Vatikán 13. mája (VaticanNews) Čo je šťastie a ako sa môžeme všetci cítiť ako bratia, čo je vojna a aký dôležitý je mier. A potom o vzťahu medzi starými rodičmi a vnúčatami a o tom, aké krásne je cítiť sa s Bohom „ako v matkinom náručí.“ O tom všetkom sa hovorilo počas stretnutia o budúcnosti, na ktorom pápež hovoril a viedol úzky dialóg s prítomnými deťmi. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci podujatia venovaného bratstvu, ktoré zorganizovala nadácia Fratelli Tutti.
„Deti: budúce generácie“ bol názov stretnutia, ktoré sa konalo v sobotu v Novej synodálnej aule v rámci podujatia #BeHuman, druhého stretnutia venovaného ľudskému bratstvu, ktoré sa konalo v Ríme a vo Vatikáne. Išlo o jeden z dvanástich pracovných stolov venovaných podobným témam „za humánny a mierový svet,“ ktoré iniciovala nadácia Fratelli tutti, ktorej predsedal kardinál Mauro Gambetti, generálny vikár Jeho Svätosti vo Vatikáne, a na ktorom sa zúčastnilo viac ako tridsať laureátov Nobelovej ceny za mier a ďalších prestížnych lídrov zo sveta vedy akademickej obce, obchodu, inštitúcií a športu. Spoločne sa snažili prehĺbiť princíp bratstva v oblastiach životného prostredia a podnikania, športu a tretieho sektora, informácií a práce, zdravia a digitálnych technológií, vzdelávania, miestnej správy a potravinovej bezpečnosti. Perspektívu navrhol pápež vo svojej encyklike Fratelli tutti a cieľom je vypracovať návrhy pre bratskú planétu hľadaním alternatív k vojnám a chudobe. Výzva projektu #BeHuman znie: Dá sa to.
Na začiatku bolo počúvanie detí
Pápež František prišiel za deťmi krátko pred 17. hodinou. Témou je budúcnosť. Práca sa začala o hodinu skôr, tému predstavil Aldo Cagnoli, ktorý spolu s duchovným otcom Enzom Fortunatom koordinuje Svetový deň detí, ktorý sa bude konať 25. a 26. mája. Pred príchodom pápeža vystúpili viacerí rečníci, medzi nimi aj Jody Williamsová, nositeľka Nobelovej ceny za mier a spoločníčka nadácie Mesto mieru pre deti. Cagnoli privítal pápeža Františka a porozprával mu o doterajšej ceste, ktorá viedla ku Dňu venovanému deťom. „Tento stôl,“ povedal, „je dieťaťom vašej veľkej intuície, ktorá spočíva v počúvaní tých najmenších. Je dôležité vydať sa na cesty, pokojne pomalé, ale neúnavné,“ dodal a pripomenul, že práve to učí pápež František. „Dnes zasievame semená, ktoré, keď vyklíčia, pomôžu vytvoriť lepšie kolektívne vedomie, než sme predviedli my dospelí.“ „Chceli sme znovu objaviť detské srdce v každom z nás, aby sme ako dospelí mohli prispieť k spoločnosti, v ktorej prevláda priateľstvo, a nie vojna a konflikt,“ pridal svoj pozdrav pápežovi kardinál Gambetti. Dr. Mariella Enoc, bývalá riaditeľka nemocnice Bambino Gesù, predstavila Františkovi realizovaný projekt na vytvorenie siete starostlivosti dostupnej deťom na celom svete prostredníctvom telemedicínskeho systému, ktorý by mohol predstavovať konkrétne výsledky podujatia. Z úst Marca Impagliazza, predsedu komunity Sant'Egidio, zaznela dôrazná výzva nezvykať si na vojnu a utrpenie mnohých malých detí, prvých obetí konfliktu.
