Košice 2. apríla (TK KBS/TS KE) Prinášame vám plné znenie pastierskeho listu arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, ktorý sa čítal vo všetkých chrámoch Košickej eparchie na Svetlý pondelok 1. apríla 2024.
-
Milí spolubratia kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, milí bratia a sestry.
Christos voskrese! Voistinu voskrese! Tento radostný veľkonočný pozdrav dnes mnohonásobne zaznieva v našich chrámoch, pri našich stretnutiach, na uliciach i v našich rodinách. Je tým najstručnejším vyznaním viery, súhrnom i dôvodom našej nádeje.
Ako veľmi dnes potrebujeme radosť a nádej! Každodenne sme totiž ponorení do alarmujúcich správ. Stále viac a viac vnímame so znepokojením početné situácie vo svete, ale i na našom Slovensku, ktoré sú dôvodom k znepokojeniu i obavám.
Nikoho z nás tieto situácie nenechávajú ľahostajnými – či už ide o vojny, akou je ruská agresia na Ukrajine, neutíchajúce boje v Gaze medzi izraelskou armádou a palestínskou organizáciou Hamas, vojny, pri ktorých trpia najmä nevinní civilisti, alebo keď ide možno aj o tie menej vnímané, či zamrznuté konflikty v Sýrii či Jemene, či o náboženský terorizmus prevažne islamského pôvodu zvlášť v krajinách subsaharskej zóny Afriky. Správy o spoločenských nepokojoch, manifestáciách, nevraživosti – to všetko zapĺňa každodenné spravodajstvo.
Svet je v plameňoch medzinárodných i vnútroštátnych konfliktov. Ak k tomu pridáme správy o narušenom ľudskom správaní v medziľudských vzťahoch, o domácom násilí, či o násilnom politicky motivovanom terorizme, ale aj o ideologizovanom preferovaní zmeny základných antropologických kategórií a inštitúcií, ktoré vidíme prenikať do školských systémov (a to už nielen v zahraničí), keď vidíme pokračujúcu neúctu k ľudskému životu najmä v jeho počiatočnom i záverečnom štádiu, neúctu, ktorá nadobúda legalizované formy, ba ktorá začína byť označovaná ako ľudské právo: všetky tieto a mnohé ďalšie udalosti i trendy by nás mohli napĺňať nepokojom a obavou.
Ak k tomu pridáme ešte infláciu, energetickú krízu, zdražovanie, ekonomické vojny veľmocí s nevyhnutným dopadom na tých najchudobnejších jedincov, tak len doplníme rámec, v ktorom sa vyššie zmienené dramatické udalosti odohrávajú.
Ale napriek tomu, ba práve preto, že vnímame všetky deje a ich súvislosti, podvedome túžime po dobrých správach.
Sviatok Paschy nám ponúka jednu užasnú, najlepšiu správu: Kristus vstal zmŕtvych – Christos voskrese! Niet radostnejšej zvesti, ako je táto. A niet dôležitejšieho posolstva, ako je to, ktoré zaznelo v prvých slovách, ktorými sa vzkriesený Kristus prihovoril apoštolom – „pokoj vám!“
Pascha. Prechod z tmy ku svetlu, z noci k novému, prvému dňu. Historický fakt Ježišovho zmŕtvychvstania je centrálnym pilierom celej štruktúry kresťanstva. Je zdrojom ohlasovania a viery apoštolov, vytrvalosti vyznávačov, sily mučeníkov. Je definitívnym potvrdením všetkých dovtedajších Ježišových slov. Je slovom životnej istoty.
Je najvýrečnejším a najpresvedčivejším dôkazom všetkého toho čo Ježiš hovoril a učil – o Bohu, o sebe samom, o človeku, o našom večnom cieli aj o spôsobe, akým ho môžeme dosiahnuť. Je našou istotou a prameňom nádeje, ktorá dáva zmysel nášmu životu.
Je to slovo istoty. Je to istota vteleného Slova! Božieho Slova, ktoré stojí pevne a žiari ako maják uprostred príboja ľudských slov.
Denne sa na nás valí lavína slov – slov politikov, redaktorov, novinárov, komentátorov, či aj všelijakých rozrečnených mudrlantov, príval bezmyšlienkovitých rečí zahlcujúcich mediálny priestor a sociálne siete. Aj sami na sebe badáme, ako ľahko sa oddávame neraz len takému obyčajnému bezcieľnemu a povrchnému kláboseniu, plnému zatrpknutosti, podozrievania a nespokojnosti.
