Vatikán 17. mája (VaticanNews) Arcibiskup Paglia namiesto pojmu paliatívna starostlivosť radšej hovorí o sprevádzaní a naliehavo apeluje na cirkvi, aby znovu objavili význam sprevádzania pred smrťou. „Každý potrebuje v poslednom okamihu cítiť blízkosť.“ Liekom na osamelosť, ktorá častokrát bolí viac ako fyzická bolesť, je blízkosť, náklonnosť, záujem, láska.

Arcibiskup Vincenzo Paglia o niekoľko dní odcestuje do Kanady na sympózium o paliatívnej starostlivosti. Podľa neho nie je najdôležitejšia otázka eutanázie. Skutočná otázka je, ako v posledných fázach života sprevádzať, zmierňovať bolesť osamelosti a zúfalstva smrti.

Otázky života a smrti predsa nie sú iba otázkami katolíkov, sú záležitosťou všetkých, hovorí arcibiskup Paglia. A tak je nevyhnutné nájsť cestu, ktorá zjednotí veriacich i neveriacich. To je podľa neho jednou z úloh Pápežskej akadémie pre život. Uvažovať o konci života znamená predovšetkým pochopiť, či to je skutočne koniec života. Pre neveriacich môže cesta viesť najskôr rozumovými argumentami. Kvantová filozofia hovorí, že smrť nie je koncom života. Kresťania veria vo vzkriesenie, v novozákonnnej knihe Zjavenia sv. apoštola Jána sa píše, že smrť je prechodom, a nie koncom. A potvrdzuje to i výrok Gabriela Marcela: Milovať nejakú bytosť znamená povedať jej: Ty nezomrieš!

Vzájomné sprevádzanie v posledných chvíľach života dáva veľký priestoť milovať druhého. V okamihu, keď už lekári nemôžu pomôcť, zostáva prítomnosť, blízkosť. Láska je silnejšia ako bolesť smrti a priateľstvo je silnejšie než smrť, ktorá chce roztrhnúť putá.

Zdroj: Vatican News - anglická sekcia / www.cirkev.cz