Bratislava 12. februára (TK KBS) Tridsiaty druhý Svetový deň chorých, ktorý Katolícka cirkev slávili v nedeľu 11. februára 2024, si pripomenuli aj slovenskí biskupi. Prinášame spravodajstvo.
Trnava
V Kaplnke povýšenia Svätého kríža vo Fakultnej nemocnici Trnava sa počas svätej omše v nedeľu 11. februára udeľovala sviatosť pomazania chorých.
Sláveniu predsedal trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch, za účasti farára farnosti Trnava - Tulipán P. Wiesława Wladysława Zająca, OSPPE a nemocničného kaplána a rektora nemocničnej kaplnky assessora Rudolfa Kopinca.
Zdroj: Sekretariát trnavského arcibiskupa
Žilina
Žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis v tento deň navštívil Kysuckú nemocnicu v Čadci a slávil tu spolu s chorými, starými a so zdravotníckym personálom nemocnice svätú omšu. Vo svojej homílii sa inšpiroval tohtoročným posolstvom Svätého Otca Františka k dňu, ktoré vychádza zo slov knihy Genezis „Nie je dobre byť človeku samému.“
Poukázal na nevyhnutnosť blízkosti príbuzných v utrpení choroby a vyzdvihol tiež obetavú prácu zdravotníkov, ktorí často nad rámec spoločenského ohodnotenia ich namáhavej práce slúžia chorým a uľavujú im tak v utrpení – nie len poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ale aj ľudskosťou a duchovnou blízkosťou.
Po svätej omši biskup v sprievode nemocničného duchovného Miroslava Hložného navštívil oddelenie Liečebne dlhodobo chorých a svojou prítomnosťou, modlitbou a požehnaním povzbudil ležiacich pacientov aj personál oddelenia. Duchovná služba v nemocniciach má v rámci terapeutickej praxe nezastupiteľné miesto.
Vysluhovanie sviatostí hospitalizovaným pacientom, ich duchovné sprevádzanie a povzbudenie, no neraz aj udelenie viatika na sklonku ich života, je zabezpečované kňazmi – duchovnými správcami, ktorí pôsobia vo všetkých nemocniciach na území našej diecézy.
TK KBS informovala Žilinská dieécza
Nitra (na titulnej snímke)
Pri príležitosti spomienky Panny Márie Lurdskej a s tým spojeného slávenia 32. svetového dňa chorých celebroval v nedeľu 11. februára 2024 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák spolu s nemocničnými kaplánmi P. Petrom Vagačom SVD a P. Pavlom Koblihom SVD svätú omšu v kaplnke sv. Alžbety Uhorskej v areáli Fakultnej nemocnice v Nitre za účasti veriacich, medzi ktorými boli aj chorí, trpiaci, ale aj lekári a zdravotníci. Svätú omšu pri tejto príležitosti biskup Viliam preto obetoval za chorých, starých, ale aj lekárov, zdravotníkov či dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o zdravie človeka.
Aj vo svojom príhovore biskup Viliam uvažoval nad zmyslom a významom choroby v živote človeka a nad myšlienkami z posolstva pápeža Františka k tohtoročnému Svetovému dňu chorých na tému pod názvom „Nie je dobre byť človeku samému“. V závere príhovoru zacitoval z posolstva niekoľko myšlienok medzi inými aj nasledovné: „Chorí, slabí a chudobní sa nachádzajú v srdci Cirkvi a musia byť aj v centre našej ľudskej pozornosti a pastoračnej starostlivosti. Nezabúdajme na to! A zverme sa Najsvätejšej Panne Márii, Uzdraveniu chorých, aby sa za nás prihovárala a pomáhala nám byť tvorcami blízkosti a bratských vzťahov“. Vyzval zároveň prítomných, aby si aj v duchu evanjelia a slov pápeža Františka vyprosovali silu, aby to spoločne dokázali každý podľa situácie v ktorej sa nachádzajú a v službe, ktorú konajú. Počas svätej omše vyslúžil biskup Viliam spolu s kňazmi prítomným veriacim sviatosť pomazania chorých.
V závere liturgickej slávnosti biskup Viliam ako dar na poďakovanie za priazeň chorým a ich službu v nemocnici od P. Pavla Koblihu SVD obdržal vlastnoručne namaľovaný obraz korábu na šírom mori symbolizujúceho Cirkev a Ježiša Krista ako záchrancu ľudí.
