Bratislava/Nitra 16. januára (TK KBS) Cirkev na Slovensku slávi nedožité jubileum – sto rokov narodenia arcibiskupa Mons. Jána Bukovského, SVD (18. januára 1924).

Pri tejto príležitosti Spoločnosť Božieho Slova (verbisti) pripravila dve spomienkové slávenia. V pondelok 15. januára sa na Kalvárii v Nitre konala slávnostná svätá omša, pri ktorej si verbisti a veriaci vo vďačnosti pripomenuli  100 rokov od narodenia verbistu Mons. Jána Bukovského, bývalého apoštolského nuncia v Rumunsku a v Rusku.

Narodil sa v r. 1924 v Cerovej, pôsobil na Generáláte SVD v Ríme, neskôr v roku 1990-2000 pôsobil ako apoštolský nuncius v Rumunsku a v Rusku. Po zavŕšení pozemskej púte 18. decembra 2010 v Techny, Illinois, USA boli jeho telesné pozostatky uložené v krypte kostola Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii.

Spomienkovej slávnosti v tomto kostole predsedal apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli spolu s koncelebrantmi Mons. Petrom Beňom, nitrianskym pomocným biskupom a Mons. Jánom Kubošom, spišským pomocným biskupom a ďalšími kňazmi. Slávnosť sa začala modlitbou pri sarkofágu Mons. Jána Bukovského v krypte kostola, kde zostúpil hlavný celebrant spolu s koncelebrujúcimi biskupmi a kňazmi.

Po modlitbe v krypte sa slávila svätá omša, kde v homílii Mons. Girasoli vyzdvihol život a činnosť Mons. Jána Bukovského, ktorý bol ako misionár vždy v pohybe. „Pripomíname si ho na sviatok Sv. Arnolda Janssena, zakladateľa troch rehoľných misijných kongregácii, medzi ktoré patrí aj Spoločnosť Božieho Slova.“

Mons. Girasoli hovoril o povolaní Mons. Bukovského, ktorý svoje teologické štúdiá dokončil v USA. Zveľaďoval v sebe povolanie „Ísť a ohlasovať radostnú zvesť“  podľa charizmy a inšpirácie sv. Arnolda Janssena, cestovať po celom svete a žiť svoj život pre všetkých, ktorí to potrebujú.

Bol v prvom rade misionárom. Jeho misionárska duša oživovala všetku jeho prácu. Dokázal hovoriť deviatimi jazykmi. Pracoval ako poradca Generálnej rady SVD v Ríme a jeho veľké skúsenosti najmä v strednej a východnej Európe ho priviedli do služieb štátneho sekretariátu Vatikánu. „Osobne som viackrát stretol Mons. Bukovského, keď bol nunciom v Bukurešti, v Rumunsku. V tom čase som bol sekretár nunciatúry v Maďarsku. Zapôsobila na mňa jeho osobnosť. Bol som pri znovu otvorení nunciatúry po desaťročiach v Rumunsku,“ zaspomínal Mons. Girasoli.

Poukázal na to, že Mons. Bukovský dal naozaj svojmu diplomatickému životu nový rozmer otvorenosti, keďže pochádzal z rehoľnej kongregácie, ktorá je veľmi akčná. Uskutočňoval výzvu ísť von na perifériu a otvoriť dvere Slovu. „Mons. Bukovský dal svojmu diplomatickému životu nový rozmer otvorenosti, keďže pochádzal z rehoľnej kongregácie, nie z diplomacie, ktorá bola založená na misonárskom povolaní a skúsenosti. Už uskutočnoval výzvu pápeža Františka výjsť von, ísť na perifériu a otvoriť dvere slovu,“ pripomenul apoštolský nuncius

„Keď sme tu zhromaždení dnes a modlíme sa za jeho odpočinok, uvažujeme nielen nad jeho misionárskym a diplomatickým dielom a oceňujeme ho, nezostávame len v minulosti, ale pozeráme do budúcnosti. Modlíme sa, aby nás všetkých inšpiroval k nasledovaniu jeho príkladu neúnavného šíriteľa pokoja a aby jeho život priťahoval mladých, aby boli povolania k misionárskemu životu, v rodine a v spoločnosti, ktorú založil sv. Arnold Janssen,“ ukončil svoju homíliu Mons. Girasoli.

V závere poďakoval za slávenie provinciál slovenskej provincie verbistov páter Marek Vaňuš SVD. Po svätej omši nasledovalo agapé v jedálni Misijného domu Matky Božej, kde sa otec nuncius stretol nielen s rehoľníkmi a rehoľnými sestrami, ale i s veriacimi z Nitry a rodákmi Mons. Bukovského z Cerovej. V rodisku bude aj ďalšia spomienka na arcibiskupa Bukovského. V nedeľu 21. januára bude v Cerovej, rodisku arcibiskupa Bukovského, hlavným celebrantom svätej omše bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.

Zdroj: Spoločnosť Božieho Slova

Kto bol Ján Bukovský?

Ján Fukna – arcibiskup Ján Bukovský (priezvisko si zmenil po príchode do USA), sa narodil rodičom Martinovi a Kataríne ako štvrté zo šiestych detí 18. januára 1924 v obci Cerová-Lieskové na Záhorí.

