Taliansko 6. februára (VaticanNews) „Moja mama varila ryžu a zeleninu tak, že zbierala dažďovú vodu z kaluží.“ Aj tak znie jedno z dramatických svedectiev malých detí, ktoré prišli do Talianska na nemocničnej lodi Vulcano. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani pre vatikánsky denník L'Osservatore Romano vyjadril spokojnosť, že „vrátili nevinným obetiam úsmev a chvíle pokoja.“
„Humanitárna iniciatíva, v rámci ktorej boli do Talianska privezené choré alebo zranené deti z Gazy v spolupráci s pátrom Ibrahimom Faltasom, je dobrým svedectvom našej misie vo Svätej zemi,“ uviedol kustód Svätej zeme z Jeruzalema, páter Francesco Patton. Ako vysvetlil, ich misia „nie je len starostlivým opatrovaním kameňov, ktoré nám hovoria o Ježišovi, ale je aj stretnutím s Kristom v našich bratoch a sestrách, ktorí trpia v tejto krajine.“
Vojenská nemocničná Loď Vulcano sa v pondelok 5. februára vylodila v talianskom prístave La Spezia, čo je 420 km od Ríma. Z egyptského mesta Al Arish, kde v predchádzajúcich týždňoch na palube poskytovala prvú pomoc, priviezla do Talianska druhú skupinu chorých alebo zranených detí z Gazy. Prvú skupinu dopravili lietadlom na rímske letisko Ciampino v pondelok 29. januára. V oboch prípadoch boli prítomní taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani a kustód Svätej zeme páter Ibrahim Faltas, ktorí deti privítali.
„V tejto druhej skupine prišli deti vo vážnejšom stave,“ vysvetlil páter Faltas. „Zdravotná situácia v Gaze je teraz nenapraviteľne ohrozená. V severnej časti pásma neexistujú žiadne životaschopné zdravotnícke zariadenia a na juhu je niekoľko zvyšných zariadení preplnených a nedokážu riešiť najvážnejšie situácie,“ dodal františkánsky rehoľník.
Ešte pred talianskou iniciatívou sa niektoré deti s najvážnejším stavom liečili v nemocniciach v Egypte a iných arabských krajinách, ktoré boli k dispozícii. Ide o tri typy naliehavých lekárskych prípadov, ktoré nemožno liečiť na mieste: zranení, ktorí potrebujú ortopedické ošetrenie, pretože boli vytiahnutí z trosiek zničených domov, potom chronicky chorí (napr. diabetici či onkologickí pacienti) a napokon najrozšírenejšie epidémie infekčných chorôb (napr. z nútenej promiskuity, z pokazených potravín, nedostatku vody na hygienu aj pitie, a pod.).
„Mnohé z detí, ktoré dorazili na lodi Vulcano, nesú zjavné známky fyzického utrpenia, ale čo ma ešte viac dojalo a zapôsobilo na mňa, bolo počúvanie ich príbehov,“ uviedol páter Faltas pred svojím odchodom do Jeruzalema, kam ide organizovať ďalšiu skupinu detí na prevoz do Talianska. Napríklad jedno z detí rozprávalo: „Moja mama varila ryžu a zeleninu tak, že zbierala dažďovú vodu z kaluží.“
Ako uvádza vikár Kustódie, na lodi bol jediný, kto hovoril po arabsky, a deti chceli rozprávať svoje príbehy. Tak si uvedomil, že je to pre deti „terapeutické, aby si liečili strach, ktorý prežívali štyri mesiace.“ Páter nám ukazuje niekoľko videí, ktoré od detí zozbieral: bezmocnosť otca zachraňujúceho svoju dcérku. Toto dievčatko s obviazanou hlavou ale konečne usmiate v Mayerovej nemocnici vo Florencii, mu rozpráva svoj príbeh. A je mnoho takýchto obrázkov „pred a po:“ napríklad dieťa, ktoré vytiahli z trosiek domu s poškodenou nohou a teraz dostáva malú hračku, ktorú mu dal brat. „Sú to dojemné príbehy,“ dodáva páter Ibrahim. Všetky deti na lodi dostávajú z jeho rúk nejaké darčeky, jednoduché hračky, ktoré vyrobili malé ruky ich rovesníkov z katolíckej školy Kustódie v Jeruzaleme.
Rovnaké emócie vidieť u talianskeho ministra zahraničných vecí Antonia Tajaniho, ktorý pre L'Osservatore Romano uviedol: „Vidieť úsmevy týchto detí a ich matiek, ktoré prežili tragédiu bombardovania, vám prináša veľké uspokojenie, nielen politické, ale predovšetkým vnútorné. To, že sme týmto nevinným obetiam vrátili úsmev a chvíle pokoja, je odmenou za všetku ťažkú prácu, ktorú sme vykonali. Dať im šancu konečne žiť v pokoji v našej krajine nám pomáha vždy pamätať na to, že politika je predovšetkým služba.“
Ako minister Tajani ďalej vysvetlil, „pôvodný záväzok bol, že v talianskych pediatrických nemocniciach sa bude liečiť 100 detí. Budeme sa snažiť prijať a postarať sa o čo najviac z nich,“ zdôraznil Antonio Tajani a ocenil angažovanosť pátra Faltasa a Kustódie Svätej zeme. Ako dodal, bez pátra Ibrahima, „ktorý zasvätil svoj život Svätej zemi,“ by sa to nemohlo urobiť. A uzavrel: „Včera nám všetkým daroval aj požehnaný ruženec zo Svätej zeme, aby sme sa poďakovali Pánovi za tento veľký dar, ktorý nám a týmto deťom dal, aby konečne mohli žiť v pokoji.“
Roberto Cetera, Miroslava Holubíková – VaticanNews
