Bratislava 13. mája (TK KBS) Správne chápanej synodality sa nemusíme báť, vraví kňaz Prešovskej archieparchie Marcel Mojzeš. Bol jedným z účastníkov medzinárodného stretnutia v Sacrofane a Ríme, ktoré sa konalo na prelome apríla a mája. Venovalo sa téme Ako byť synodálnou miestnou cirkvou v misii? Táto aktivita je súčasťou príprav na druhé zasadnutie XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody o synodalite. Prinášame s ním rozhovor.
- Boli ste jedným zo stoviek kňazov – farárov, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí farárov pre synodu, ako to vnímate?
Bola to pre mňa veľká milosť. Hoci nie som farár (úsmev). Učím na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity a zároveň som koordinátorom synodálnej cesty Prešovskej archieparchie. Keď ma navrhli dvaja synodálni koordinátori z Košickej a Bratislavskej eparchie, mal som obavy, či to moja rodina bezo mňa zvládne. Manželka ma však povzbudila, a tak som išiel poprosiť o súhlas a požehnanie nášho otca arcibiskupa a metropolitu Jonáša Maxima. Na tomto stretnutí som teda zastupoval kňazov celej Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku.
- Prečo je podľa vás dôležité, aby ste sa zapojili do diskusie synody o synodalite?
Rád by som vysvetlil rozdiel medzi diskusiou a dialógom. V diskusii, ak každý pretláča svoj pohľad, sa môže ľahko začať narážať medzi osobami a už nehľadáme Božiu vôľu. Autentický kresťanský dialóg má svoj pôvod v Najsvätejšej Trojici, je účasťou na pôsobení Svätého Ducha. Ako hovoria cirkevní Otcovia: Boh Otec je Ticho, Syn je Logos a Svätý Duch je ich dialogos. Východné katolícke cirkvi sú dôležitým obohatením Katolíckej cirkvi v každej oblasti, a teda aj v dialógu o synodalite. Môžu poukazovať na to, ako princípy autentickej synodality, ktoré nás Svätý Otec František pozýva nanovo prežívať, sú prítomné v tradíciách východných cirkví.
- Ako sa spätne pozeráte na to, čo ste zažili v Ríme?
Bol som obohatený v troch oblastiach. 1. Osobné stretnutia so zapálenými kňazmi z celého sveta, možnosť vnímať aj rozdielne kontexty, v ktorých je kresťanstvo prítomné, túžbu kňazov po spoločenstve a potrebu vzájomného obohatenia sa a povzbudenia. 2. Stretnutie so Svätým Otcom Františkom, počas ktorého veľmi otvorene odpovedal na viaceré otázky kňazov. Napríklad jeden sa pýtal, ako prekonať u niektorých obavu z toho, či synodalita nespustí chaos v Cirkvi. Svätý Otec odpovedal, že kto takto vníma synodalitu, vníma Cirkev svetským spôsobom. Túto duchovnú svetskosť nazval už Henri de Lubac najväčším nebezpečenstvom pre Cirkev. Svätý Otec o tom 5. augusta 2023 napísal list kňazom svojej diecézy. Alebo na otázku, ako rozlíšiť pôsobenie Svätého Ducha, odpovedal, že to, čo naozaj hovorí Svätý Duch, dáva skutočnú duchovnú útechu a je koherentné s Cirkvou, rastie ako strom z koreňov Tradície Cirkvi. 3. Konkrétne impulzy pre prežívanie synodality v malých spoločenstvách. Ide o prehĺbenie skúsenosti so spoločným rozlišovaním v spoločenstve kňazov, aj na úrovní farností, či v iných cirkevných štruktúrach. A tiež o odbúravanie predsudkov z povrchne chápanej synodality. Veľmi zaujímavé bolo počuť aj o digitálnej synode, o dôležitosti prítomnosti Cirkvi vo virtuálnom priestore sociálnych sietí, lebo tam trávia zvlášť dnešní mladí ľudia denne oveľa viac času ako v chráme, tam sa prežívajú vzťahy.
- Kde vidíte priestor na odkomunikovanie svojim spolubratom skúsenosť, ktorú získal cez stretnutie v Ríme.
Hovoril som už o tom bohoslovcom na teologickej fakulte, dostal som pozvanie hovoriť o tom na Rade hierarchov, budem detailne informovať aj nášho otca arcibiskupa metropolitu Jonáša. Spolu s ostatnými kňazmi, zvlášť so synodálnymi koordinátormi z iných eparchií budeme hľadať spôsoby, ako to čo najlepšie sprostredkovať ostatným kňazom, či už pri kňazskom dni alebo inou formou. Teší ma, že som napríklad dostal pozvanie hovoriť o skúsenosti z Ríma aj na protopresbyterskej (dekanskej) porade kňazov v Prešove.
- V čom vidíte prínos podobného stretnutia a s akým posolstvom prichádzate domov na Slovensko?
