Vatikán 27. apríla (VaticanNews) V sobotu 27. apríla sa zaplnila Aula Pavla VI. dvomi generáciami: starými ľuďmi a deťmi. „Aké je dobré a milé byť pospolu“ citoval pápež František žalm (porovn. Ž 133), keď prijal na audiencii starých rodičov s vnúčatami, účastníkov stretnutia talianskej Nadácie „Vysoký vek“ (Età Grande). „Stačí sa na vás pozrieť, aby sme pochopili, že medzi vami je láska“ – uviedol pápež a dodal „Láska nás robí lepšími, obohacuje nás a robí nás múdrejšími a to v každom veku“.
Svätý Otec František ponúkol svojím hosťom vo svojom príhovore, aby sa zamysleli nad týmito aspektami lásky.
„Po prvé, láska nás robí lepšími“. (...) A toto vám hovorím ako „starý otec“ s túžbou podeliť sa o stále mladú vieru, ktorá spája všetky generácie. Aj ja som ju dostal od svojej starej mamy, od ktorej som sa prvýkrát dozvedel o Ježišovi. (...) Práve od nej som počul príbeh o rodine, kde bol starý otec, ktorý bol poslaný preč, aby jedol sám. Jeho vnuk potom niekoľko dní majstroval s kladivom a drevom, a keď sa ho otecko spýtal, čo robí, odpovedal: Staviam ti stôl, aby si mohol jesť sám, keď zostarneš!“ (...) Nezabúdajte, že len tým, že budete pospolu v láske, nikoho nevylučujúc, sa stanete lepšími, ľudskejšími!“
Potom sa pápež zameral na aspekt lásky, ktorá obohacuje, keď uviedol:
„Zamyslime sa napríklad nad niektorými výrazmi, ktoré používame: keď hovoríme o „svete mladých“, o „svete starých“, o „svete toho a toho“... Ale svet je len jeden! A skladá sa z mnohých skutočností, ktoré sú odlišné práve preto, aby si mohli navzájom pomáhať a dopĺňať sa: generácie, národy a všetky rozdiely, ak sú zosúladené, môžu odhaliť, nádheru človeka a stvorenia. Aj to nás učí vaše spoločné bytie: nedovoliť, aby rôznorodosť medzi nami vytvárala rozpory, aby sme nenechali pod prachom diamant lásky, najkrajší poklad, ktorý nám Boh dal.“
O poslednom aspekte lásky ktorá nás robí múdrejšími, Petrov nástupca okrem iného povedal:
„Drahé vnúčatá, vaši starí rodičia sú pamäťou sveta, ktorý je bez pamäti, a keď spoločnosť stratí svoju pamäť, je koniec. Počúvajte ich, najmä keď vás svojou láskou a svedectvom učia pestovať najdôležitejšie city, ktoré sa nezískavajú silou, neobjavujú sa s úspechom, ale napĺňajú život. Nie je náhoda, že to boli dvaja starci, Simeon a Anna, ktorí spoznali Ježiša, keď ho Mária a Jozef priniesli do Jeruzalemského chrámu. Oni, starí ľudia, pochopil, čo sa deje: že Boh je tam, prítomný, a pozerá na nich očami Dieťaťa. Oni si uvedomili, že prišiel Mesiáš, Spasiteľ, na ktorého všetci čakali. (...) Starí ľudia vidia do ďaleka, pretože prežili mnoho rokov a majú čo naučiť: napríklad to, aká zlá je vojna. Ja som sa to kedysi dávno naučil od svojho starého otca, ktorý prežil prvú svetovú vojnu a ktorý ma svojimi príbehmi presvedčil, že vojna je strašná vec.“
Rímsky biskup napokon hosťom pripomenul posolstvo, ktoré nám Ježiš odovzdal aj na kríži, keď „vidiac svoju matku a vedľa nej učeníka, ktorého miloval, povedal svojej matke: Žena, hľa, tvoj syn! Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19, 26 – 27). Ako dodal na záver pápež František „týmito slovami nám zveril zázrak, ktorý máme konať: zázrak lásky k nám všetkým ako k jednej veľkej rodine“.
Miroslava Holubíková – VaticanNews
