Rím 3. mája (TK KBS) V dňoch 29. apríla – 2. mája 2024 sa v Sacrofane a Ríme konalo medzinárodné stretnutie približne 200 farských kňazov, ktoré sa zaoberalo témou Ako byť synodálnou miestnou cirkvou v misii? Táto aktivita je súčasťou príprav na druhé zasadnutie XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody o synodalite.
Medzi účastníkmi boli aj kňazi zo Slovenska – kňaz a člen synodálneho tímu Košickej arcidiecézy Peter Sýkora, kňaz Prešovskej archieparchie Marcel Mojzeš a kňaz Ľudovít Pokojný z Bratislavskej arcidiecézy. Prinášame tretie svedectvo Petra Sykoru.
-
Farári pre Synodu
Po dvoch veľmi intenzívnych dňoch plných synodálneho kráčania, farári z celého sveta vstúpili do tretej témy: „Vytvárať väzby, budovať spoločenstvo“. Začali opäť spoločnou modlitbou, pretože len v modlitbe sa dá robiť opravdivé rozlišovanie a autentický dialóg. Experti predstavili tretiu tému a tak uviedli kňazov do problematiky vytvárania spoločenstva. Pripomenuli, že napriek pokušeniu vytvoriť si stabilné spoločenstvá, v ktorých nám je dobre, sme pozvaní nezabúdať na misiu, ktorá vychádza z komfortnej zóny. Celé zhromaždenie farárov potvrdilo, že misia je v kríze a robíme síce veľa, a často veľa šľachetných aktivít, ale zabúdame na cieľ a na misiu.
Z týchto dôvodov nás Duch cez Synodu vedie nie len ku každodennému osobnému, ale aj komunitárnemu rozlišovaniu. To sa vo farnostiach nedá bez zapojenia všetkých veriacich nie len do liturgie a pastoračných aktivít, ale aj to rozhodovania a hľadania ciest k naplneniu cieľa. Výzvou Synody je oživiť pôsobenie organizmov spoluúčasti, a teda poctivejšie nie len mať ekonomické a pastoračné rady, ale zapojiť ich silnejšie do života diecéz a farností, aby boli efektívne a nie len formálne. Táto požiadavka je podložená skutočnosťou, že Duch Svätý dáva dary všetkých pokrsteným a nie len služobným kňazom. Objaviť a uznať Ducha a charizmy v každom veriacom je snáď najväčšia výzva týchto dní. Opäť sa pripomenula potreba osobného obrátenia každého z nás. Ak budeme len dookola robiť aktivity, hoci sväté a duchovné, ktoré sme sa naučili a v ktorých cítime istotu, zabránime Duchu, aby robil svoju Cirkev dynamickou a ostaneme na statickom obraze farností aj spoločenstiev.
Na túto zmenu je potrebné pochopiť, že Kristus klope na naše dvere nie len preto, aby bol u nás a s nami, ale aj preto, aby sme konečne vyšli von a aktívne hľadali „stratené ovečky“. V synodálnej sále zaznelo veľakrát nadšenie z ochoty vychádzať von a hľadať spôsoby kontaktu s veriacimi mimo kostol a tiež sklamanie, že mnohí kňazi ostávajú len vo svojich úradoch a čakajú, tvrdiac, že to stačí.
Pápež František pripomína, že Cirkev má byť poľnou nemocnicou. Sme teda pozvaní ošetrovať rany a nechať, aby ich Boh uzdravil a nie vytvárať ďalšie zranenia neochotou a uzavretosťou. Táto výzva tu je evidentná nie len pre kňazov, ale pre všetkých veriacich. Konštatovalo sa opäť, že nám v Cirkvi chýba povedomie učeníctva. Zároveň zaznelo veľa svedectiev o tom, ako mnohí veriaci vo svete sú opravdivými učeníkmi s obrovskou odvahou prijať dynamiku Ducha Svätého a nie ustrnúť na statike úradníckej Cirkvi.
Farári s pokorou priznali, že niekedy zabúdame, že neomylnosť je prisúdená len pápežovi a nie farárovi. Až dojímavá bola bratská atmosféra, ktorá prítomných kňazov prinútila potvrdiť nutnosť prijať skutočnosť, že Duch Svätý si vedie svoju Cirkev a nie my. V tejto línii synodálne spoločenstvo farárov vyjadrilo túžbu, aby sme v celej Cirkvi dokázali spolupracovať s ostatnými nie len formálne, ale naozaj a aby ich hlas bol nie len vypočutý, ale aj aplikovaný. Synoda nás vyzýva, aby sme ako farári nikdy nerozhodovali sami, ale stále v spolupráci s ostatnými. Len tak sa dokážeme učiť spoločnému rozlišovaniu, ktoré sa v tejto dobe ukazuje ako nevyhnutné.
Uvažujúc ďalej kňazi prišli tiež k záveru, aké sú nebezpečné „úzke okruhy“ niektorých veriacich okolo farára vo farnosti. Otvorenosť kňaza musí byť úplná a ako Kristus sme pozvaní pozerať na všetkých s láskou. Hodnotiac zhromaždenia na rôznych úrovniach v Cirkvi kňazi skonštatovali, že často sú naše zhromaždenia selektívne a posudzujúce, no nie rozhodujúce. Spoločenstvo veriacich je málo milosrdné a často nepustí k sebe niektoré kategórie veriacich – rozvedených veriacich, kňazov ktorí opustili svoju službu a sestry ktoré odišli z rehole. V aule zavládla citeľná obava z takých zhromaždení a spoločenstiev, kde v strede nie je Kristus a Božie slovo.
Nakoniec zaznel jednoznačný hlas a túžba po rozšírení konceptu farského spoločenstva z malej komunity veriacich, ktorí chodia do kostola na všetkých pokrstených, ktorí vo farnosti žijú, hoci z rôznych dôvodov nie sú aktívni. Obraz Cirkvi, ktorý farári pri svojej celodennej práci predstavili absolútne vylučuje individualizmus a narcizmus, ktorý v Cirkvi neraz hatí vanutie Ducha a autentický dialóg.
Veľmi zaujímavá bola v tento deň výzva posunúť sa od udržiavania spoločenstva k aktívnej misii. Duch Svätý jednoznačne vedie Cirkev k väčšej otvorenosti a k obráteniu.
S týmto nadšením kňazi večer spoločne slávili Eucharistiu a znovu pri večernom zdieľaní prežili opravdivé kňazské spoločenstvo a nadšenie pre radostnejšiu a pokornejšiu Cirkev.
TK KBS informoval Peter Sykora
