Ukrajina 8. januára (VaticanNews) „Sme v procese hľadania samých seba: kto som, a to je voľba, existenčná voľba," hovorí sestra Svitlana Macejuk pre Vatikánsky rozhlas o vnútornej situácii Ukrajincov. Rehoľníčka v súčasnosti slúži v Ríme ako novicka, ale neprestáva podporovať svoju napadnutú vlasť. Zdôrazňuje, že nikto nečakal takú dlhú vojnu a že pri behu na dlhé trate je najdôležitejšia vytrvalosť. Práve tú teraz naši východní susedia potrebujú.
Sr. Macejuk poukazuje na to, že v takýchto situáciách je potrebné vynaložiť úsilie. Ona sama, napriek tomu, že je každý deň mimo svojej krajiny, zostáva veľmi angažovaná a často aj tak navštevuje svoju vlasť. „Snažím sa čo najviac hľadať nejaké spôsoby, ako pomôcť prostredníctvom liekov, vecí pre vojakov, pre ranených v nemocniciach. Snažíme sa robiť všetko pre našu kongregáciu v Chmelnici, aby sme pomohli s rehabilitáciou a nakúpili to, čo je potrebné na fronte,“ hovorí. Zdôrazňuje, že „žiť ľahostajne, žiť tak, akoby sa nič nedialo, je v súčasnosti nemožné.“ Ako dodáva o chvíľu neskôr, teraz na Ukrajine „nemocnice, kliniky, rodiny, kde máme mŕtvych, zranených, zmrzačených, sú pre nás konkrétnym pozvaním od Boha, aby sme išli tam, kde krváca.“
Sestra tiež zdôrazňuje vnútorný rozmer boja, ktorý v súčasnosti vedú jej krajania. Po sovietskom období vyšli so zranenou identitou. Napríklad na sovietske zločiny spáchané na ich území sa prakticky zabudlo. Okrem toho nedávny útok na Rusko a tragédia toľkých ľudí môžu vyvolať nové pochybnosti, s ktorými sa treba popasovať. Upozorňuje, že „to, čo sa stalo pred dvoma rokmi, vyvolalo mnoho veľmi dôležitých otázok. Je veľmi dobré, že tieto otázky vyšli na svetlo sveta. Ako sa domnievam, je to jeden z pozitívnych aspektov vojnovej skúsenosti.“
Sr. Macejuk dôrazne upozorňuje, že Boh túto vojnu nechce, on ju nezačal. Najvyšší nás však vyzýva, aby sme sa pozreli na jej zdroje a korene. „A touto príčinou,“ zdôrazňuje „je zlo spôsobené nami.” Dodáva, že „nielen Rusko, ale aj ukrajinská spoločnosť potrebuje veľmi veľkú očistu.“ Ďalej zdôrazňuje, že práve v tejto chvíli „musíme prevziať zodpovednosť za seba, za budúce pokolenie a prevziať zodpovednosť za procesy, ktoré sa v nás odohrávajú.“ Hovorí to nielen v kontexte Ukrajiny, ale aj v širšom kontexte celého sveta. „Pretože toto zlo, pred ktorým sme zatvárali oči, sa tak rozrástlo, že začalo dusiť všetko dobré, čo existuje,“ dodáva sr. Macejuk.