Františkove otázky o šťastí
Potom sa začal dialóg medzi Františkom a deťmi, ktoré náhle vtrhli do sály, niektoré z nich veľmi malé, v sprievode svojich matiek: mnohé pozdravili pápeža, podali mu ruku, sadli si vedľa neho, obklopili ho, darovali mu svoje kresby alebo malé diela z farebného papiera. Potom si sadli a pred počúvaním pápeža spievali do rytmu svojich rúk pieseň o bratstve: „To, čo chceme, je bratstvo, ak ho nebudeme mať, čo sa stane?“ opakovali. Pápež sa nechystá predniesť prejav, v ruke nemá papier. Začína otázkou: „Čo je pre vás šťastie?“ „Pre mňa je šťastie na tomto svete to, aby sme boli všetci zjednotení, aby sme boli jedna rodina, Božia rodina,“ odpovedá dievčatko. „Pre mňa je to pokoj.“ František sa ďalej pýta: „Ale ako máš šťastie, kde si ho kúpiš?“ „Vytváraním pokoja.“ Pápež však trvá na svojom: „Kde si ho kúpiš?“ „Šťastie sa nedá kúpiť, pochádza od nás,“ hovorí dieťa, ktoré dostáva od pápeža pochvalu. František sa potom pýta: „Ale ak sa šťastie nedá kúpiť, ako môžem byť šťastný?“ Odpovede sú: „keď sa všetci majú dobre,“ „keď sa zmierime“ a tiež „láskavými slovami,“ na čo pápež František nadväzuje ďalšou otázkou: „Ak niekto urazí druhého, môže byť šťastný?“ Zbor prítomných hlasov je jednohlasný: „Nie!.“ A potom ďalšie odpovede: „Človek je šťastný, keď je v spoločenstve“ a „keď je v kontakte s Bohom.“
Deti nie sú vinné za vojnu
„Teraz vám položím veľmi ťažkú otázku, počúvajte pozorne, dobre? Ako môže človek zostať v kontakte s Bohom?“ pýta sa pápež. „Tým, že sa každý deň modlí,“ odpovie jedno z detí. A ďalšie: „Láskou.“ Pápež sa však pýta: „Tým, že sa medzi sebou hádame, sme šťastní? A vo vojne je šťastie?“ Na zápornú odpoveď detí pápež odpovedá, že šťastie je v mieri. Pokračuje: „Mier je pre nás víťazstvom.“ „Sú deti, ktoré žijú vo vojne. Deťom niekedy chýba jedlo, boja sa bômb, škaredých vecí... Ale ak je jedno dieťa z tejto strany vojny (ukazuje na jednu stranu), druhé z tejto strany vojny (ukazuje na druhú stranu) – počúvajte otázku – sú to nepriatelia?“ „Nie,“ odpovie niekto, „pretože nemôžu byť zodpovední za vojnu.“ A iní: „Pretože sú všetci rodina.“ „Aby ste neviedli vojnu, musíte sa o mier deliť s láskou.“
Modlitba za starých rodičov
Medzi pápežom a deťmi prebiehal dôverný dialóg, ktorý preruší prosba jedného z nich, aby sa pomodlil za svoju babičku. Ich prosba je splnená: všetci sa spoločne pomodlia Zdravas Mária za všetkých starých rodičov. „Nech žijú starí rodičia, nech žijú starí rodičia,“ zvolá pápež. Dialóg, na chvíľu prerušený, pokračuje ďalšou otázkou jedného z detí: „Ako sa stanete priateľmi?“ „Predovšetkým treba myslieť dobre na druhých,“ odpovedá pápež. „Ak človek myslí na druhého zle, bude môcť byť priateľom?“ Potom hovorí, že ich nechce unavovať príliš mnohými otázkami, a ďakuje deťom: „Odvahu a vpred,“ opakuje.
Vyhlásenie bratstva od detí z celého sveta
Program pokračuje za prítomnosti pápeža. Páter Enzo Fortunato odovzdáva pápežovi symbol, ktorý chceli priniesť organizátori tohto detského stola: je to evanjelium otca Pina Puglisiho, ktoré sa našlo neporušené v jeho hrobe. Je to evanjelium, dodáva otec Fortunato, „znamenie, ktoré nám pripomína, že ak sme preniknutí evanjeliom, môžeme zmeniť svet.“ Mimoriadne významným momentom bolo čítanie Deklarácie bratstva, ktorú podpísali „deti sveta“ a ktorá bola pripravená prepracovaním príspevkov napísaných samotnými deťmi.
Poukazuje na ich veľkú túžbu žiť vo svete ako bratia, odlišní, ale jednotní. „Naše korene nám pripomínajú, že napriek rôznorodosti našich ratolestí zdieľame ten istý život, ten istý sen o svete, kde láska je jediným ovocím, ktoré nás môže urobiť skutočne šťastnými,“ píše sa v ňom. Deti veria v sny a zároveň vyzývajú dospelých, aby „zasiali semienka nádeje, nechali vzklíčiť skutky nehy,“ pretože sami to nedokážu. „Pomôžte nám splniť tieto naše sny v lepšom svete, kde máme možnosť budúcnosti bez toho, aby budúcnosť postupne zničila všetky naše sny. Kráčajme spolu s vami dospelými, ktorí nás sprevádzate na tejto ceste mieru a porozumenia, bratstva a rastu, prijatia a nádeje.“
S Bohom sme v bezpečí ako v náručí matky
Na záver stretnutia podpísal vyhlásenie aj pápež. Stôl detí sa však ešte neskončil. Moderátor žiada pápeža Františka, aby vysvetlil, prečo sa tak veľmi zaslúžil o zorganizovanie Dňa detí. Niektorí ľudia si myslia, že budúcnosť ľudstva je v dospelých, hoci je v deťoch a starších ľuďoch. Keď sa deti stretnú so svojimi starými rodičmi. A to je krásna vec a my sa musíme starať o starých ľudí, starých rodičov a deti.“
Starí ľudia, pokračuje pápež, dávajú múdrosť a tá pomáha deťom rásť a rozvíjať sa. Je tu však ešte jeden dôvod, hovorí František a cituje žalmistu, ktorý povedal, že ”chce byť v Božom náručí ako dieťa v náručí svojej matky. Dieťa, ktoré bezpečne spí, pretože sa cíti chránené. V našom vzťahu s Bohom musíme byť takíto: v bezpečí v Božom náručí ako dieťa v náručí svojej matky.“
„Ďakujem vám veľmi pekne a čoskoro sa uvidíme,“ znel jeho záverečný pozdrav. Pre pápeža však nie je ľahké opustiť sálu: dialóg s deťmi pokračuje, držia ho pri sebe tým, že ho osobne pozdravia, zverujú mu svoje myšlienky a potreby, kladú mu ďalšie otázky, na ktoré pápež odpovedá vážne, niekedy s úsmevom a bez náhlenia.
Adriana Masotti – VaticanNews