Aké slová, aké Slovo bude ale určujúce pre náš život?!
Slovo, ktoré necháme zaznieť v našom živote môže byť totiž prázdnym zvukom, či prejavom chaotickej prázdnoty, plnej strachu a neistoty, alebo svetlom svietiacim v temnote ducha a rozháňajúcim mraky nevedomosti, či pochybností.
Slová, ktorými sa necháme naplniť, slová ktoré budeme vypúšťať z našich úst, sa môžu stať balastom a viesť k bezútešnému a prázdnemu nihilizmu, alebo sa môžu stať životodarným prameňom porozumenia, lásky a odhaľovania pravdy o zmysle nášho bytia.
Múdrosť v reči, vážnosť vysloveného slova, záväznosť daného slova – tieto hodnoty potrebujú aj dnes istú obrodu a obnovu. Vo svete plnom slov, často v záplave banálnych, prázdnych ba aj brutálne znevažujúcich slov, v časoch prekrúcania významu slov, a to nie hocijakých, ale aj tých, ktorými sú označované základné pojmy, ako je pravda, či láska, či dokonca aj primárne antropologické javy ako život, človek, muž, žena, rod, manželstvo či rodina, sme vyzývaní k tomu, aby sme dávali svojim slovám váhu, aby sme ich nevyslovovali nadarmo, aby z našich úst nezaznievali slová, ktoré vzďaľujú od pravdy, ktoré zraňujú a budujú bariéry nenávisti.
Preto sa nám v týchto dňoch liturgia prihovára starobylými slovami radosti a povzbudenia.
Predstavujúc nám Krista – víťazné Slovo – premáhajúceho smrť nám odkazuje jednoduché slovo: Christos voskrese!
A my naň odpovedáme:
Videli sme Kristovo vzkriesenie, preto sa pokloňme Pánu Ježišovi, jedinému bezhriešnemu. Klaniame sa tvojmu krížu, Kriste, a tvoje zmŕtvychvstanie oslavujeme a ospevujeme, lebo ty si náš Boh. Okrem teba iného nepoznáme, tvoje meno vyznávame. Pristúpte, všetci verní, pokloňme sa svätému Kristovmu vzkrieseniu, lebo skrze kríž prišla radosť celému svetu. Neprestaňme dobrorečiť Pánovi a ospevovať ho, lebo pretrpel ukrižovanie a smrťou premohol smrť.
Áno, Christos voskrese! A zoči-voči lavíne povrchných a zavádzajúcich slov, ktorá k nám dolieha a hrozí nás pohltiť, nech je toto slovo radosti najpevnejšou hradbou proti zmätku slov, nech naplní naše srdcia a dá zmysel a orientáciu nášmu životu.
Budeme potrebovať obnoviť pokoj v srdci, v našich rodinách, v Cirkvi i v spoločnosti. Nedovoľme, aby prípadné napätia, tie odôvodnené, či ľudsky pochopiteľné i tie vyvolané chvíľkovou krízou, vniesli do nášho života skutočný nepokoj.
Pripravme sa na to, že aj v období, ktoré je pred nami, budeme musieť prekonávať rôzne ťažkosti a prekážky, ale robme tak s dôverou v toho, ktorý sa po svojom vzkriesení prihovoril apoštolom slovami „Nebojte sa!“
Veď sme učeníkmi toho, ktorý apoštolom krátko pred svojím umučením ako záverečný odkaz zanechal slová: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ (Jn 14, 27)
A svoju rozlúčkovú reč pri Poslednej večeri zakončil povzbudením a prísľubom. „Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33)
Ako to myslel, že premohol svet? Tak, že premohol to, na čom tento svet stojí – premohol strach z neodvrátiteľnosti smrti. Ako? Tak, že on „smrťou smrť premohol“. A tak daroval život nielen tým, čo už sú v hroboch, ale všetkým nám, ktorí by sme bez tejto nádeje vo večný život boli len smutnými bytosťami žijúcimi v strachu a smerujúcimi neodvratne, skôr či neskôr k zániku smrti a hrobu. V tento sviatok Paschy nám Kristus ukazuje, že smrť už viac nebude panovať nad človekom.
„Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (1 Kor 15, 54 – 58)
Prajem každému z Vás, a spoločne to prajme celému svetu, aby tento pozdrav pokoja a radosti z Kristovho víťazstva nad smrťou naplnil životy všetkých ľudí, v každej krajine, i na našom milovanom Slovensku, v každej rodine i v srdci každého človeka.
Zdroj: TS KE