Povolaním misionár

V roku 1939 ako 15-ročný vstúpil do misijnej rehole – Spoločnosti Božieho Slova v Nitre. Stredoškolské štúdium ukončil v lete roku 1945 maturitou v Bratislave. Na jeseň dokončil noviciát a zložil prvé rehoľné sľuby. V ďalšej formácii pokračoval v Misijnom dome Božského Srdca Ježišovho vo Vidinej pri Lučenci, kde rehoľníci verbisti absolvovali štyri semestre filozofie. Po druhej svetovej vojne bola snaha realizovať teologické štúdiá bohoslovcov v Ríme, no Ján Fukna požiadal o možnosť štúdia v Spojených štátoch, v Misijnom dome v Techny v štáte Illinois. Okrem štúdia teológie chcel vyštudovať i anglický jazyk, aby ho po návrate do Československa vyučoval bohoslovcov, ktorí sa pripravovali na zahraničné misie.

Na jeseň 1947 vycestoval za more. Nastúpil na jazykový kurz a po ňom na štúdium teológie. Československé úrady mu po roku odmietli predĺžiť platnosť cestovných dokladov a požadovali jeho návrat. Ján Bukovský sa nevrátil a zostal v Amerike. Jeho pas bol anulovaný a on ostal bez štátnej príslušnosti nasledujúcich päť rokov.

Kňazské svätenie v Techny

Pokračoval v štúdiu a v Techny zložil v roku 1949 doživotné rehoľné sľuby i prijal i kňazské svätenie 3. decembra 1950. Ako kňaz pokračoval páter Bukovský v biblických štúdiách vo Washingtone (1950 – 1952) a neskôr v Ríme na Pápežskom biblickom ústave – Biblicum (1954 – 1956). Na Vianoce v roku 1963, sa mu po 16-tich rokoch podarilo navštíviť Československo a rodinu. Zo strany úradov sa nestretol s milým prijatím. Nedostal dokonca ani štátny súhlas, na odslúženie primičnej svätej omše v rodisku. Primície nakoniec v rodnej obci „slávil,“ no len pri bočnom oltári počas svätej omše miestneho kňaza. Od chvíle, ako mal možnosť spoznať situáciu a podmienky Cirkvi na Slovensku, túžil svojim rodákom pomôcť. V roku 1967 Ján Bukovský sa stal rektorom Misijného domu v Techny. Od roku 1968 zastával funkciu generálneho radcu a admonitora Spoločnosti Božieho Slova na Generaláte v Ríme. Počas funkčného obdobia mal okrem iného za úlohu udržiavanie kontaktov a pravidelné vizitácie spolubratov misionárov po celom svete.

Pôsobenie na Štátnom sekreteriáte

Koncom šesťdesiatych rokov otec Ján zdržiavajúci sa v Ríme vypomáhal ako tlmočník pri rokovaniach Štátneho sekretariátu s politickými predstaviteľmi komunistických krajín strednej a východnej Európy. Od roku 1972 pôsobil na Štátnom sekretariáte Vatikánu. Najskôr ako tlmočník, neskôr ako riadny člen skupiny, ktorá viedla rokovania s krajinami patriacimi do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. Vedúcim skupiny bol dlhé roky kardinál Agostino Casaroli. V rokoch 1972 – 1990, keď páter Bukovský pracoval na Štátnom sekretariáte Svätej stolice, absolvoval, ako jeden zo zástupcov vtedajšej „Ostpolitik,“ desiatky ciest do Bulharska, Maďarska, Rumunska, Albánska, Poľska či Československa. Snahou bolo uvoľniť situáciu i pomery v komunistických krajinách, kde bola Cirkev obmedzovaná a cielene likvidovaná. To zahŕňalo, okrem iného aj úsilie o úpravu právnych noriem štátov či menovanie nových biskupov na uprázdnené stolce. Nemenej dôležité rokovania sa viedli v oblasti „oslobodenia“ biskupov a kňazov spod kontroly.

Nuncius, ktorý sa narodil na Slovensku

Po páde komunizmu už nebolo nutné viesť rokovania nadiaľku. V postkomunistických krajinách bolo dôležité viesť priame rokovania s predstaviteľmi štátov. I preto sa Ján Bukovský 18. augusta 1990 stal nunciom v Rumunsku. Súčasťou menovania bolo i vyvolenie za biskupa s hodnosťou titulárneho arcibiskupa Tabaltského. Biskupské svätenie prijal 13. októbra 1990 v Bazilike sv. Petra v Ríme, z rúk kardinála Casaroliho. Arcibiskup Bukovský sa stal prvým nunciom, ktorý sa narodil na Slovensku. Po štyroch rokoch pôsobenia v Rumunsku bol 20. decembra 1994 arcibiskup Bukovský menovaný za nuncia do Ruska, kde pôsobil do 14. februára 2000. Ako emeritný apoštolský nuncius žil v Misijnom dome St. Gabriel v Mödlingu pri Viedni. Počas tohto pobytu bol arcibiskup Bukovský pápežom Jánom Pavlom II. v roku 2002 menovaný za člena Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov a za konzultanta sekcie Štátneho sekretariátu pre vzťahy so štátmi.

V roku 2005 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do Techny v USA. V roku 2010 veľmi túžil ešte raz navštíviť Slovensko a chystal sa osláviť 60. výročie kňazskej i 20. výročie biskupskej vysviacky, ako aj vysvätiť kandidátov kňazstva Spoločnosti Božieho Slova. Pre zhoršený zdravotný stav sa mu to už nepodarilo. Rehoľné spoločenstvo spolubratov v Techny sa stalo miestom, odkiaľ si ho všemohúci Pán povolal do večnosti 18. decembra 2010 vo veku 86 rokov. Pohrebné obrady sa konali 3. januára 2011 v Nitre na Kalvárii a po nich bolo telo Mons. Bukovského uložené do krypty, ktorá sa nachádza pod Kostolom Nanebovzatia Panny Márie.

Zdroje: Spoločnosť Božieho Slova, P. Martin Štefanec SVD