[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 21. 04. 2024   Meniny má Ervín      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
2930     

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Katechéza Svätého Otca Františka o nerestiach a čnostiach (6): Hnev
P:3, 31. 01. 2024 16:56, ZAH



Foto: Vatican Media


Vatikán 31. januára (VaticanNews) „Musíme sa naučiť odpúšťať. Je ťažké byť spolu, ak nepraktizujeme umenie odpúšťať,“ povedal pápež František v katechéze o hneve. Zdôraznil, že ide o neresť, ktorú je ľahké rozpoznať, pretože hnev sa ťažko skrýva. Pripomenul, že existuje aj „sväté rozhorčenie,“ keď reagujeme na nespravodlivosť alebo čeliac útlaku. „S pomocou Ducha Svätého musíme nasmerovať vášne tak, aby sa obrátili k dobru,“ povedal pápež na stredajšej audiencii 31. januára.

Videozáznam

Zdroj: VaticanNews

Čítanie: Ef 4,26-27.31-32

Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom a nedávajte miesto diablovi! […] Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!

Hnev
6. časť cyklu katechéz O nerestiach a čnostiach

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

V posledných týždňoch hovoríme o nerestiach a čnostiach. Dnes sa pozastavíme a budeme uvažovať o hneve. Je to obzvlášť temná neresť, ale z vonkajšieho hľadiska ju možno najľahšie odhaliť. Človek ovládaný hnevom len ťažko skrýva tento impulz: spoznáš ho podľa pohybov jeho tela, agresivity, sťaženého dýchania, zachmúreného a zamračeného pohľadu.

Vo svojom najostrejšom prejave je hnev zlozvykom, ktorý nás nenecháva na pokoji. Ak vzniká z utrpenej (alebo z domnelej) krivdy, často sa nerozpúta proti vinníkovi, ale proti prvému previnilcovi. Sú muži, ktorí v práci zadržiavajú svoj hnev, aby ukázali, že sú pokojní a súcitní, ale keď prídu domov, stanú sa pre svoje manželky a deti neznesiteľnými. Hnev je prenikavá neresť: dokáže nás pripraviť o spánok a spôsobiť, že v mysli neustále niečo spriadame a nedokážeme nájsť bariéru, ktorá by nám zabránila v uvažovaní a premýšľaní.

Hnev je neresť, ktorá ničí ľudské vzťahy. Vyjadruje neschopnosť prijať odlišnosť druhého, najmä keď sa jeho životné rozhodnutia rozchádzajú s našimi. Nezastavuje sa pri nesprávnom správaní jednej osoby, ale hádže do kotla všetko: je to ten druhý, taký aký je, kto vyvoláva hnev a nevôľu. Človek začne nenávidieť tón jeho hlasu, banálne každodenné gestá, jeho spôsoby uvažovania a cítenia.

Keď vzťah klesne na túto úroveň, človek už stráca nadhľad. Hnev spôsobuje stratu jasnosti. Pretože jednou z charakteristík hnevu neraz je, že sa postupom času nedokáže zmierniť. V takých prípadoch aj odstup a mlčanie namiesto toho, aby bremeno nepochopenia utíšili, ho ešte zväčšia. Práve z tohto dôvodu apoštol Pavol - ako sme počuli - odporúča kresťanom, aby problém riešili hneď a pokúsili sa o zmierenie: „Nech nezapadá slnko nad vaším hnevom“ (Ef 4, 26). Je dôležité, aby sa všetko vyriešilo okamžite, ešte pred západom slnka. Ak počas dňa vznikne nejaké nedorozumenie a dvaja ľudia si už nerozumejú a zrazu sa vnímajú ako vzdialení, noc by nemala byť vydaná napospas diablovi. Neresť by nám nedala v noci spať a rozmýšľali by sme nad našimi dôvodmi a neodôvodniteľnými chybami, ktoré nikdy nie sú naše a vždy sú toho druhého. Je to takto: keď človeka ovláda hnev, vždy hovorí, že problém je v druhom človeku; nikdy nie je schopný uznať svoje vlastné chyby, svoje vlastné nedostatky.

