Vatikán 6. mája (VaticanNews) V šiestu veľkonočnú nedeľu 5. mája okrem tisícov pútnikov prišli aj talianske dychové kapely. V meditácii pred mariánskou modlitbou Svätý Otec rozvinul tému priateľstva, ktorá vychádzala z dnešného evanjelia. Ježiš nás miluje až do takej miery, že sa pre nás stáva zraniteľným, bez obrany a predsudkov. Chce, aby sme sa mali dobre a túži sa podeliť o svoje dobrá.

Videozáznam

Zdroj: VaticanNews

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium nám dnes rozpráva o Ježišovi, ktorý hovorí apoštolom: „Už vás nenazývam sluhami, ale priateľmi“ (porov. Jn 15, 15). Čo to znamená?

V Biblii sú Božími „služobníkmi“ špeciálni ľudia, ktorým Boh zveruje dôležité poslanie, ako napríklad Mojžiš (porov. Ex 14, 31), kráľ Dávid (porov. 2 Sam 7, 8), prorok Eliáš (porov. 1 Kr 18, 36) až po Pannu Máriu (porov. Lk 1, 38). Sú to ľudia, ktorým Boh vkladá do rúk svoje poklady (porov. Mt 25, 21). To všetko však podľa Ježiša nestačí na to, aby sme povedali, kto sme pre Neho: je potrebné niečo viac, niečo väčšie, čo presahuje samotné dobrá a plány: je potrebné priateľstvo.

Už ako deti sa sme sa naučili, aká je to krásna skúsenosť: priateľom ponúkame svoje hračky a najkrajšie dary; potom, keď rastieme, ako tínedžeri, sa im zverujeme so svojimi prvými tajomstvami; ako mladí ľudia ponúkame lojálnosť; ako dospelí sa delíme o radosti i starosti; ako starí ľudia sa delíme o spomienky, úvahy a mlčanie dlhých dní. Božie slovo v Knihe prísloví nám hovorí, že „vonný olej a vonný dym rozveseľujú srdce a duša pociťuje slasť z priateľovej rady“ (27, 9). Zamyslime sa na chvíľu nad svojimi priateľmi a ďakujme Pánovi za nich!

Priateľstvo nie je výsledkom vypočítavosti ani donútenia: vzniká spontánne, keď v druhom človeku rozpoznáme niečo zo seba. A ak je pravé, je také silné, že neochabuje ani vtedy, keď musí čeliť zrade. „Priateľ miluje v každý čas“ (Pr 17, 17) – hovorí opäť Kniha prísloví –, ako nám to ukazuje Ježiš, keď Judášovi, ktorý ho zrádza bozkom, hovorí: „Priateľu, načo si prišiel?“ (Mt 26, 50). Pravý priateľ ťa neopustí, ani keď urobíš chybu: napomenie ťa, možno ti dohovorí, ale odpustí ti a neopustí ťa.

Dnes nám Ježiš v evanjeliu hovorí, že pre Neho sme práve takíto priatelia: jeho drahé osoby, ktoré siahajú ponad všetky zásluhy a očakávania, ku ktorým vystiera ruku a ponúka svoju lásku, svoju milosť, svoje Slovo. S nami, s priateľmi, sa delí o to, čo je mu najdrahšie, o všetko to, čo počul od Otca (porov. Jn 15, 15). Dokonca až do tej miery, že sa pre nás stáva krehkým, že sa dáva do našich rúk bez obrany a domýšľania, pretože nás miluje. Pán nás ma rád a tak ako priateľ chce naše dobro a chce, aby sme mali účasť na jeho dobrodeniach.

Pýtajme sa teda sami seba: Akú tvár má pre mňa Pán? Má tvár priateľa alebo cudzinca? Cítim sa Ním milovaný ako niekto, kto mu je drahý? A o akej Ježišovej tvári svedčím druhým, najmä tým, ktorí robia chyby a potrebujú odpustenie?

Panna Mária, pomáhaj nám, aby sme rástli v priateľstve s tvojim Synom a aby sme ho šírili okolo seba.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek