Sudán 15. apríla (VaticanNews) Konflikt medzi silami generála Abdela Fattaha al-Burhana a silami generála Mohameda Hamdana Dagala prinútil už viac ako 700 000 Sudáncov utiecť do susednej krajiny.

Prvé dva konvoje s potravinami a humanitárnou pomocou Svetového potravinového programu (WFP) odišli koncom marca z Čadu do Dárfúru, západného regiónu Sudánu, dejiska krvavej vojny zo začiatku roka 2000, ktorá si vyžiadala 300 000 obetí a v súčasnosti je jedným z ohnísk už rok trvajúceho konfliktu medzi armádou v Chartúme a polovojenskými jednotkami Rýchlych podporných síl (RSF).

Humanitárne koridory z Čadu boli uzavreté vo februári, po čom nasledovalo niekoľko týždňov rokovaní agentúry OSN s cieľom zabezpečiť prístup núdzovej pomoci pre najmenej 250 000 ľudí. Podľa OSN od 15. apríla 2023, keď vypukli boje medzi silami generála Abdela Fattaha al-Burhana a silami generála Mohameda Hamdana Dagala, utieklo do Čadu približne 700 000 sudánskych utečencov - väčšinou Masalitov z Dárfúru. „Celá oblasť Čadu, ktorá hraničí so Sudánom, viac ako 1 000 km, je súčasťou apoštolského vikariátu Mongo,“ vysvetľuje brat Fabio Mussi, laický misionár PIME a ekonóm tejto cirkevnej územnej reality vo východnom Čade. „Sme teda prví, ktorých sa migračné toky zo Sudánu dotýkajú, a z tohto dôvodu od júna 2023 vykonávame humanitárne a pomocné akcie v utečeneckých táboroch, a to vo forme potravinovej pomoci, obilnín, strukovín, konzerv, teplých jedál alebo podpory, ako sú rohože, prikrývky, moskytiéry, hrnce, mydlo, sprchy. Vďaka zapojeniu diecéznej Caritas a v spolupráci s medzinárodnými organizáciami sa tieto aktivity v súčasnosti sústreďujú vo Farchane a Metché, ako aj v Djabale a Ourane, kde sa nachádzajú niektoré z viac ako 15 utečeneckých táborov, v ktorých žijú Sudánci, ktorí utiekli do Čadu kvôli vojne.

Za takmer rok fungovania „sme mohli sprevádzať alebo podať pomocnú ruku približne 50 000 ľuďom v rámci pravidelných distribúcií, ale časom sme si uvedomili, že musíme prejsť z fázy pomoci do fázy odolnosti a pokúsiť sa poskytnúť ľuďom prostriedky, aby sa mohli začať starať sami o seba prostredníctvom drobných aktivít. A tak sme vďaka animátorom Caritas začali pomáhať skupinám žien, utečencov aj miestnych obyvateľov, ktoré si založili komunitné záhrady, kde pestovali paradajky, cibuľu, mrkvu, baklažány,“ najmä na dne údolia alebo na rovinatých plochách v okolí tábora Metché. Cieľom, pokračuje laický misionár PIME, je lepšie organizovať ich prácu, poskytnúť „základné vybavenie, ktoré im umožní produkovať, motorové čerpadlo, kovový plot pre záhrady, semená, ktoré umožnia lepšie pestovanie plodín, ich kvalitu a množstvo.“ Niekoľko mesiacov prinieslo uspokojivé výsledky, zdôrazňuje brat Mussi, v čase, keď je v Čade 45 stupňov v tieni a najteplejšie obdobie roka sa zintenzívni o dva týždne. „Ženy začali predávať malé časti svojej úrody, cibuľu, cesnak, bylinky. Hovoria, že kedysi boli nútené predať 5 alebo 10 kg toho, čo dostali ako pomoc zvonka, možno aby za to dostali soľ alebo lieky, ale teraz vidia možnosť sebestačnosti.“ Začiatok, ale dôležitý, zdôrazňuje ekonóm Apoštolského vikariátu Mongu, ktorého v tomto záväzku podporuje kampaň, ktorú spustilo Misijné stredisko a milánska nadácia PIME.

Tým sa však svedectvo sudánskych utečencov v Čade, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria ženy a deti, nekončí. „V dedine Metché sme stretli dievča menom Fatime, ktoré predávalo čaj na trhu: povedala nám, že utiekla zo Sudánu, pretože jej dedka, otca a dvoch bratov zabili. Podarilo sa jej odísť s matkou a ďalšími dvoma mladšími bratmi. Zverila sa nám. ,Mám len 14 rokov, ale moje srdce je už staré, pretože som videla, aké zlo dokážu ľudia napáchať. Teraz som však staršia sestra a musím sa postarať o svojich mladších bratov.‘ V jej očiach plných sĺz bolo na jednej strane zúfalstvo a prázdnota, ale na druhej strane aj odvaha pozerať sa dopredu s dôverou.“ Nádej, ktorá dnes spája viac ako 8,5 milióna vysídlených osôb a sudánskych utečencov v dôsledku vojny - podľa UNHCR sa ich 1,8 milióna v súčasnosti nachádza v Čade, Južnom Sudáne, Stredoafrickej republike, Egypte, Etiópii a Ugande – a evokuje výzvu, ktorú pápež František opakovane vyslovil, aby sa „násilie čo najskôr skončilo“ a „obnovila sa cesta dialógu.“

Giada Aquilino – VaticanNews