Bratislava 17. januára (TK KBS) Nie je dobre byť človeku samému. Liečiť chorých uzdravovaním vzťahov. To je názov posolstva Svätého Otca Františka k 32. svetovému dňu chorých, ktorý Cirkev slávi 11. februára, v deň liturgickej spomienky Lurdskej Panny Márie. V slovenskom preklade ho prináša Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Preložila ho Mária Spišiaková. K dispozícii je aj v pdf formáte a pre elektronické čítačky.
V posolstve, ktoré vyšlo v sobotu 13. januára, pápež zdôrazňuje, že „Boh, ktorý je láska, hneď na začiatku stvoril človeka pre spoločenstvo a vložil do jeho bytosti vzťahový rozmer.“ „Sme stvorení, aby sme žili spoločne, nie sami. A práve preto, že tento plán prežívania spoločenstva je tak hlboko vpísaný do ľudského srdca, nás skúsenosť opustenosti a samoty desí, je pre nás bolestná, dokonca neľudská. O to viac v čase, keď prežívame vlastnú krehkosť, neistotu a stratu bezpečia, ktoré sú často dôsledkom nástupu vážnej choroby,“ uvádza. „S bolesťou“ pápež František spolucíti „s utrpením a osamelosťou tých, ktorí sa následkom vojny a jej tragických dôsledkov ocitli bez podpory a pomoci: vojna je najstrašnejšia zo sociálnych chorôb a najvyššiu cenu za ňu platia tí najkrehkejší ľudia.“
„Bratia a sestry, prvá starostlivosť, ktorú v chorobe potrebujeme, je blízkosť plná súcitu a nehy. Preto starostlivosť o chorého znamená predovšetkým starostlivosť o jeho vzťahy, o všetky jeho vzťahy: s Bohom, s druhými – rodinou, priateľmi, zdravotníckymi pracovníkmi –, so stvorením, so sebou samým. Je to možné? Áno, je to možné, a my všetci sa máme snažiť o to, aby sa tak stalo. Pozrime sa na obraz milosrdného Samaritána (porov. Lk 10, 25 – 37), na jeho schopnosť spomaliť krok a stať sa blížnym, na jeho nehu, s ktorou tíši rany trpiaceho brata,“ prihovára sa v posolstve Svätý Otec.
„Vám, ktorí prežívate chorobu, či už prechodnú alebo chronickú, by som chcel povedať: nehanbite sa za svoju túžbu po blízkosti a nehe! Neskrývajte ju a nikdy si nemyslite, že ste pre druhých príťažou. Stav choroby nás všetkých vyzýva, aby sme sa vymanili z hektického tempa, v ktorom žijeme, a znovu objavili seba samých,“ píše pápež František. (...) „V tomto čase epochálnej zmeny, ktorý prežívame, sme najmä my kresťania povolaní osvojiť si Ježišov súcitný pohľad. Starajme sa o tých, ktorí trpia a sú osamelí, možno aj marginalizovaní a odvrhnutí.“
„Chorí, slabí a chudobní sa nachádzajú v srdci Cirkvi a musia byť aj v centre našej ľudskej pozornosti a pastoračnej starostlivosti. Nezabúdajme na to! A zverme sa Najsvätejšej Panne Márii, Uzdraveniu chorých, aby sa za nás prihovárala a pomáhala nám byť tvorcami blízkosti a bratských vzťahov,“ dodáva pápež František.
