Vatikán 18. januára (VaticanNews) Vatikánske knižné vydavateľstvo LEV (Libreria Editrice Vaticana) vydáva 18. januára knihu s názvom „Pavol VI., doktor Kristovho tajomstva“, ku ktorej napísal predslov Svätý Otec František.
V publikácii sú zhromaždené homílie prefekta Dikastéria pre kauzy svätých kard. Marcella Semerara, ktoré predniesol vždy 6. augusta v rokoch 2008 až 2014 pri príležitosti výročia smrti pápeža Montiniho.
Vatikánsky denník L’Osservatore Romano zverejnil predslov pápeža Františka k tejto knihe v stredu 17. januára. Prinášame jeho plné znenie.
___
Som rád, že sa kardinál Marcello Semeraro rozhodol uverejniť sériu homílií prednesených v deň Premenenia Pána, ktorý je zároveň výročím prechodu svätého Pavla VI. z „tejto bolestnej, dramatickej a veľkolepej zeme“, ako ju nazval vo svojom testamente, do domu Otca. Som tiež rád, že sa tak rozhodol urobiť v tomto roku 2023, v roku 60. výročia povolania Giovanniho Battistu Montiniho do petrovskej služby.
Často som uvažoval, či by sa tento pápež nemal považovať za «mučeníka». Raz som to pri súkromnom stretnutí v blízkosti obradu blahorečenia pápeža Montiniho povedal aj biskupovi Marcellovi. Spýtal som sa ho, medzi vážnou a úsmevnou tvárou, či si mám pri obrade obliecť červené alebo biele liturgické rúcho. Nepochopil ma a poznamenal, že červená farba je predpísaná pre pohrebné obrady pápežov... Vysvetlil som mu, čo mám na mysli, a on zostal so mnou zamyslený.
V skutočnosti 15. decembra 1969 počas klasickej výmeny vianočných pozdravov s kolégiom kardinálov a rímskou kúriou Pavol VI. spomenul, že Druhý vatikánsky koncil «vyvolal stav bdelosti a v niektorých ohľadoch aj duchovného napätia», vrátane krízy mnohých kňazov. V tejto súvislosti povedal: «Toto je naša tŕňová koruna».
Výzva k láske k Cirkvi patrila v magistériu Pavla VI. k najčastejšie opakovaným. Vnímal ju ako zrkadlo, v ktorom môžeme vidieť Krista, alebo ako priestor, kde sa môžeme stretnúť s Kristom, a to bolo pre neho «unum necessarium». Všetci si pamätáme jeho modlitbu ku Kristovi, ktorý je jediný nenahraditeľný! A práve túto jedinečnú a absolútnu lásku ku Kristovi chcel kardinál Semeraro zdôrazniť vo svojich homíliách, ktoré zaraďoval do kontextu tajomstva Premenenia Pána.
Pavol VI. bol kontemplátorom, kazateľom a svedkom premeneného Krista. Dalo by sa povedať, že chcel vstúpiť do tejto evanjeliovej scény ako spoločník troch apoštolov, ktorých si Ježiš vybral. Ba čo viac: jeho intímnou a tajnou túžbou bolo vždy byť «cum ipso in monte» (s ním na horách), a to spôsobilo, že aj jeho život sa stal premeneným.
Som rád, že tieto úvahy vychádzajú, pretože postava svätého Pavla VI. bola vždy príťažlivá aj pre mňa. Už pri iných príležitostiach som povedal, ako mi niektoré príhovory tohto pápeža – napríklad v Manile, v Nazarete... – dodali duchovnú silu a urobili v mojom živote veľa dobrého. Je známe, že moja prvá apoštolská exhortácia Evangelii gaudium mala byť tak trochu druhou stranou mince exhortácie Evangelii nuntiandi, pastoračného dokumentu, ktorý mám veľmi rád. Na druhej strane ma každý často počul opakovať výraz, ktorý odtiaľ zostúpil do môjho srdca: sladká a utešená radosť z evanjelizácie. Napodobňoval som ho, keď som bol biskupom v Buenos Aires, a napodobňujem ho aj dnes.
Názov tejto zbierky vychádza z výroku Marie-Josepha Le Guillou, veľkého dominikánskeho teológa, ktorého si tiež veľmi vážim. Napísal ho v zborníku venovanom prorockej, duchovnej a doktrinálnej, pastoračnej a misijnej veľkosti Druhého vatikánskeho koncilu. Aj z neho by som teda chcel vychádzať pred ukončením týchto riadkov predstavenia. Keďže sa blíži jubilejná udalosť roku 2025, vlastne som všetkých prosil, aby sa na ňu pripravili tým, že vezmú do rúk základné texty Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu.
Páter Le Guillou vo svojej knihe opisuje Druhý vatikánsky koncil ako akt kontemplácie Kristovej tváre. Aj v tomto svetle by sa malo magistérium II. vatikánskeho koncilu znovu čítať, študovať, prehlbovať a uplatňovať. Jednému jezuitovi, ktorý sa ma počas stretnutia v litovskom Vilniuse opýtal, ako by mohol pomôcť, som odpovedal: «Historici hovoria, že trvá 100 rokov, kým sa koncil začne realizovať. My sme na polceste. Ak mi teda chcete pomôcť, konajte tak, aby koncil v Cirkvi napredoval».
Rozjímajte o Kristovej tvári! V Evangelii gaudium som napísal, že každý kazateľ «je kontemplátorom Slova a zároveň kontemplátorom ľudu». Chcel by som povedať, že taká je aj Cirkev – synodálna. Kontemplujúca Božie Slovo a tiež kontemplujúci svätý veriaci Boží ľud. Z celého srdca si želám, aby k tomu nabádali aj úvahy napísané na týchto stránkach.
Spracovala Miroslava Holubíková
