Argentína 10. januára (E-kai) Argentínčanka Maria Antonia Paz de Figueroa (1730 – 1799) sa stane prvou novou sväticou Katolíckej cirkvi v roku 2024. Zasvätenú laickú katolíčku z 18. storočia, známu ako „Mama Antula“ povýši pápež František na oltár 11. februára v Bazilike svätého Petra v Ríme. Vyplýva to z kalendára verejných bohoslužieb s pápežom Františkom v nasledujúcich týždňoch, ktorý v utorok zverejnil Vatikán.
Maria Antonia Paz de Figueroa sa narodila v roku 1730 v dedine Silipica neďaleko Santiaga del Estero na severe Argentíny. O jej detstve nevieme takmer nič okrem toho, že vo veku 15 rokov zložila súkromný sľub čistoty a k svojim menám pridala meno svätého Jozefa ako svojho duchovného ochrancu. Je pravdepodobné, že od útleho veku žila v úzkom kontakte s domorodým obyvateľstvom, čo neskôr zosilnilo jej citlivosť na sociálne otázky. Jej vzdelanie sa spočiatku obmedzovalo na gramotnosť a počty, ale obdarená veľkou inteligenciou dokázala nedostatok vzdelania vynahradiť životnou múdrosťou. Najväčší vplyv na jej rozhodnutia však mali jezuiti a spiritualita svätého Ignáca Loyoly, s ktorým bola spojená od útleho veku.
Práve pod ich vplyvom po náležitej duchovnej príprave zložila spomínaný sľub čistoty a stala sa – podľa vtedajšieho slovníka – „blahoslavenou“ (beata), čo zodpovedá dnešným laickým zasväteným osobám. Nosila tmavý habit a žila spolu s ďalšími ženami, pannami i vdovami, v takzvanom ,beateriu‘, dome, kde mohli nielen bývať, ale aj vykonávať rekolekcie či duchovné cvičenia. Pod duchovným vedením jezuitu pátra Gaspara Juáreza pomáhali kňazom, vychovávali deti, varili, vyšívali, starali sa o chorých a dávali almužnu. Vykonávali teda do značnej miery tie úlohy, ktoré v Európe vykonávali aktívne rehoľné rády a kongregácie, z ktorých v tom čase v Argentíne žiadna neexistovala.
V roku 1787 však španielsky kráľ (Argentína bola vtedy súčasťou španielskej koruny) Karol III. z rodu Bourbonovcov nariadil vyhnať jezuitov z celej Južnej Ameriky, čo bolo šokom najmä pre Santiago del Estero, kde mala Spoločnosť Ježišova mimoriadne silné pozície. Mária Antónia od svätého Jozefa, ktorá mala v tom čase 37 rokov, začala uvažovať, čo má v tejto situácii robiť, a čoskoro v sebe pocítila povolanie ujať sa diela Duchovných cvičení. Presvedčená, že ide o vnuknutie zhora, zverila sa so svojimi zámermi otcovi Diegovi, ktorý prevzal pastoračnú starostlivosť po jezuitoch. Páter ju nielen podporil, ale ponúkol jej aj spoluprácu v duchovnej oblasti. Postupne sa začala rodiť myšlienka zriadiť rekolekčný dom, ku ktorému sa časom pridávali ďalší ľudia.
Mária Antónia sa teda vydala na cestu bosá a bez ničoho, ,vyzbrojená‘ len veľkým dreveným krížom, ktorý niesla na pleci ako Ježiš na ceste na Golgotu, a obrazom Sedembolestnej Panny Márie. Najprv navštevovala okolie svojho rodného mesta, ale čoskoro sa s povolením tucumánskeho biskupa Juana Manuela Moscoso y Peralta vydala aj do tohto mesta, potom do Jujuy, Salty, San Miguel de Tucumán, Catamarky, La Rioja a Córdoby. Celkovo počas tohto obdobia precestovala viac ako 2 000 kilometrov. Vo všeobecnosti bola dobre prijatá, v Córdobe si získala veľkú úctu a jej kázanie a misionárska horlivosť priniesli veľké ovocie, okrem iného v podobe mnohých obrátení. Za necelý rok tam zorganizovala osem tímov po 200-300 ľudí, ktorí sa venovali duchovnej práci a evanjelizácii.
Keď však začiatkom septembra 1779 dorazila do Buenos Aires a prešla takmer 1 400 km bosá, stretla sa s neochotným prijatím. Považovali ju za blázna, opilca, fanatika a dokonca za čarodejnicu. Černošské deti, ktoré tam žili, keď ju videli vchádzať do mesta s 200 otrokmi, ktorých si priviedla zo Santiaga, aby jej pomáhali, hádzali po nej kamene a šomrali. Aj miestny biskup jej niekoľko mesiacov nedôveroval, ale keď sa presvedčil o jej metódach, stal sa jej veľkým zástancom a veľmi jej pomohol.
Na druhej strane jej veľkým protivníkom bol až do konca vicekráľ Juan José de Vétriz y Salcedo, ktorý bol navyše silno protijezuitský. Za týchto podmienok žena, ktorú ešte na začiatku jej rehoľnej činnosti nazývali „Mama Antula“ – Mama Antosia –, vykonávala svoju činnosť dva roky v utajení. Nemohla verejne kázať rekolekcie, stretávala sa s ľuďmi v domoch, ktoré biskup prenajímal rodinám spojeným s Cirkvou. Úspech týchto aktivít bol taký, že na tieto cvičenia chodilo čoraz viac ľudí a nakoniec o nich vedel každý. Mama Antula teda v roku 1780 kúpila pozemok na predmestí Buenos Aires (dnes na území mesta) a tam bol postavený Svätý rekolekčný dom. Sama nemala žiadne vlastné peniaze, ale – dôverujúc Prozreteľnosti a chodiac od domu k domu „prosiť“ – podarilo sa jej získať potrebné prostriedky na vybudovanie „domu Božieho a domu pre Boha“. Bola tiež veľkou ctiteľkou svätého Kajetána z Tieny, ktorý sa vďaka jej úsiliu stal v Argentíne veľmi populárny.
Vplyv tejto laickej katechétky a kazateľky bol koncom 18. storočia taký veľký, že biskup z Buenos Aires odporúčal, aby každý seminarista pred vysvätením za kňaza najprv získal od nej potvrdenie, že sa počas rekolekcií, ktoré viedla, správal dobre. Dôležitú úlohu zohrali aj jej listy jezuitským priateľom v Európe, preložené do rôznych jazykov, ktoré dokonca viedli k reforme niektorých kláštorov vo Francúzsku.
Mária Antónia zomrela vo svojom Svätom dome v Buenos Aires 7. marca 1799 v povesti svätice. Proces jej blahorečenia sa začal v roku 1905 a bol ukončený o rok neskôr, ale vypuknutie dvoch svetových vojen oddialilo ďalší postup kauzy, ktorá bola obnovená až v roku 1999. V roku 2010 pápež Benedikt XVI. schválil dekrét o hrdinstve čností mamy Antónie a po uznaní nevysvetliteľného uzdravenia z roku 1905 za zázrak v roku 2002 pápež František schválil dekrét 3. marca 2016. Dňa 27. augusta tohto roku sa uskutočnilo jej blahorečenie v meste Santiago del Estero, hlavnom meste rovnomennej provincie na severozápade Argentíny.
Zdroj: E-kai
