Rím 19. februára (E-kai) Ukrajina, Blízky východ, Etiópia, Mjanmarsko a Sudán – ozbrojené konflikty v súčasnosti prebiehajú v mnohých častiach sveta. Rakety a bomby ničia domy a celé osady, devastujú lesy, prírodné rezervácie a poľnohospodársku pôdu. Dočasne alebo trvalo sa ničí živobytie ľudí, zvierat a rastlín.

Obzvlášť veľké škody zdokumentovali na digitálnej mape organizácie Greenpeace a ukrajinská environmentálna organizácia Ecoaction. Patria k nim rozsiahle lesné požiare po raketových úderoch, únik extrémne toxických plynov z bombardovaných elektrární a úniky ropy v Čiernom mori, ktoré možno vidieť dokonca z vesmíru.

Vojnové škody doteraz postihli približne 20 % ukrajinských prírodných rezervácií – podľa oficiálnych údajov ide o 1,24 milióna hektárov pôdy hodnej ochrany a tri milióny hektárov lesa. Organizácia Ecoaction zaznamenala od začiatku vojny na Ukrajine približne 900 prípadov vážneho poškodenia životného prostredia a 30 z nich bolo overených pomocou satelitných snímok.

„Environmentálnym škodám spôsobeným vojnou by sa mala venovať väčšia pozornosť,“ vyzval ukrajinský aktivista Greenpeace Denys Tsutsaev na webovej stránke Greenpeace. Očakáva značné finančné prostriedky a rozsiahlu pomoc na ekologickú obnovu. Environmentálni experti tiež varujú, že síra a meď zo zvyškov munície budú kontaminovať pôdu aj po skončení vojny. Prostredníctvom podzemných vôd sa môžu dostať do potravinového reťazca ľudí a zvierat a otráviť ho.

Doteraz sa nikto príliš nezamýšľal nad tým, že živé organizmy prichádzajú v dôsledku vojny o živobytie a že klimatické zmeny urýchľujú znečisťujúce látky, ktoré sa pritom uvoľňujú. Vplyv ozbrojených konfliktov na životné prostredie skúma pre britskú charitatívnu organizáciu Doug Weir.

V článku, ktorý uverejnil denník The Guardian, vyzýva na zohľadnenie vojenských emisií a z nich vyplývajúcich nákladov na klímu. Poukazuje na to, že približne 5,5 % všetkých znečisťujúcich látok uvoľnených na celom svete súvisí s konfliktami a vojenskými akciami.

Podľa jeho názoru vojenské znečistenie torpéduje koordinované globálne opatrenia na ochranu klímy. Vojny „by tiež podkopali našu kolektívnu bezpečnosť,“ vysvetľuje Weir. Na boj proti klimatickým zmenám by bolo potrebné rozložiť a minimalizovať všetky emisie – v čase mieru aj vojny. „To však zostáva vzdialeným cieľom v prípade vojenských alebo konfliktných emisií,“ uvádza organizácia.

Počas vojny na Ukrajine sa prvýkrát pokúsili o komplexnú dokumentáciu takéhoto znečistenia životného prostredia. Táto vojna spôsobila toľko emisií ako celé Belgicko za jeden rok. Organizácia preto požaduje, aby sa na klimatických konferenciách zohľadnili náklady na emisie CO 2 spôsobené vojenskými akciami. Podľa jeho názoru, „ak by svetová armáda bola jednou krajinou, z hľadiska emisií by sa umiestnila na štvrtom mieste medzi Indiou a Ruskom.“

„Vplyv vojen na životné prostredie a klímu je nepochybne obrovský,“ potvrdil Jörg Lüer, výkonný riaditeľ nemeckej komisie Iustitia et Pax. Podľa neho však najväčším problémom nie je ničivá bilancia CO ², „ale skôr dlhodobé otrávenie politických a kultúrnych pomerov, zničenie dôvery a oslabenie ducha spolupráce, a to popri bezprostrednom utrpení a konkrétnych materiálnych škodách.“

Je to katastrofálne, pretože príležitosť na spoločné riešenie klimatickej výzvy sa rýchlo uzatvára. „Stráca sa cenný čas a príležitosti na konanie, čo má tragické následky,“ domnieva sa Lüer.

Nemecký teológ je presvedčený, že „žiadna klimatická vojna nebude.“ Podľa neho tí, ktorí sa rozhodnú použiť agresívnu silu a opustia „namáhavé cesty medzinárodnej spolupráce,“ zvyčajne považujú dopady na životné prostredie a klímu za vedľajšie škody.  

Ničenie základov života je však v medzinárodnom práve zakotvené ako zločin. Dohovor ENMOD o environmentálnej vojne prijatý v roku 1976 odsudzuje úmyselné ničenie životného prostredia počas vojny.

Lüer je však skeptický, že ochote použiť násilie možno čeliť len politickou morálkou a medzinárodným právom. Podľa jeho názoru si všetci zúčastnení musia uvedomiť, že „spôsoby násilia sa nevyplácajú.“ Z dlhodobého hľadiska ľudstvo prežije len vtedy, ak nájde kultúru medzinárodnej spolupráce založenú na princípoch, domnieva sa predstaviteľ nemeckej Iustitia et Pax.