konalo stretnutie s názvom  „Aréna pokoja - spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú“. Bolo prítomných cez 12 tisíc účastníkov. Petrov nástupca tu odpovedal na niektoré otázky. Prvá bola z oblasti migrácie, konkrétne „ako na tento jav zmeniť pohľad“. V pápežovej odpovedi zazneli aj tieto slová:

„Ježiš láme konvencie a predsudky, zviditeľňuje ľudí, ktorých vtedajšia spoločnosť skrývala alebo nimi opovrhovala. (...) Prvým krokom je uvedomiť si, že nie sme v centre, ani naše myšlienky a vízie. (...) Kráčanie s tými najslabšími nás núti zmeniť krok, prehodnotiť to, čo nosíme v batohu, odľahčiť sa od mnohých závaží a bremien a uvoľniť miesto novým veciam. Je dôležité prežívať to všetko nie ako stratu, ale ako obohatenie, múdre prerezávanie, ktoré odstraňuje to, čo je bez života, a posilňuje to, čo je sľubné.“

Aj v druhej odpovedi o pokoji pre budúce generácie, pápež vyzdvihol dôležitosť „pozerať na svet očami tých posledných“, aby mladí neboli ovplyvnení „kultúrou zisku za každú cenu“. Nasledovali otázky o stvorenstve, znečisťovaní životného prostredia a Svätý Otec zdôraznil „spomalenie“, nezahlcovať sa aktivitami a vytvoriť v sebe priestor pre Božie pôsobenie. Ako uviedol, je to pozvanie na prehodnotenie našich očakávaní a činov.

Napokon zaznela i otázka v oblasti odzbrojovania. Pápež vysvetlil:

„Ak existuje aktívna komunita, ak je v spoločnosti pozitívna dynamika, potom existujú aj konflikty a napätie. Je to fakt: neprítomnosť konfliktov neznamená, že je mier, ale že človek prestal žiť, myslieť, vynakladať svoje sily na to, v čo verí. (...) Prvým krokom k zdravému prežívaniu napätia a konfliktov je uznať, že sú súčasťou nášho života, sú fyziologické, keď neprekročia prah násilia. Preto sa ich nebojte.“

Pápež František sa potom autom presunul do väznice Montorio, kde sa stretol s príslušníkmi väzenskej polície, väzňami i dobrovoľníkmi. Svätý Otec sa im okrem iného prihovoril aj slovami:

„Život sa vždy oplatí žiť a vždy je tu nádej do budúcnosti, aj keď sa zdá, že sa všetko vytráca. Existencia každého z nás je dôležitá, je to jedinečný dar pre nás a pre iných, a najmä pre Boha, ktorý nás nikdy neopúšťa. On nás naozaj vie počúvať, tešiť sa a plakať s nami a vždy odpúšťa“.

Svätý Otec spolu s väzňami i obedoval a tak prežili naozaj intenzívne dojímavé chvíle, ktoré neskončili ani jeho odchodom na štadión Bentegodi, kde jeho posledným bodom programu bolo slávenie Eucharistickej liturgie.

Rozlúčková ceremónia sa po svätej omši uskutočnila na námestí pri štadióne Bentegodi odkiaľ sa pápež František vrtuľníkom vrátil do Vatikánu.

(Spracovala Miroslava Holubíková)