Rím 1. mája (TK KBS) V dňoch 29. apríla – 2. mája 2024 sa v Sacrofane a Ríme koná medzinárodné stretnutie približne 200 farských kňazov, ktoré sa zaoberá témou Ako byť synodálnou miestnou cirkvou v misii? Táto aktivita je súčasťou príprav na druhé zasadnutie XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody o synodalite.
Medzi účastníkmi sú aj kňazi zo Slovenska – kňaz a člen synodálneho tímu Košickej arcidiecézy Peter Sýkora, kňaz Prešovskej archieparchie Marcel Mojzeš a kňaz Ľudovít Pokojný z Bratislavskej arcidiecézy. Prinášame druhé svedectvo Petra Sykoru.
-
Farári pre Synodu
Stretnutie 193 farárov z 99 krajín sveta pokračovalo svojím druhým dňom o druhej téme „Všetci učeníci, všetci misionári“. Po ranných modlitbách, ktorými kňazi vstúpili do pravej synodálnej atmosféry, prezentovali tému pozvaní experti, ktorí predstavili realitu a výzvy tejto problematiky.
Základom sa stalo konštatovanie, že Cirkev nie len má svoju misiu, ale sama je vo svojej podstate misiou. Keďže tento fakt sa ozýva v Cirkvi na rôznych úrovniach často, veľkou výzvou synodálnej cesty je nájsť príčiny, prečo v napĺňaní Kristovej misie zlyhávame a robíme často, čo Kristus od nás ani nechce. Ako prvý krok sa identifikovala nutnosť zmeniť pochopenie misie ako takej. Vskutku je potrebné pochopiť, že misia Cirkvi je priniesť každému Radostnú zvesť, ale nedá sa to ako v minulosti a sme pozvaní vnímať misiu v dialogickom kontexte. Len v autentickom dialógu so všetkými sme schopní naplniť túto našu misiu. Mnohí kňazi to vďaka svojej vlastnej skúsenosti pochopili, a s veľkým entuziazmom sa so skúsenosťami podelili, ale je stále veľa takých, ktorí v sebe živia „kolonizátorský syndróm“ a nostalgiu za minulosťou. Zo všetkých kontinentov kňazi vyjadrili túžbu zanechať „silové a mocenské“ odovzdávanie Evanjelia a naučiť sa spolupracovať na spoločnej misii.
Veľa sa hovorilo o cieli nášho snaženia. Partikulárne ciele, ktoré zhromaždenie predstavilo v zdieľaní svojich skúseností, sa zhrnuli do základného. Cieľom nie je mať silnú Cirkev s veľkými počtami veriacich, ale mať vo svojom strede Ježiša Krista a nanovo nechať, aby Duch Svätý viedol svoju Cirkev. S tým je spojená výzva prestať sa konečne snažiť „viesť Ducha Svätého“ podľa našej vôle a podľa našich záujmov.
Naplnenie týchto cieľov, a misie ako takej, si vyžaduje zahrnúť podľa princípu spoluzodpovednosti a spoluúčasti všetkých veriacich. Misia nepatrí len kňazom a biskupom, ale je krstnou povinnosťou všetkých pokrstených. Výzvou je teda hľadať spôsoby, ako zapojiť do života Cirkvi všetkých jej členov: úzku skupinu aktívnych farníkov, veriacich ktorí prichádzajú len na nedeľnú sv. omšu a tiež tých, ktorí do kostola nechodia vôbec. Všetky tieto skupiny musia byť predmetom záujmu kňazov a z tohto predpokladu sme pozvaní spoločne so všetkými pracovať na misii Cirkvi. Nie sme povolaní bojovať o moc, ani kritizovať všetko naokolo, ale mať pred očami stále našu úlohu evanjelizovať.
Rešpektovanie a úcta k všetkým darom a charizmám je základom sine qua non pre túto výzvu. Duch Svätý nepracuje vo svojej Cirkvi len prostredníctvom daru služobného kňazstva, ale pestrosť jeho darov sa nedá ani vymenovať. V pluralite chariziem je najviac cítiť pôsobenie Ducha Svätého a jeho riadenie svojej Cirkvi. V skupinách často zaznievala myšlienka akejsi výčitky v slovách: „Kto som ja, aby som bránil iným používať dary Ducha Svätého vo svojej Cirkvi?“. Dokonca sa konštatovala skutočnosť, že aktivity služobných kňazov vo svete neraz budujú múry a prekážky, ktoré misiu Cirkvi viac hatia, alebo aspoň spomaľujú. Najväčšou výzvou tohto synodálneho dňa bolo zahrnúť čo najviac všetkých do misie Cirkvi nie len v teoretickej rovine, ale hlavne v praktickom živote každej farnosti a každej diecézy.
Po lamentáciách nad skutočnosťou, že v mnohých častiach sveta chýbajú kňazské povolania a kňazov je stále menej, zazneli silno hlasy, že problém je vlastne celkom iný. Nie je málo kňazov, ale málo veriacich, ktorí si sú vedomí svojej misie a svojho učeníctva. Snaha aktívnych veriacich – biskupov, kňazov aj laikov – by sa mala zamerať na rozširovanie povedomia učeníctva a povedomia misie medzi všetkými pokrstenými. Práve synodálny štýl života Cirkvi nám môže pomôcť mať vedomie cieľa, ktorým je „ísť do celého sveta a ohlasovať Evanjelium“. Kristus klope na dvere a pozýva nás vyjsť von a nasledovať ho v jeho misii a neostávať vo svojich „bezpečných zónach“ Cirkvi.
Okrem týchto myšlienok zaznelo mnoho iných a kňazi pracovali poctivo až do neskorej noci. Spolupráca všetkých veriacich a uznanie plurality chariziem v Cirkvi sa tak javí ako základná pre zmenu, ku ktorej nás pozýva pápež František.
Večer kňazi slávili liturgiu v arménskom obrade, čo ešte viac poukázalo na krásu a pestrosť našej Cirkvi. Bol to krásny zážitok vnímania chariziem iných, s nevyhnutnosťou v pokore uznať, že aj keď niečomu nerozumiem, uznávam to ako dar Ducha Svätého.
Celý deň bol pre kňazov veľkou výzvou uznať nutnosť zapojiť oveľa viac všetkých do napĺňania Kristovej misie a uvedomiť si, že Kristovi učeníci nie sú len služobní kňazi, ale všetci pokrstení. S tým je spojených veľa ďalších praktických otázok a tak synodálny dialóg pokračuje.
TK KBS informoval Peter Sykora