Poukazovať na to, že správne chápanej synodality sa nemusíme báť. Veľmi ma oslovilo napríklad to, keď hneď v prvý deň vystúpil jeden kňaz z Nemecka, ktorý povedal, že synodalita znamená starať sa o iného, že existuje syndróm vyhorenia aj medzi kňazmi a že je dôležité budovať bratstvo medzi kňazmi. Iný profesor z Kanady poukázal na to, že francúzsky pojem pre farára – curé, ktorý pochádza z latinského cura animarum (starostlivosť o duše) by sa dal rozšíriť na celu farnosť. Aby sa celá farnosť spolu s kňazom starala o zverené duše. Oslovila ma aj konkrétnosť a autentickosť viacerých kňazov z Afriky. Jeden z nich napríklad hovoril, že keďže boli evanjelizovaní misionármi z Európy, teraz by to mali prísť vrátiť a evanjelizovať Európu. Povedal som mu: „Príďte!“
- Aké rozdiely ste vnímali v súvislosti s tým, že ste zástupcom Gréckokatolíckej cirkvi?
Pre niektorých bolo zaujímavé počuť, že som ženatý kňaz. Vnímal som však, že to nebolo dôvodom, prečo by chceli zrušiť celibát, pre ktorý sa úprimne rozhodli. Niektorí kňazi z Afriky dávali pri večeri aj veľmi konkrétne otázky: Kto sa postará o manželku, keď manžel – kňaz zomrie a kto platí kňazským deťom školy? Bol som rád, že som mohol hovoriť aj o tom, že manželstvo nie je len o sexualite a že je pre nás všetkých dôležité znovu objaviť to, čo spolu s manželkou už dlhší čas vnímame: panenstvo srdca, teda celostné zasvätenie sa Bohu, ktoré je možné žiť tak v manželstve ako i v celibáte. Hovoria o tom sýrski cirkevní Otcovia a na Západe napríklad aj svätý kňaz Julián Eymard. Panenstvo srdca sa ukázalo ako spoločný základ pre vzájomné porozumenie ženatých i celibátnych kňazov.
- Ako je princíp synodálnosti prítomný v tradícii východných cirkví?
Synodalita je vo východných cirkvách prítomná na úrovni biskupov, ktorí spoločne s predstaveným hľadajú Božiu vôľu pre miestnu cirkev. V prípade Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa to deje v rámci Rady hierarchov, ktorej predsedá metropolita. Ďalej na úrovní cirkevných zhromaždení – metropolitných alebo eparchiálnych, ktoré sú analógiou diecéznej synody v Latinskej cirkvi. Synoda o synodalite, ktorá z podnetu Svätého Otca Františka prebieha teraz v celej Katolíckej cirkvi je inšpiráciou aj pre Gréckokatolícku cirkev na Slovensku, aby sa zdravé princípy synodality, ako napríklad spoločné rozlišovanie Božej vôle pre ešte lepšiu misiu Cirkvi v súčasnom svete, dostali aj na úroveň farností, hlavne pastoračných rád, či iných spoločenstiev. Aby sme tak, ako sa píše v Skutkoch apoštolov, mohli po spoločnom rozlišovaní povedať: „Svätý Duch a my sme usúdili.“ (Sk 15, 28). Východné cirkvi zdôrazňujú hierarchický rozmer synodality – rozhodnutia prijímajú napokon predstavení po vypočutí mienky ostatných. To sa deje aj pri Synodách biskupov, ktorých súčasťou je aj prebiehajúca Synoda o synodalite – konečné rozhodnutia prijíma Svätý Otec. Aj východné cirkvi s vďačnosťou prijímajú víziu biskupa a kňaza, ktorý má podľa Svätého Otca Františka „páchnuť ako ovce“, vedieť ako dobrý pastier kráčať nielen pred stádom, ale aj uprostred neho a niekedy aj za stádom, aby tých najbiednejších, ktorí nevládzu, vzal na ruky. Takýto postoj dobrého pastiera pomáha odbúrať klerikalizmus.
- Aké výsledky sú z tohto stretnutia a čo budete robiť po príchode domov inak, ako doteraz?
Svätý Otec František napísal list kňazom celého sveta a nás, účastníkov stretnutia, ustanovil spolu s ostatnými kňazmi za misionárov synodality. Rád by som spolu s ostatnými odovzdával posolstvo tohto stretnutia všade tam, kde nás prijmú, pomáhal odstraňovať predsudky z povrchne chápanej synodality a poukazoval na jej hlboko duchovný rozmer a vitalitu pre život Cirkvi v súčasnom svete. Pomáhať kňazom nebáť sa viac zapájať laikov do rozhodovacích procesov. Môže ísť pritom o rôzne úrovne účasti na rozhodovaní, ako sa píše aj v Súhrnnej správe zo Synody z októbra 2023: poradenstvo, rozlišovanie a rozhodovanie. Synodalita sa má stávať životný štýlom Cirkvi. Je to však zároveň aj výzva prehlbovať svoj osobný duchovný život, aby sme čím lepšie vedeli rozlíšiť, čo hovorí Svätý Duch v našom živote i v prostredí, kde žijeme. Keď som v našej skupinke na úvod povedal, že sa učím žiť synodalitu aj v rodine, tak po príchode domov si o to viac uvedomujem, že život v manželstve a v rodine, v mojej malej domácej cirkvi, je pre mňa Bohom darovanou cestou obrátenia.
