Vatikán 7. februára (VaticanNews) „Všetci, všetci, všetci.“ Povedal to v Lisabone a zopakoval to pri mnohých ďalších príležitostiach, aby zopakoval tento princíp prijatia, ktorý je základom pastoračného poslania Cirkvi, a tiež aby zarámcoval požehnanie neregulárnych párov (vrátane homosexuálnych), ako to navrhuje doktrinálny dokument Fiducia Supplicans.

Aj v časopise Credere, v periodiku skupiny San Paolo, ktorému poskytol rozhovor, sa Svätý Otec František vracia k otázke požehnaní – čo vyvolalo rôzne reakcie a polemiky – a opakuje to, čo už spomenul na audiencii Dikastéria pre náuku viery, ktoré vypracovalo návrh vyhlásenia: „Nepožehnávam ‚homosexuálne manželstvo', žehnám dvoch ľudí, ktorí sa majú radi, a tiež ich prosím, aby sa za mňa modlili,“ vysvetlil pápež v rozhovore s redaktorom donom Vincenzom Vitalem.

„Vždy pri spovedi, keď nastanú tieto situácie, homosexuálni ľudia, znovu zosobášení ľudia, vždy sa modlím a žehnám. Požehnanie sa nesmie nikomu odoprieť. Každému, každému. Pozor, hovorím o ľuďoch: tých, ktorí sú schopní prijať krst.“ 

„Najvážnejšie hriechy,“ dodáva pápež, „sú tie, ktoré sú maskované ‚anjelským‘ vzhľadom. Nikoho nepohorší, ak dám požehnanie podnikateľovi, ktorý možno vykorisťuje ľudí: a to je veľmi vážny hriech. Zatiaľ čo sa pohoršujú, ak ho dám homosexuálovi... To je pokrytectvo! Všetci sa musíme navzájom rešpektovať. Všetci! Jadrom tohto dokumentu je prijatie.“

Dobré hnutia zapájajú do Cirkvi

V rozhovore pre týždenník, ktorý oslavuje desať rokov od svojho založenia, zrodeného práve pri príležitosti zvolenia Jorgeho Maria Bergoglia v roku 2013, pápež prelína roky svojho pontifikátu medzi osobnými zdôvereniami, ako sú jeho dialógy so staršími ľuďmi či spomienky na Buenos Aires, alebo témami blízkeho významu, vrátane Jubilejného roku, „udalosti milosti“, vzhľadom na ktorú je potrebné „znovu objaviť hodnotu a potrebu modlitby“.

Pápež hovoril aj o cirkevných hnutiach a zapojení mladých ľudí do pastorácie, napríklad v krajinách tretieho sveta alebo Latinskej Ameriky, kde sa s ľuďmi hovorí „jednoduchým“ jazykom. „Existujú aj ‚sofistikované‘ skutočnosti, ktoré neprichádzajú, hnutia, ktoré sú tak trochu ‚vycibrené‘,“ hovorí pápež František, alebo skôr „rafinované“.

Tieto hnutia podľa neho „majú tendenciu vytvárať ekleziológiu, ľudí, ktorí sa cítia byť nadradení. Toto nie je svätý veriaci Boží ľud. Boží ľud tvoria veriaci, ktorí vedia, že sú hriešnici a idú dopredu. Nemám to za zlé hnutiam, ktoré robia veľa dobrého“. „Hnutia,“ vysvetľoval pápež, „sú dobré, keď vás včleňujú do skutočnej Cirkvi, ale ak sú selektívne, ak vás odpútavajú od Cirkvi, ak vás vedú k tomu, aby ste si mysleli, že ste výnimočný kresťan, to nie je kresťanské.“

Dôležitosť prítomnosti žien, nie ministerialita

Pápežova odpoveď o úlohe žien je jasná aj vo svetle neustálych výziev na obnovenie „ženskej tváre“ Cirkvi alebo najnovšie na „demaskulinizáciu“ Cirkvi. Pápež František opakuje rozdiel medzi petrovským a mariánskym princípom:

„Cirkev je žena, je nevesta. Peter nie je žena, nie je nevesta. Cirkev – nevesta je dôležitejšia ako Peter – služobník!“ Potom dodáva, že „otvorenie pracovných pozícií v kúrii pre ženy je dôležité“, pričom zdôrazňuje, ako ženy „pomáhajú službe“. Stačí sa pozrieť na malé dediny, kde nie je kňaz a rehoľné sestry vedú farnosti, krstia, dávajú sväté prijímanie, robia pohreby. „Nie je najdôležitejšia služobnosť žien, naopak, zásadná je prítomnosť žien,“ uzatvára pápež.

Nové budúce menovania v Rímskej kúrii

A pri pohľade na Rímsku kúriu, kde sa v priebehu rokov uskutočnilo niekoľko menovaní žien, hovorí: „Teraz je tam niekoľko žien a bude ich ešte viac, pretože si na určitých pozíciách počínajú lepšie ako my muži.“

Pápež František uvádza sekretárku Governatorátu sr. Raffaellu Petriniovú, „ženy, ktoré sú v Dikastériu pre biskupov“ (samotná sr. Petriniová, ďalej sr. Yvonne Reungoatová, bývalá generálna predstavená saleziánok a Maria Lía Zervinová, predsedníčka Umofc pozn. red.), sr. Alessandru Smerilliovú, sekretárku Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, a ďalšie: „To všetko sú posty, ktoré si vyžadujú ženy.“

Na záver na otázku, či si uvedomuje, že v tomto smere inicioval „epochálnu zmenu“, pápež odpovedal: „Naozaj nie! Hovoria o tom, to áno.... Pokračujem, ako môžem.“

Salvatore Cernuzio – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek