Bratislava 7. februára (TK KBS) Životný príbeh katolíckeho kňaza a člena Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Jána Hutyru mapuje nový dokumentárny film (*1. 2. 1912 – +20. 2. 1978).

„Pred piatimi rokmi 8. apríla 2019 sa v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre konala vedecká konferencia, na ktorej tím odborníkov predstavil niektoré ťažiskové úseky života otca Hutyru. Konferencia akoby otvorila dvere k hlbšiemu poznaniu jeho osobnosti. Potom prišiel návrh dať filmovú podobu jeho životu, aby sa s ním zoznámila aj širšia verejnosť,“ vysvetľuje provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáš Brezáni CM.

Sestry vincentky v roku 2021 požiadali Braňa Valka, aby dal filmovú podobu životnému príbehu duchovného otca Hutyru. So svojou dcérou a spolupracovníčkou Barborou Hrabajovou zvolili formu zbierania autentických spomienok od žijúcich svedkov, ktorí si v srdci nosia nezmazateľnú spomienku na otca Hutyru. Natočili 55 svedectiev a z nich, v spolupráci so sestrou Konzolátou Matejkovou pripravili scenár filmu. Dostali sa tam svedectvá 23 sestier vincentiek, 5 členov Misijnej spoločnosti, prof. Róberta Letza či prof. Antona Adama.

Tvorcovia filmu navštívili aj Máriu Šídovu rod. Almassyovú v Ružomberku, kde sa otec Hutyra dlhší čas v ich rodine ukrýval. Svedectvo poskytla aj pani MUDr. Šeböková, ktorá ho poznala zo svojich študentských čias, keď po prepustení z druhého väzenia pracoval v Prahe. Od príbuzných v rodnom Jablonove získali krátky záznam od pána Jána Bíleka, manžela Hutyrovej netere Alžbety Bílekovej.

S kamerou navštívili aj Svoradov v Bratislave, Mendryku, Brno – jeho posledné pôsobisko, aj Nemocnicu u milosrdných, kde otec Hutyra zomrel, ako aj miesto, kde v Brne spočíva na Ústrednom cintoríne. Navštívili aj Ladce – kde sa bol prihlásiť k vincentínom a kde žil. Tu vytvorili aj krátku scénu, ktorá približuje bývalý provinciálny dom sestier vincentiek. „Hercami“ sú obyvatelia z farnosti Lokca: Marta Sochová, Oľga Jaššová, Mária Bugajová a Anton Belák, ktorý stvárnil otca Hutyru.

Autori získali povolenie urobiť pár autentických záberov aj z väznice. Do filmu využili aj staré filmové zábery ktoré sú zachované v depozite brata Jozefa Števicu, CM a tak budeme počuť aj autentický hlas otca Hutyru. Sprievodné texty filmu čítajú pani Viera Marsinová a pán Jozef Šimonovič. Film vyrobilo štúdio Pajta v roku 2023.

Kto bol Ján Hutyra?

Ján Hutyra bol katolícky kňaz a člen Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pochádzal zo Spiša. V roku 1931 vstúpil do spišského seminára. Po 2. ročníku sa zoznámil so spiritualitou sv. Vincenta a vstúpil k lazaristom, vincentínom.

V roku 1936 bol v Grazi vysvätený za kňaza a v tom istom roku mu bola zverená aj jeho prvá misia: služba špirituála a prefekta v Katolíckom vysokoškolskom internáte Svoradov v Bratislave, kde pôsobil 6 rokov. V roku 1942 bol ako 30 ročný menovaný za viceprovinciála Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku a súčasne aj za provinciálneho direktora pre sestry vincentky.

V tejto službe statočne znášal všetky možné ťažkosti: vojnové udalosti, komunistické prenasledovanie, viac ako 7 rokov života v ilegalite; zaistený bol 17. marca 1958 a odsúdený na 10 rokov väzenia. Po prepustení na slobodu pracoval ako ošetrovateľ v Nemocnici Na Františku v Prahe.

Popri zamestnaní sa znova venoval slovenským vysokoškolákom, ktorí vtedy v Prahe študovali. Ako misionár rozpoznal, že mladí slovenskí chlapci a dievčatá v sekulárnom prostredí ľahko stratia svoju vieru, ak nebudú mať duchovnú podporu. Mal vždy radostného, slobodného ducha. Miloval ľudí, miloval tých, ktorí mu boli zverení, miloval Cirkev – pretože bol celým srdcom oddaný Ježišovi.