TK KBS informoval Tibor Ujlacký
Rožňava
Svetový deň chorých oslávili aj v Rožňave. V Katedrále Nanebovzatia Panny Márie slávil svätú omšu rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. Pamätal pri nej zvlášť na chorých a na príhovor Lurdskej Panny Márie im vyprosoval pomoc v chorobe a zdravie.
Hoci sa sviatosť pomazania chorých neudeľovala v rožňavskej farnosti v tento deň, nakoľko bude vysluhovaná v dni nastávajúceho týždňa počas svätej omše, biskup sa venoval téme choroby a zdravia počas svojho príhovoru na úvod svätej omše a v homílii. Vyzdvihol dôležitosť sviatosti pomazania chorých, ktorá bola v minulosti známa ako „posledné“ pomazanie, čo vyvolávalo obavu smrti po jej prijatí. Pre mnohých je skutočne pomazaním pri prechode do večnosti, ako milosť potrebná pri odchode z tohto sveta, ale táto sviatosť má aj uzdravujúcu silu, o čom môžu svedčiť tí, ktorým pomohla v chorobe a tí, ktorí ju prijímajú pravidelne každý rok z titulu vysokého veku a vážnejších ochorení.
Témou choroby sa však zaoberalo aj Božie slovo. Malomocenstvo bolo veľmi vážnou chorobou, ktorá spôsobovala veľkú trýzeň tela, ale zvlášť aj utrpenie vylúčenia zo spoločenstva rodiny, viery, priateľov. Nesmela ostať utajená, chorí boli označení okrem chorého tela aj oblečením a inými vonkajšími prejavmi, ktoré boli predpísané... je ťažko predstaviť si utrpenie týchto ľudí. Každý čas má svojich „nečistých“, svojich „malomocných“. Pripomenul obdobie Covidu 19, zavreté kostoly, izoláciu, človek bol vylúčený z obradov, čo trápilo duchovných pastierov, nakoľko ich možnosti duchovnej starostlivosti zvlášť o chorých boli veľmi oklieštené.
Malomocný z evanjelia si nezúfa, nachádza riešenie. Padne pred Ježišom na kolená a povie mu: Ak chceš, môžeš ma očistiť. Ježiš má moc očistiť aj tu a teraz od našich problémov, môže očistiť a uzdraviť naše srdce. Častá choroba dneška je napríklad ľahostajnosť voči hriechu, slabá viera, ľuďom nevadí, že žijú v ťažkom hriechu keď žijú bez sviatostného sobáša, dôležitejšie je pre nich, aby len boli zdraví, aby mali dobrú robotu, dobre bývanie. Ďalšou bolesťou je spoločenská izolácia niektorých skupín, izolácia v rodinách, keď dochádza k absencii komunikácie, k postupnému vzájomnému odsudzovaniu sa členov rodín.
Ježiš sa nad malomocným človekom zľutoval, dotkol sa ho rukou. Urobil, čo bolo v tom čase zakázané, bol to skutok, ktorý obradne znečistil Ježiša. Malomocný však nepreniesol svoju chorobu na Ježiša, ale Ježiš preniesol svoju čistotu na malomocného. Jeho choroba zmizla. Môžeme vidieť, čo znamená dotyk Boha. On nás, hriešnych – často veľmi nečistých – keď k nemu prichádzame ako k milujúcemu a milosrdnému Bohu, očistí svojou čistotou. Ježiš dáva príklad aj nám, aby sme svojim nezáujmom nevylučovali chorých, ktorí veľmi potrebujú našu lásku.
Po uzdravení malomocný plný radosti z uzdravenia neposlúchol Ježiša a hovoril o tom s ľuďmi, o čom mal podľa Ježišovho pokynu hovoriť len v chráme s kňazom. Tým zmaril Ježišov plán vstupu do Jeruzalema. Je to výzva pre nás, aby sme svoje videnie nepovyšovali nad poslušnosť Božiemu slovu, čím maríme Božie plány s nami a môže to mať dosah aj na mnohých ďalších. Homíliu zakončil modlitbou: „Pane očistí nás od nesprávneho uvažovania, ktorými by sme narúšali Tvoj plán. Jedine Ty nás môžeš očistiť od všetkého zlého.“
Mons. Stanislav Stolárik často myslí v modlitbe na chorých a povzbudzuje k modlitbe za nich a každú sobotu slúži svätú omšu s úmyslom za chorých.
TK KBS informovala Mária Lilková
