Rím 19. januára (VaticanNews) Štátny sekretár Pietro Parolin vníma „s veľkým znepokojením“ nedávne útoky húsíjských povstalcov v Červenom mori, eskaláciu násilia v Gaze, ako aj iránsky raketový útok na Erbil v irackom Kurdistane. Obáva sa, že „ak sa neprijmú protiopatrenia,“ dôjde k „rozšíreniu, eskalácii“ konfliktu: „presne tomu sme sa chceli vyhnúť.“ Presne to, z čoho vyjadril obavy aj pápež v stredu počas generálnej audiencie. „Jedným zo základných bodov je, aby sa tento konflikt nestupňoval,“ povedal kardinál v dialógu s niektorými novinármi na okraj podujatia v Palazzo Giustiniani v talianskom Senáte, venovaného osobnosti nezabudnuteľného kardinála Achilla Silvestriniho. „Je tu nebezpečenstvo, temperament je taký vášnivý a situácia je chúlostivá... Musíme zabezpečiť, aby sa každý snažil kontrolovať svoje reakcie, aby nedošlo k rozsiahlemu požiaru.“

Dva národy, dva štáty ako riešenie

Keď kardinál vstúpil do špecifík konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, zopakoval, čo Svätá stolica považuje za „riešenie:“ dva národy, dva štáty. Historická hypotéza, ktorú Hamas podľa slov svojho lídra mimo Khaleda Meshala vyhlásil, že kategoricky odmieta. „Pre nás naopak zostávajú riešením dva národy, dva štáty. Dôležité je tiež nájsť spôsob, ako v nich viesť dialóg, aby sa mohol uskutočniť aj materiálne.“

Záväzok k humanitárnemu rozmeru na Ukrajine

So znepokojením sa potom Parolin pozerá na osud Ukrajiny a potvrdzuje záväzok Svätej stolice k mierovému riešeniu: „Obmedzujeme sa, aspoň zatiaľ, na humanitárny rozmer,“ spresňuje. „Jeden z desiatich bodov Zelenského takzvanej mierovej platformy sa týka humanitárnej oblasti a na ňu Svätá stolica sústredí svoje úsilie.“ 

Pokiaľ ide o mierovú konferenciu na vysokej úrovni, o ktorú požiadal samotný Zelenskyj v Davose, kde vystúpil na Svetovom ekonomickom fóre, Parolin vysvetľuje, že podobne ako na troch predchádzajúcich stretnutiach (naposledy v Saudskej Arábii) sa na nej Svätá stolica určite zúčastní: „Stály zástupca v Ženeve Mons. Ettore Balestrero, ktorého vymenoval Štátny sekretariát, sa teraz zúčastňuje na tomto stretnutí.“

Inkluzívne a sociálne hospodárstvo

S pohľadom upretým na Davos štátny sekretár oživuje výzvu obsiahnutú v posolstve pápeža Františka účastníkom, a to záväzok k „inkluzívnej a sociálnej ekonomike,“ ktorá „sa síce prispôsobuje ekonomickým kritériám, ale nikoho nevylučuje a je v prospech rozvoja a najzraniteľnejších ľudí. V službe ľudskosti.“

Prenasledovaní kresťania: právo všetkých náboženstiev na rešpektovanie

Kardinál sa vyjadril aj k správe, ktorú v Poslaneckej snemovni opäť predložila organizácia Open Doors World Watch List o prenasledovaní kresťanov vo svete: približne 365 miliónov ľudí trpí násilím a prenasledovaním kvôli svojej viere. Aj to je pre Svätú stolicu „veľkým dôvodom na znepokojenie,“ povedal kardinál: „Kresťania v mnohých častiach sveta nemajú ani minimum náboženskej slobody, ktorá je ich právom a právom všetkých náboženstiev na rešpektovanie prejavov ich viery. Na druhej strane to bolo predvídané už v evanjeliu... Nechceme tieto veci podporovať, ale je to tak trochu stav kresťanov vo svete, že sa stretávajú s nepriateľstvom, odporom, prenasledovaním. S tým súvisí aj vydávanie svedectva v Ježišovom mene.“

Dialóg s politikou

Pripomínajúc postavu Silvestriniho a jeho úlohu „mosta“ s politikou a inštitúciami, štátny sekretár hovoril o dialógu, ktorý je dnes možný medzi politikou a Svätou stolicou. Podľa kardinála ide o nevyhnutný dialóg: „Musí existovať, ale ak si pamätáte,“ povedal, „pápež na začiatku svojho pontifikátu povedal, že vzťahy s talianskou politikou sú v kompetencii miestnej biskupskej konferencie. Som však presvedčený, že v konkrétnej situácii, v ktorej žijeme, sa vzťahom so Svätou stolicou nemožno vyhnúť. Je dôležité, aby medzi Svätou stolicou a Konferenciou biskupov Talianska existovala koordinácia, spolupráca, a to takým spôsobom, aby sa sledovali rovnaké body.“

Priestor pre kresťanské hodnoty v politike

V rovnakom duchu sa kardinála pýtali aj na 30. výročie konca Kresťanskodemokratickej strany, ktoré sa v týchto dňoch oslavuje: chýba politický subjekt, ktorý by bol nositeľom požiadaviek katolíkov? „Minulosť sa nemôže opakovať,“ odpovedá Parolin. „Bolo to obdobie, ktoré malo svoje silné a slabé stránky a tiež svoje obmedzenia, ale skončilo sa a vieme, aké bolo. Okrem formulácie je dôležité, aby hodnoty katolíkov – ktoré sú humanistickými hodnotami – našli miesto v dnešnej politike a premietli sa aj do reality.“

Hodnoty ako „solidarita“ a „subsidiarita,“ ktoré sú aj „princípmi našej ústavy,“ upresňuje Parolin. Hodnoty, ako je koniec života, téma, ktorá sa v posledných dňoch stala ústrednou v súvislosti s neschváleným zákonom v Benátkach: „Je to naša téma. Život vo všetkých jeho etapách, rozmeroch a prejavoch, od jeho prirodzeného začiatku až po jeho prirodzený koniec,“ zdôraznil kardinál.

Podpora pre Afriku

Na záver vyjadril nádej, že Matteiho plán pre Afriku, o ktorom sa 28. a 29. januára uskutoční v Senáte medzinárodná konferencia, by mohol byť podporený. „Afrika potrebuje medzinárodnú spoluprácu. Afrika musí riešiť svoje problémy sama,“ uzavrel. „Nemôže tak urobiť, ak nebude spolupracovať a ak jej medzinárodné spoločenstvo nezištne nepomôže.“ Novinári tiež zaželali Parolinovi všetko najlepšie k jeho 69. narodeninám, ktoré v stredu oslávil. 

Salvatore Cernuzio – Vatican News