Jeruzalem 23. apríla (E-kai) Jeruzalem je posvätný pre všetkých: židov, kresťanov aj moslimov. Každé z abrahámovských náboženstiev má svoj vlastný pohľad na Sväté mesto. Jedinečnosť Jeruzalema však spočíva v tom, že príslušníci týchto troch náboženstiev tu žijú spoločne na veľmi malom priestore, že tu nachádzajú svoje historické korene a že sa tu sústreďuje veľké množstvo svätých miest. Tento univerzálny charakter Svätého mesta predpokladá medzináboženské spolužitie a spolužitie za rovnakých podmienok. Stáva sa nebezpečným, keď jedna strana presadzuje a presadzuje svoje nároky na úkor a na škodu ostatných. Túto zložitú situáciu ilustruje nová štúdia a 3D model Jeruzalema.
Uznávaný odborník na izraelskú geopolitiku, právnik Danny Seidemann, zakladateľ a vedúci mimovládnej organizácie Terrestrial Jerusalem, identifikoval približne 700 náboženských miest a lokalít patriacich židom, kresťanom a moslimom v Starom meste Jeruzalema a jeho okolí. Vo svojom modeli ich označil žltými, zelenými a modrými bodkami: približne 270 kresťanských, 200 moslimských a 100 židovských lokalít, ako aj množstvo lokalít zapísaných na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Model predstavili nemecké diplomatické misie z Tel Avivu a Ramalláhu v jeruzalemskom Dome svätého Pavla na okraji Starého mesta oproti Damaskej bráne, informoval korešpondent nemeckej katolíckej agentúry KNA. Podľa iniciátorov sa neskôr použije aj ako plagát DIN A3 na vzdelávacie účely, aby ilustroval geografickú blízkosť svätých miest všetkých abrahámovských náboženských tradícií v meste.
Seidemann zdôraznil, že Jeruzalem je „miestom stretnutia civilizácií. Práve tu, na malom geografickom priestore, sa stretávajú počiatky judaizmu, kresťanstva a islamu, arabského a západného sveta.“ Je tu taká koncentrácia náboženských miest a kultúrnych centier ako nikde inde na svete. Tieto tri náboženstvá z času na čas pretvárali mesto – v závislosti, ale aj v oddelení. Všetky tri však patria k Jeruzalemu a sú jeho neodmysliteľnou súčasťou. Ich náboženské miesta nemôžu existovať jedno bez druhého.
Podľa autora projektu je Jeruzalem stabilný vtedy, keď sa každý môže správať a vyjadrovať podľa vlastných pravidiel a dodržiavať rovnaké zákony. Sú však chvíle, keď si jedna z troch strán nárokuje nadradenosť nad ostatnými a ignoruje záujmy ostatných – v tomto prípade židovská strana nad kresťanmi a moslimami. Vtedy sa „Jeruzalem stáva veľmi nebezpečným miestom. A to preto, lebo to, čo sa deje v Jeruzaleme, má ozvenu po celom svete.“
V súčasnosti, povedal Seidemann, „vidíme v Jeruzaleme nebezpečenstvo v dôsledku politických rozhodnutí izraelskej vlády, ktorá podporuje extrémne osadnícke organizácie, ako aj pohyb na Chrámovej hore, ktorý ohrozuje prítomnosť kresťanov, moslimov a Palestínčanov“ a výrazne mení charakter Jeruzalema. „A to vyvoláva veľké obavy a znepokojenie,“ tvrdí odborník na pozemkové spory vo východnom Jeruzaleme, ktorý už riešil niekoľko prípadov na Najvyššom súde.
Latinský patriarcha kardinál Pierbattista Pizzaballa vo svojom príhovore zdôraznil jedinečný význam Jeruzalema pre kresťanov – ako historického miesta dejín kresťanskej spásy. Jeruzalem je však úplný len vďaka prítomnosti a koexistencii troch abrahámovských náboženstiev, dodal. Nie je to sväté mesto len jedného náboženstva. Ak jedno alebo dve náboženstvá chýbajú alebo sú vylúčené, alebo ak si jedno z náboženstiev nárokuje práva a poskytuje výhody na úkor alebo na úkor ostatných, Jeruzalem už nie je svätým mestom, vysvetlil latinský patriarcha.
Patriarcha Pizzaballa vysvetlil, že nejde o internacionalizáciu Jeruzalema, ale o jeho univerzálnosť. Kresťania sú občanmi Jeruzalema, nielen vítanými návštevníkmi. Zdôraznil, že náboženstvo a politika sú tu úzko, ba priam nerozlučne prepojené. Náboženské procesy a činnosti majú vždy politický rozmer, s politickými očakávaniami a záujmami – a naopak.
Počas prezentácie projektu bolo zdôraznené, že odluka cirkvi od štátu je tu nemysliteľná, ako je to napríklad v nemecky hovoriacich krajinách. Status Jeruzalema zostáva politicky nevyriešený, zatiaľ sa o ňom diplomaticky nerokovalo. Anexiu východnej časti mesta a zákon z roku 1980, ktorým sa celý Jeruzalem uznáva za hlavné mesto Izraela, akceptuje len niekoľko krajín. Väčšina krajín má stále svoje veľvyslanectvá v Tel Avive. Myšlienku univerzálneho Jeruzalema je potrebné ďalej rozvíjať a jazykovo formulovať.
