Brazília 24. marca (VaticanNews) Loď sa plaví po brehoch Amazonky a stará sa o zdravotné a duchovné potreby približne päťtisíc dvesto ľudí. A s touto loďou je spojená misionárska skúsenosť sestry Marcie Lopes Assis, ktorá pôsobí v oblasti Juruti-Pará v amazonskom pralese v Brazílii.
Sestra Marcia Lopes Assisová z Kongregácie apoštolov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vykonáva svoju pastoračnú činnosť vo farnosti Panny Márie Uzdravenia chorých v Juruti-Pará del Baixo Amazonas, ktorá patrí do diecézy Óbidos v Brazílii. Sestra Marcia hovorí, že jej povolanie je „misionárske od samého začiatku“ a na tejto ceste ju dobrý Boh vždy prekvapil každou misionárskou skúsenosťou, ktorú jej dovolil prežiť.
„Všetky boli mimoriadnymi a intenzívnymi skúsenosťami a som za ne veľmi vďačná. Nie je to inak ani v Juruti, nádhernej skúsenosti, ktorá mi umožnila znovu objaviť podstatu môjho povolania a charizmu našej zakladateľky, ktorú nosím v sebe. Domov tu nemá konotácie iných miest, kde si ho predstavujeme ako niečo statické, čo spĺňa všetky naše potreby a kde sme v bezpečí pred vonkajšími nebezpečenstvami. Domov tu môže byť na člne alebo v hojdacej sieti pripevnenej na mangovníku, na ulici alebo pod otvorenou pergolou či v samotnej sakristii.“
Deti, najlepší učitelia
Medzi rôznymi aktivitami, ktoré tu táto mníška zastáva, je aj poradná činnosť Farskej misijnej rady (COMIPA), pastoračnej služby, ktorá reaguje na výzvu pápeža Františka, aby Cirkev „vyšla von“ a bola misionárskou Cirkvou. Cieľom COMIPA je osloviť všetkých 78 komunít, ktoré tvoria farský sektor, najmä tie najvzdialenejšie, najslabšie a najpotrebnejšie, ktoré sú vzdialené viac ako 60 km.
Prechod cez Amazonku, komentuje sestra Marcia, nie je ľahká úloha. „Keď sme prišli do komunity Santa Rita, privítali ma deti, ktoré boli veľmi plaché a báli sa, keď videli cudzinca, ale čoskoro sme sa spriatelili. Niektoré sa boja, pretože si ma predstavujú ako zdravotnú sestru alebo zubárku, iné ma volajú učiteľka, ale takmer všetky sú nadšené, držia sa ma a hovoria mi, že keď vyrastú, budú tiež rehoľníčky.“ Na znak vďaky deti navrhli sestre Marcii, aby ich naučila veslovať. „V deťoch som našla najlepších učiteľov,“ dodáva sestra Marcia.
Vzpieranie sa prírode
Jednou z mnohých výziev, ktoré predstavuje oblasť, kde sestra Marcia vykonáva svoju misiu, je fenomén tzv. terra caída, ostrovov, ktoré zmizli v dôsledku neustálej sily vôd. To spôsobuje, že niektoré domy sú zaplavené a mnohé rodiny sa musia vysťahovať, kým hladina vody opäť neklesne. Takéto udalosti znamenajú, že vzdelávanie sa neriadi občianskym kalendárom, ale vodným kalendárom. Deti sa do školy vozia na člnoch a vyzdvihujú sa doma.
Spanie v hojdacej sieti za šumu rieky a absencia mobilného telefónu okrem iného pomohli rehoľníčke Marcii zažiť súcit a naučiť sa „prijímať veci také, aké sú, a byť vďačná za svedectvo sily, nádeje a odolnosti rodín.“
Loď prinášajúca nádej
Sestra Marcia je súčasťou skupiny tridsiatich piatich spolupracovníkov, ktorí sa plavia na nemocničnej lodi pápeža Františka, vrátane desiatich lekárov, dvoch zubárov a jedného kňaza, brata Alfonsa Lamberta. Je to dom prijatia, dom boja za život a jeho obrany, evanjelizácie, jednoduchosti a lásky.
Deň na lodi sa začína veľmi skoro svätou omšou. Potom odborní lekári vyšetrujú prichádzajúcich ľudí podľa zdravotného problému, s ktorým prichádzajú. „Venujem sa prijímaniu rodín, evanjelizácii detí, sprevádzaniu chorých po operácii alebo ich navštevujem, ak sa nemôžu hýbať. Chorým rozdávam eucharistiu,“ hovorí sestra Marcia.
Počas doterajšej plavby sa posádka lode postarala o približne 5 200 ľudí, pričom v niektorých prípadoch vykonala jednoduché operácie: niektorí pacienti čakali až osem rokov. Počas svojej cesty loď navštívila región Aritapera a domorodý región Mamuru. „Medzi touto plávajúcou nemocnicou a Ježišom existuje určitá zhoda: všetci chorí boli privedení k Ježišovi, aby ich uzdravil, a my sme zažili niečo podobné s našou nemocnicou,“ hovorí sestra Marcia. Dodáva, že zažila samaritánsku cirkev, ktorá ponúka láskyplnú starostlivosť. „Je tu zámernosť, ktorá dáva zmysel tomu, že ste tam, kde ste, a robíte to, čo robíte. Nech nám nikto nebráni byť misiou všade tam, kam nás Prozreteľnosť pošle, a nech je láska hnacou silou všetkého, čo robíme,“ uzatvára sestra Marcia Lopes Assis.
Sr. Débora Evangelina Vargas - A.S.C.J.
