Erb nového prešovského arcibiskupa Maxima odkazuje na jeho mníšsky život P:3, 18. 01. 2024 08:30, DOM
Prešov 18. januára (TK KBS) Novovymenovaný prešovský arcibiskup metropolita Jonáš Maxim, ktorý v sobotu 27. januára prijme biskupskú vysviacku, predstavil svoj biskupský erb. Prinášame vysvetlenie erbu.
Základom erbu je štvrtený štít. V prvom a štvrtom striebornom poli sa nachádza erb Prešovskej archieparchie, na ktorej čele bude stáť vladyka Jonáš. V druhom a treťom modrom poli sa nachádzajú jeho osobné heraldické symboly. Zlatá váza a trojica rastlín má pôvod v erbe biskupa Manuela Olšavského, ktorý tiež pochádzal z Oľšavice, rodnej obce vladyku Jonáša. Táto nádoba a tri z nej vyrastajúce ruže sú symbolom Presvätej Bohorodičky, neviditeľným spôsobom takmer hmatateľne prítomnej v živote nositeľa erbu, a zároveň sú odzrkadlením liturgických textov sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke: „Raduj sa božská nádoba s mannou! Raduj sa nevädnúci kvet ľúbeznej vône“. Ruže sa nachádzajú aj na plášti Bohorodičky, ktorým je odetá na milostivej ikone v jeho rodnej obci. Ide o reprodukciu slziacej ikony z Mariapocs, kde biskup Olšavský dokončil započatú stavbu impozantnej baziliky, pod ktorou je aj pochovaný. Zlatý studitský kríž pripomína, že nositeľ erbu žil dvadsať rokov mníšsky život v monastieri tohto rádu v Unive. Osobné heslo arcibiskupa pochádza zo starozákonnej biblickej knihy proroka Jonáša (Jonáš 2, 10), po ktorom prijal mníšske meno Jonáš. Štít je položený na červenej, zlatom podšitej mantiji, ktorá je spolu s mitrou byzantského typu, zlatým biskupským žezlom a dvojramenným krížom odznakom hodnosti arcibiskupov gréckokatolíckej cirkvi.
Biskupské heslo – U Pána je spása (Jon 2, 10)
K významu svojho biskupského hesla povedal vladyka-nominant Jonáš tieto slová: „Pozerajúc na seba samého, ako na človeka, vidím, že som veľmi obmedzený, úbohý so svojimi slabosťami a jediný na koho sa chcem spoliehať je Boh, prameň každého dobra, každej dobrej činnosti a teda aj spásy ako takej. Bol by som veľmi rád, aby sa v našej archieparchii a metropolii veci nezastavovali, ale aby sa posúvali smerom k Pánu Ježišovi, k Bohu, ktorý je prameňom všetkého dobra. Zároveň tieto slová povedal prorok Jonáš, ktorého mníšske meno nosím. Povedal to, keď bol v bruchu veľkej ryby. Bolo to jeho uvedomenie si, že nikde inde niet spásy, jedine u Boha. Bol to pre neho akokeby taký výjav, ako by som to povedal, taká heuréka, prišiel som k pravde. To by som bol rád, aby toto poznanie kráčalo so mnou, aj s mojimi kňazmi v archieparchii.“
Autorom erbu je docent Miroslav Glejtek, ktorý pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Okrem viacerých členstiev v rôznych heraldických komisiách je od roku 2008 menovaný aj za heraldického konzultora Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska. Venuje sa nielen historického heraldickému výskumu, ale aj „živej“ heraldike – navrhovaniu erbov. Je autorom viac ako dvoch stoviek erbov, pečiatok a zástav, cirkevných inštitúcií (diecéz, kapitúl, bazilík, dekanátov a farností), ako aj cirkevných predstaviteľov (biskupov, kanonikov a kňazov v pastorácii).
