Nimnica 26. januára (TK KBS) Sila kresťanov spočíva v spoločenstve, vo vzťahoch, v stretnutí. Na záver siedmeho stretnutia biskupov s laikmi, zasvätenými osobami a klerikmi v Nimnici to povedal Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska. Prinášame plné znenie jeho záverečného príhovoru.
-
Milí priatelia!
Sme v závere dní, ktoré nám boli dopriate prežiť v spoločenstve. Spoznávali sme sa cez vyslovené názory, otázky, ale aj spoločnú modlitbu a počúvanie. Vytvorili sme, aspoň ja to tak vnímam, vzťahy, aké charakterizujú priateľov, ľudí, ktorých spája nielen téma viery, ale aj radosť zo spoločne prežitých chvíľ, ochota niesť si navzájom bremená a deliť sa o radosti.
Nezabúdajme však, že tento dar sme nedostali pre seba, ale pre iných. Tam vonku čaká toľko ľudí, ktorí túžia stretnúť mužov a ženy prežiarených láskou a pokojom. Boh sa nám dal spoznať ako Láska a povoláva nás, aby sme všetkým, s ktorými prídeme do kontaktu, odovzdali lásku. Boh nás miloval ako prvý a nezištne nám daroval seba samého. A od nás očakáva, aby sme vychádzali ako jeho učeníci do sveta a prekvasili ho láskou.
Nedávno ma oslovili slová z rozjímania od Ermesa Ronchiho Soľ a svetlo. V Písme čítame: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?“ (Mt 5, 13) Tieto slová evanjelia sú adresované aj nám. Evanjelium, ktoré sme pozvaní prinášať do sveta, preniká do vecí ako soľ a dáva všetkému trvanie.
Dôraz však kladie Ježiš na chuť soli. Je nenahraditeľná, neopakovateľná a ľahko zapamätateľná. Rovnako ako láska, ktorá je predpokladom a východiskom každého slova, ktoré vyšlo z Ježišových úst. Bez lásky je každý zákon, ktorý obhajujeme, alebo skutok, ktorý hoci aj hrdinsky konáme, len soľou bez chuti. Nestačí byť len veriaci, ale dôveryhodní. Verím, že povzbudení tým, čo sme zažili, vyjdeme z Nimnice ako pútnici nádeje a vo svojom prostredí budeme rozdávať hrste soli.
Soľ je však len prostriedok, nie je cieľ. „A tak je to aj s Cirkvou: ona nie je cieľom, je prostriedkom, aby robila život ľudí lepším a krajším, aby dávala svetu chuť a krásu,“ píše vo svojom zamyslení Ermes Ronchi. Len láska dokáže vytiahnuť na svetlo z človeka to najkrajšie a najvzácnejšie, čo v sebe ukrýva. Pre nás to znamená neupriamovať pozornosť na seba, ale na Boha. Lebo on je Láska.
Prajem nám všetkým, aby sme s týmto vedomím vykročili medzi ľudí a boli znamením slobody a nádeje. Nie ako „ty“ a „ja“, ale spoločne ako „my“. Sila kresťanov spočíva v spoločenstve, vo vzťahoch, v stretnutí. Nestarajme sa o to, koľkých oslovíme či pritiahneme. Len majme Kristovu chuť. Nech malé vrecúško soli, ktorú dostanete, je pre vás pripomienkou nielen týchto krásnych chvíľ, ale aj poslania, ktoré nám kresťanom bolo zverené.
