Taliansko 1. marca (TK KBS) Viac ako 959 miliárd USD z celého sveta sa používa na podporu výroby a obchodu so zbraňami, uvádza článok denníka Avvenire. Z tejto sumy pochádza viac ako polovica z USA, zatiaľ čo 10 najväčších európskych investorov vložilo 79 miliárd eur. Pätnásť najväčších európskych bánk investuje do zbrojárskych spoločností 87,72 miliardy eur.
Tieto znepokojivé údaje pochádzajú zo správy Financovanie mieru. Financovanie vojny, ktorú si objednali Nadácia pre etické financovanie a Globálna aliancia pre bankovníctvo hodnôt (GABV). Správa skúma expozíciu finančného sektora voči výrobe a obchodu so zbraňami a porovnáva pravidlá a postupy bežných bánk s tými, ktoré sa riadia hodnotami a nefinancujú zbrane.
Nárast globálnych výdavkov na obranu
V roku 2023 dosiahli globálne výdavky na obranu rekordných 2,2 bilióna USD, čo predstavuje nárast o 9 %. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) uvádza, že vlády na celom svete vyčlenili na ozbrojené sily 2 240 miliárd USD, čo je 2, 2 % svetového HDP. Banky a celý finančný sektor hrajú v tomto scenári aktívnu rolu. V rokoch 2020 až 2022 investovali finančné inštitúcie do obranného priemyslu najmenej 1 bilión USD. Toto číslo je pravdepodobne podhodnotené, pretože neexistuje oficiálna databáza, ktorá by zhromažďovala všetky investície a úvery v tomto sektore.
Vplyv zbraní
Správa poukazuje na to, že náklady na rôzne typy zbraní by sa dali premeniť na tovary a služby v oblasti zdravotníctva. Napríklad cena jednej vojnovej lode (FREMM) v Taliansku sa rovná ročným platom 10 662 lekárov, stíhacie lietadlo F-35 sa rovná 3 244 lôžkam intenzívnej starostlivosti a jadrová ponorka triedy Virginia stojí toľko ako 9 180 sanitiek. Polovica prostriedkov, ktoré vlády vynakladajú na ozbrojené sily, by stačila na zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých ľudí na Zemi a na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov.
Kto nefinancuje zbrojný priemysel a prečo?
Mnohé investičné fondy sa hlásia k „udržateľnosti“ a z etických dôvodov vylučujú z investícií určité odvetvia, vrátane zbrojárskeho. Existuje viacero úrovní vylúčenia:
· Vylúčenie „kontroverzných“ zbraní: nášľapné míny, kazetové bomby, chemické a biologické zbrane.
· Vylúčenie zbraní s problematickým dopadom: jadrové zbrane, zbrane s ochudobneným uránom a biely fosfor.
· Vylúčenie celého zbrojárskeho priemyslu: zbrane, vojenské zásoby a vybavenie, softvér pre armády.
V posledných rokoch sa niektoré veľké fondy odklonili od zbrojárskeho priemyslu. Vojna na Ukrajine však oživila diskusiu o tomto sektore. Zbrojárska lobby a niektoré finančné inštitúcie argumentujú, že zbrojárske firmy by mali byť zahrnuté do investičných rámcov ESG (Environmental, Social and Governance) s odkazom na ich prínos k mieru, stabilite a udržateľnosti v Európe.
Manifest za financovanie mieru
S cieľom odsúdiť akýkoľvek druh konfliktu a vyzvať všetky hlavné finančné inštitúcie, aby prestali financovať výrobu a obchod so zbraňami, bol na výročnom zasadnutí Globálnej aliancie pre bankovníctvo hodnôt (GABV) predstavený Manifest za financovanie mieru.
„Dôrazne odsudzujeme akýkoľvek druh násilia, boja alebo vojny, bez ohľadu na okolnosti a miesto, kde k nim dochádza. K trvalému riešeniu konfliktov môže dôjsť len prostredníctvom otvoreného dialógu a úprimnej spolupráce ako prostriedkov na budovanie dôvery, ktorá je základom mieru. Preto vyzývame finančný priemysel, aby prestal financovať výrobu a obchod so zbraňami, nabádame inštitúcie, aby zaviedli alebo rozšírili existujúce politiky, ktoré obmedzujú financovanie zbrojárskeho priemyslu, a vyzývame na transparentné zverejňovanie informácií. Nakoniec vyzývame finančné inštitúcie, aby sa pripojili ku Globálnej aliancii pre bankovníctvo hodnôt (GABV) a vyjadrili podporu tomuto vyhláseniu.“
Martin Jarábek – VaticanNews
