Rím 30. apríla (TK KBS) V dňoch 29. apríla – 2. mája 2024 sa v Sacrofane a Ríme koná medzinárodné stretnutie približne 200 farských kňazov, ktoré sa zaoberá témou Ako byť synodálnou miestnou cirkvou v misii? Táto aktivita je súčasťou príprav na druhé zasadnutie XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody o synodalite.
Medzi účastníkmi sú aj kňazi zo Slovenska – kňaz a člen synodálneho tímu Košickej arcidiecézy Peter Sykora, kňaz Prešovskej archieparchie Marcel Mojzeš a kňaz Ľudovít Pokojný z Bratislavskej arcidiecézy. Prinášame svedectvo Petra Sykoru.
Farári pre Synodu (1. deň)
V týchto dňoch sa v Sacrofane pri Ríme koná celosvetové stretnutie farárov, ktorí ako delegáti jednotlivých miestnych Cirkví prišli pracovať na synodálnej ceste a priniesť svoj príspevok pre Plenárne zasadnutie Synody biskupov, ktoré sa bude konať v októbri.
Dôležitosť týchto dní pripomenul kardinál Mario Grech v pondelok ráno vo svojom úvodnom príhovore, keď konštatoval, že neexistuje synoda bez biskupov a neexistuje synoda bez farárov, pretože práve oni reprezentujú svojho biskupa vo farnosti. Pripomenul tiež, že sa naše časy podobajú príbehu knihy Genezis. Rovnako ako v nej sú opísané histórie ľudí a história Boha, ktoré sa prelínajú, rovnako je to dnes v Cirkvi. Vskutku žijeme rôzne príbehy a teda sme zbierkou rôznych histórií. V nich sa spája človek s Bohom – v radostiach aj smútkoch, v opustení aj v prozreteľnosti. Tieto príbehy a skúsenosti prišli kňazi do Ríma zdieľať.
Účastníkom sa prihovorili aj predstavení Dikastéria pre klérus, Dikastéria pre evanjelizáciu a Dikastéria pre východné cirkvi. Tieto pápežské úrady pomáhajú Generálnemu sekretariátu biskupskej synody v hľadaní miesta kňazov a špeciálne farárov na synodálnej ceste a ich prínos pre Synodu o synodálnej povahe Cirkvi. Práve tento cieľ má prebiehajúce stretnutie farárov. Všetci predstavení svorne pozvali kňazov z celého sveta slobodne vstúpiť do dialógu a pomôcť im správne pracovať na úrovni univerzálnej Cirkvi. Kňazi to náležite ocenili uznaním a vyjadrením radosti, že Svätý Stolec nie len dozerá a riadi Cirkev, ale že počúva kňazov a s pokorou v tomto načúvaní hľadá vanutie Ducha.
Celý prvý deň prebiehali intenzívne práce v skupinách o téme „Tvár synodálnej Cirkvi“, teda o prvej časti Syntézy riadneho zasadania biskupskej synody, ktorá sa konala tiež v Ríme v októbri minulého roka. Ako metódu týchto prác kňazi použili Konverzáciu v Duchu, ktorá sa stala metodológiou dynamického rozlišovania v Cirkvi. Kňazom pomáhali facilitátori, aby boli práce efektívne a priniesli svoje ovocie.
Po úvodných príhovoroch expertov, ktorí boli pozvaní do celej tejto prebiehajúcej synodálnej fázy, sa skupiny pustili do opravdivého a pokorného dialógu a rozlišovania. Práve odborníci pozvali kňazov objať pravdu a hľadať, čo Duch hovorí svojej Cirkvi. Hneď v úvode sa ale pripomenula dôležitosť nehľadať „ducha epochy“, ale „znamenia čias“. Aj týmto sa kňazi z celého sveta nechali viesť v duchovnom kráčaní a teda v autentickom dialógu v modlitbovej atmosfére.
Vo všetkých skupinách bolo cítiť radosť a nadšenie zo synodálneho kráčania a mnohí skonštatovali, že Duch Svätý si viedol tieto práce. Veľa svedectiev teda prinieslo presvedčenie, že aj na úrovni kňazských dialógov je možné prežívať spoločné kráčanie v ústrety napĺňania misie Cirkvi, ktorá nám bola zverená. Povzbudení úvodnými príhovormi všetci kňazi vyjadrili svoje pozitívne aj negatívne skúsenosti so synodálnym kráčaním vo vlastných farnostiach a diecézach. V úprimnosti príspevkov sa ukázala krása univerzálnosti Cirkvi. Pripomenulo sa ale, že univerzálny rozmer Cirkvi a lokálny sa musia navzájom dopĺňať a sú si navzájom obohatením a pomocou.
Ako veľmi dôležitý moment spoločného kráčania sa ukázala výzva vyhnúť sa extrému demokratizácie Cirkvi a klerikalizmu. Napriek mnohým pozitívnym a dojímavým svedectvám kňazov sa práce niesli aj v duchu priameho konfrontovania sa s problémami. Konštatovalo sa napríklad, že mnohí kňazi vo svete odmietajú prebiehajúcu Synodu, pretože sa boja straty moci a postavenia. Jedným dychom sa ale pripomenulo riziko klerikalizmu laikov, ktoré sa stalo rizikom v nejednej partikulárnej Cirkvi. Kňazi sa pokúšali v skupinách, a neskôr aj v otvorenom dialógu celého zhromaždenia, takto konštatovať krásy aj úskalia synodálnej cesty.
Veľmi dojímavé bolo zistenie viacerých skupín, že najväčším prínosom kňazov celého sveta pre synodálnu cestu, a vôbec pre celú Cirkev, bude osobná konverzia každého z nás. Práve obrátenie kňazov sa ukázalo ako veľká výzva spolu s hľadaním svojej identity, ktorá sa v pohyboch Cirkvi stáva čoraz ťažšie uchopiteľnou. Potom bude každý kňaz ochotnejší osvojiť si synodálny štýl pastorácie, katechizácie, evanjelizácie, dialógu s každým bez rozdielu a pre celý svoj kňazský život ako taký.
Celodenné práce kňazi ukončili spoločným slávením Eucharistie, v ktorej nás Kristus zjednocuje. Pracovný dialóg sa večer premenil na prežívanie kňazského bratstva v praxi zdieľaním sa s bohatstvom svojej kultúry. Univerzálnosť Cirkvi, ktorú kňazi prežívali a cítili v aule sa tak konkretizovala v rôznosti pri stole. Tak kňazi prežili okrem zážitku vanutia Ducha Svätého aj radosť z kňazského spoločenstva, ktoré je nielen radosťou kňazov, ale aj svedectvom pre všetkých veriacich.
TK KBS informoval Peter Sykora
