Vatikán 21. januára (VaticanNews) Svätý Otec v Nedeľu Božieho slova napoludnie z okna Apoštolského paláca povzbudil veriacich, aby zintenzívnili svoje modlitby a dobre sa tak pripravili na nadchádzajúci Jubilejný rok 2025. S týmto úmyslom pápež František vyhlásil Rok modlitby. Na záver poludňajšieho stretnutia pápež pripomenul deti, ktoré sú zraniteľnými obeťami prebiehajúcich vojen. Vyzval k modlitbám za mier na Ukrajine a vo Svätej zemi.

Príhovor pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium rozpráva o povolaní prvých učeníkov (porov. Mk 1,14 – 20). Pozvanie iných, aby sa pripojili k jeho poslaniu, je jedna z prvých vecí, ktoré Ježiš robí na začiatku svojho verejného účinkovania: približuje sa k niektorým mladým rybárom a pozýva ich, aby ho nasledovali a „stali sa rybármi ľudí“ (v. 17). Toto nám hovorí dôležitú vec: Pán nás rád zapája do svojho diela spásy, chce, aby sme boli spolu s ním aktívni, zodpovední a hlavní aktéri. Kresťan, ktorý nie je aktívny, ktorý nie je zodpovedný v diele ohlasovania Pána, alebo ten, ktorý nie je protagonistom svojej viery, nie je kresťanom, alebo ako vravievala moja stará mama, je kresťanom „vo vode z ruží“.

Sám osebe by to nepotreboval, ale robí to napriek tomu, že to obnáša vziať na seba toľko našich obmedzení. Všetci máme obmedzenia, máme hriechy, On si ich však vzal na seba. Pozrime sa napríklad na to, koľko trpezlivosti mal so svojimi učeníkmi: často nerozumeli jeho slovám (porov. Lk 9, 51 – 56), neraz si nerozumeli medzi sebou (porov. Mk 10, 41), dlho nedokázali prijať podstatné aspekty jeho kázania, napríklad službu (porov. Lk 22, 27). Napriek tomu si ich Ježiš vybral a naďalej im veril. Toto je dôležité, Pán si nás vyvolil za kresťanov. A my sme hriešnici, robíme jeden za druhým... Ale Pán nám naďalej verí, verí v nás. To je od Pána úžasné.

V skutočnosti priniesť všetkým Božiu spásu bolo Ježišovým najväčším šťastím, jeho poslaním, zmyslom jeho jestvovania (porov. Jn 6, 38), alebo ako sám hovorí, jeho pokrmom. A v každom slove a čine, ktorým sa s ním zjednocujeme, v krásnom dobrodružstve darovania lásky sa znásobuje svetlo a radosť (porov. Iz 9, 2): nielen okolo nás, ale aj v nás. Ohlasovať evanjelium teda nie je stratený čas: znamená to byť šťastnejší tým, že pomáhame druhým byť šťastní; znamená to oslobodiť sa od seba samých tým, že pomáhame druhým byť slobodnými; ohlasovať evanjelium znamená aj stať sa lepšími tým, že pomáhame druhým byť lepšími!

Pýtajme sa teda sami seba: Zastavím sa občas, aby som si pripomenul radosť, ktorá vo mne a okolo mňa rástla, keď som prijal povolanie poznať Ježiša a svedčiť o ňom? A keď sa modlím, ďakujem Pánovi za to, že ma povolal robiť iných šťastnými? A napokon: chcem, aby niekto prostredníctvom môjho svedectva a mojej radosti zakúsil, aké krásne je milovať Ježiša? Panna Mária nech nám pomáha zakúšať radosť z evanjelia.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek