Vatikán 10. decembra (VaticanNews) Pri príležitosti pravoslávnych Vianoc ekumenický konštantínopolský patriarcha v článku uverejnenom v L'Osservatore Romano vyzýva ľudí, aby namiesto tieňov videli svetlo. Tvárou v tvár vojnám, ktoré krvácajú svet, „chýba pravé pochopenie blížneho.“ Egoizmus a pokrytectvo nám už nedovoľujú vidieť „bratov a sestry, ktorí trpia spolu s nami.“
„Mier nemožno považovať za samozrejmosť, nie je samozrejmosťou. Je to úloha, výsledok, (ktorý si vyžaduje) neustále úsilie o jeho zachovanie.“ Naša vianočná encyklika na rok 2023 obsahovala toto posolstvo: O mier sa treba neustále usilovať. Ako ho možno oslavovať „s tympanónmi a tancom,“ ako nám hovoria žalmy? V tých jasliach, v tej jaskyni, kde sa pred viac ako dvetisíc rokmi narodilo dieťa a bolo darované svetlo, sa zdá byť všetko stratené. Dnes v Betleheme nie je vidieť žiadne svetlo; my ľudia sme z jasličiek, ktoré boli jasne osvetlené, opäť urobili tmavú a opustenú jaskyňu, tak ako to bolo pred narodením nášho Spasiteľa. Preto teraz, keď sme v tejto tme, skúsme sa aj my na chvíľu vžiť do spôsobu doby pred jeho narodením, aby naša modlitba bola ešte intenzívnejšia.
Od pádu našich praotcov Adama a Evy naši predkovia hľadali a túžili po opätovnom stretnutí so Stvoriteľom. Proroci ohlasovali spravodlivého Mesiáša, ktorý opäť vdýchne do našich duší životodarný dych. Starovekí izraelskí patriarchovia po stáročia viedli Boží ľud k tomuto cieľu, smerom k Horebu, k Sinaju, až kým nedosiahli Jeruzalem, aby sa ich ľud mohol vrátiť do spoločenstva s tým, „ktorý je.“
Keď však prichádza čas, keď je vesmír usporiadaný pre narodenie Krista, vidíme, že „líšky majú svoje nory a nebeské vtáky svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Tento nedostatok vhodného a primeraného miesta pre Kristovo narodenie však nezastaví Boží plán. Jednoducho vezme provizórne jasle v jaskyni a premení ich na miesto, kde sa zjaví Božia sláva. Možno práve temnota jaskyne bola potrebná na to, aby sme spoznali, že do sveta vstupuje svetlo. Možno je potrebný kontrast; človek nepozná jedinečnosť jednotlivých slnečných lúčov, keď je pohltený jasom svetelnej masy. Ak takýto kontrast možno vidieť v tomto výnimočnom okamihu, vo vtelení druhej osoby Svätej Trojice, Slova, ktoré sa stalo telom, čo potom máme hľadať v súčasnej tme, v ktorej sa nachádza Betlehem?
V Platónovom „mýte o jaskyni“ sa ukazuje neosvietený duch. Ducha spútaného a núteného pozerať sa len jedným smerom, preč z vonkajšieho priestoru jaskyne, vidiaceho len tiene kukiel, obmedzeného v schopnosti uvažovať a chápať, pretože nie je schopný otočiť sa a jednoducho vyjsť z jaskyne, vidieť skutočnosť. Možno ide v oboch prípadoch o tú istú jaskyňu; možno sme iných ľudí spútali, aby sme ich ovládali a nútili ich k účasti na svete, ktorý, ako sa zdá, plodí len vojny, hlad, nerovnosť a choroby. Či už ide o Ukrajinu, celú subsaharskú Afriku alebo nedávne opätovné krviprelievanie na Blízkom východe, jedno je isté: všetkým nám chýba skutočné pochopenie „blížneho“. Naše sebectvo a pokrytectvo nás tak spútali, že nie sme schopní otočiť hlavu a pozrieť sa doľava a doprava, aby sme videli našich bratov a sestry, ktorí trpia vedľa nás.
Platónovu alegóriu jaskyne sme sa rozhodli predstaviť v kontexte jaskyne, v ktorej sa narodil náš Vykupiteľ, Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus, a to z tohto dôvodu: kým Platónovi spútaní ľudia vidia len tiene, pričom nádej na únik je pre niekoľkých malá, v Betleheme vstúpilo do jaskyne Slnko, pred spútanými ľuďmi sa zjavilo Slnko; narodilo sa dieťa – náš Mesiáš –, ktorý nás vedie k nášmu oslobodeniu. Vo všetkých storočiach, ktoré uplynuli od tých čias až po dnešok, bola zaručená jedna vec: „Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné veci, ani budúce veci, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“
Nech nás Ten, ktorý sa narodil v jaskyni a pre našu spásu bol uložený do jasieľ, Ježiš Kristus, „Boh s nami“, naďalej požehnáva, osvecuje a predovšetkým nech nám dáva silu usilovať sa o svoj spravodlivý a večný pokoj!
Bartolomej I., ekumenický konštantínopolský patriarcha