V modlitbe „Otče náš“ nás Ježiš vyzýva, aby sme sa modlili za naše medziľudské vzťahy, ktoré sú mínovým poľom: rovinou, ktorá nikdy nie je dokonale vyvážená. V živote máme do činenia s dlžníkmi, ktorí sú nám zaviazaní; tak ako ani my sme určite nie vždy všetkých milovali správnou mierou. Niekomu sme neopätovali lásku, ktorá mu patrila. Všetci sme hriešnici, všetci, a každý z nás má účty v červených číslach, na to nezabúdajme! Preto sa všetci musíme naučiť odpúšťať, aby nám bolo odpustené. Ľudia nezostanú spolu, ak sa nebudú cvičiť v umení odpúšťať, nakoľko je to v ľudských silách. To, čo pôsobí na hnev je láskavosť, srdečnosť, miernosť, trpezlivosť.

K téme hnevu však treba povedať ešte jednu vec. Hovorí sa, že je to hrozná neresť, že stojí na počiatku vojen a násilia. Prológ Iliady opisuje „Achillov hnev“, ktorý bude príčinou „nekonečného smútku“. Ale nie všetko, čo sa rodí z hnevu, je nesprávne. Predkovia si boli dobre vedomí, že v nás existuje podráždená časť, ktorá sa nedá a nesmie popierať. Vášne sú do istej miery nevedomé: dejú sa, sú to životné skúsenosti. Za hnev nie sme zodpovední pri jeho vzniku, ale vždy pri jeho ďalšom vývoji. A niekedy je dobré, aby sa hnev ventiloval správnym spôsobom. Keby sa človek nikdy nenahneval, keby sa nerozhorčil nad nespravodlivosťou, keby necítil, ako sa mu niečo chveje v útrobách pri útlaku slabšieho človeka, potom by to znamenalo, že nie je človekom, a už vôbec nie kresťanom.

Existuje však aj sväté rozhorčenie, ktoré nie je hnevom, ale vnútorným hnutím, svätým rozhorčením. Ježiš ho vo svojom živote niekoľkokrát poznal (porov. Mk 3, 5): nikdy neodpovedal na zlo zlom, ale v duši tento pocit cítil a v prípade kupcov v chráme vykonal rázny a prorocký čin, diktovaný nie hnevom, ale horlivosťou za Pánov dom (porov. Mt 21, 12 - 13). Musíme dobre rozlišovať: horlivosť, sväté rozhorčenie, to je jedna vec; hnev, ktorý je zlý, je však niečo iné.

Je na nás, aby sme s pomocou Ducha Svätého našli správnu mieru vášní, aby sme ich dobre vychovávali, aby sa obrátili k dobru a nie k zlu. Ďakujem vám.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek

Pápež: Príliš veľa civilistov pokropuje vo vojnách krvou našu planétu

Nech sa bolestný výkrik civilných obetí vojen dotkne sŕdc osôb zodpovedných za národy a nech podnieti mierové projekty – apeloval pápež v stredu 31. januára počas generálnej audiencie. Zároveň pripomenul liturgickú spomienku sv. Jána Bosca.

Svätý Otec povedal:

„Taliansko zajtra oslavuje Národný deň civilných obetí vojny. K modlitbovej spomienke na tých, ktorí zahynuli v dvoch svetových vojnách, pripájame aj mnohých - príliš početných - civilistov, bezbranné obete vojen, ktoré, žiaľ, stále pokropujú našu planétu krvou, ako sa to deje na Blízkom východe a na Ukrajine. Nech sa ich bolestný výkrik dotkne sŕdc tých, ktorí sú zodpovední za národy, a nech podnieti mierové projekty. Keď v týchto dňoch čítame príbehy z vojen, je v nich tak veľa krutosti! Prosme Pána o mier, o pokoj, ktorý je vždy mierny, nie krutý.“

Pápež pripomenul dnešnú liturgickú spomienku obľúbeného patróna mládeže: „Nakoniec moje myšlienky smerujú k mladým, chorým, seniorom a novomanželom. Vzývam na vás ochranu svätého Jána Bosca, ktorého si dnes Cirkev pripomína, aby urobil plodným povolanie každého v Cirkvi a vo svete. Všetkým vám žehnám!“

V pozdrave, ktorý bol preložený do arabčiny, Petrov nástupca dodal: „Pozývam vás, aby ste dona Bosca napodobňovali, vychovávali mladých ľudí vo viere a vzdelávali ich v rôznych vedách a porofesiách pre lepšiu budúcnosť, v ktorej sa ľudstvo bude môcť tešiť z mieru, bratstva a pokoja.“

Zuzana Klimanová – Vatican News



( TK KBS, VaticanNews, ak, mj; ml ) 20240131025   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]