Vatikán 5. januára (VaticanNews) Šesť sestier benediktínok z opátstva svätej Scholastiky vo Viktórii v sprievode svojej opátky pricestovalo v stredu 3. januára do Ríma. Privítal ich kardinál Fernando Vérgez Alzaga, predseda Governatorátu. Budú tvoriť rehoľnú komunitu v kláštore, ktorý bol „domovom“ emeritného pápeža Benedikta XVI. takmer desať rokov od jeho zrieknutia sa až do jeho smrti.
Pápež František pozval sestry, aby sa modlili v kláštore Mater Ecclesiae, v srdci Vatikánskych záhrad. Hneď po príchode do Vatikánu sa sestry vybrali k Lurdskej jaskynke vo Vatikánskych záhradách, kde sa modlili a spievali pred sochou Panny Márie, ktorá je identickou kópiou podobizne uctievanej v Massabielle.
Kláštor Mater Ecclesiae nikdy neprestal byť miestom modlitby, znovu sa stal sídlom kontemplatívneho rádu, ako si to želal sv. Ján Pavol II., ktorý 25. marca 1994 kánonicky zriadil vo Vatikáne rehoľnú komunitu, „aby podporovala Svätého Otca v jeho každodennej starostlivosti o celú Cirkev prostredníctvom služby modlitby, adorácie, chvál a pokánia, a tak bola prítomná v modlitbe v tichu a samote“.
Karol Wojtyla pomenoval komplex po Panne Márii, Matke Cirkvi, odtiaľ pochádza názov Mater Ecclesiae. Podľa štatútu kláštora sa každých päť rokov mali striedať rôzne mníšske rády. Posledné sestry tu boli do novembra 2012, keď sa začali reštaurátorské práce.
Po svojom odstúpení z pápežského úradu 11. februára 2013 vyjadril Benedikt XVI. prianie bývať v Mater Ecclesiae. Po krátkom pobyte v Apoštolskom paláci v Castel Gandolfo sa potom emeritný pápež 2. mája 2013 presťahoval do kláštora, kde žil uprostred študovania, hudby a modlitby až do svojej smrti 31. decembra 2022. Spolu s ním boli v kláštore štyri Memores Domini, zasvätené laičky z Comunione e liberazione, ktoré mu pomáhali až do jeho smrti, a osobitný sekretár Mons. Georg Gänswein, ktorý v kláštore žil až do svojho presunu do domovskej diecézy vo Freiburgu 1. júla 2022. V stredu ráno pápež František prijal Mons. Gänsweina a Memores Domini na súkromnej audiencii v Apoštolskom paláci.
Salvatore Cernuzio – Vatikán, preklad Martin Jarábek
