Vatikán 1. januára (VaticanNews) V deň novoročnej slávnosti Panny Márie Bohorodičky, ktorá sa spája so Svetovým dňom pokoja a uzatvára sa ňou Vianočná oktáva, predsedal pápež František o 10. hodine svätej omši pri hlavnom oltári Baziliky sv. Petra v spoločenstve vyše 7 tisíc veriacich a s koncelebráciou okolo 200 kňazov, biskupov a kardinálov. V blízkosti Svätého Otca boli aj koledníci z Podkoníc.
Homília pápeža Františka
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky, 1. január 2024
Začiatok nového roka osvetľujú slová apoštola Pavla: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy“ (Gal 4, 4). Výraz „plnosť času“ nás zasahuje. V staroveku sa čas meral vyprázdňovaním a plnením amfor: keď už boli prázdne, začínal sa nový časový úsek, ktorý sa ukončil, keď boli plné. Plnosť času bola keď sa amfora dejín naplnila, Božia milosť preteká: Boh sa stáva človekom a robí to znamením ženy, Márie. Ona je cesta, ktorú si Boh vybral; ona je cieľom mnohých ľudí a generácií, ktoré „kvapku po kvapke“ pripravovali Pánov príchod na svet. Matka tak stojí v srdci času: Bohu sa zapáčilo obrátiť dejiny prostredníctvom nej, ženy. Týmto slovom nás Sväté písmo vracia k počiatkom, do knihy Genezis a naznačuje, že matka s dieťaťom znamená nové stvorenie, nový začiatok. Na začiatku času spásy je teda svätá Božia Matka, naša svätá Matka.
Je teda krásne, že rok sa začína jej vzývaním; je krásne, že veriaci ľud, ako kedysi v Efeze – tí kresťania boli odvážni! – radostne ohlasuje Svätú Bohorodičku. Vskutku, slová Matka Božia vyjadrujú radostnú istotu, že Pán, nežné Dieťa v náručí svojej matky, sa navždy spojil s naším človečenstvom do tej miery, že už nie je len naše, ale jeho. Bohorodička: je to niekoľko slov na vyznanie Pánovej večnej zmluvy s nami. Bohorodička: je to dogma viery, ale aj „dogma nádeje“: Boh v človeku a človek v Bohu, navždy. Svätá Božia Matka.
V plnosti času poslal Otec svojho Syna narodeného zo ženy; a tu text svätého Pavla pridáva druhé poslanie: „Boh poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna, ktorý volá: ‚Abba! Otče!‘“ (Gal 4, 6). A aj v zoslaní Ducha je Matka hlavnou protagonistkou: Duch Svätý na nej začína spočívať pri Zvestovaní (porov. Lk 1, 35), potom na začiatku Cirkvi zostupuje na apoštolov zhromaždených na modlitbe „s Máriou, Matkou“ (Sk 1, 14). Máriino prijatie nám teda prinieslo najväčšie dary: „Pána plného slávy, urobila nášim bratom“ (Tommaso Celano, Vita seconda, CL, 198: FF 786) a umožnila Duchu, aby v našich srdciach volal: „Abba, Otecko!“ Máriino materstvo je cestou k stretnutiu sa s Božou otcovskou nehou, je tou najbližšou, najpriamejšou a najľahšou cestou.
Toto je Boží štýl: blízkosť, súcit a neha. Matka nás vlastne vedie k počiatku a srdcu viery, ktorá nie je teóriou ani záväzkom, ale nesmiernym darom, ktorý z nás robí milované deti, príbytok Otcovej lásky. Preto prijať Matku do svojho života nie je voľbou nábožnosti, ale požiadavkou viery: „Ak chceme byť kresťanmi, musíme byť mariánskymi ctiteľmi“ (sv. Pavol VI., homília v Cagliari, 24. apríla 1970), teda deťmi Márie.
Cirkev potrebuje Máriu, aby znovu objavila svoju vlastnú ženskú tvár: aby sa viac podobala tej, ktorá ako žena, Panna a Matka predstavuje vzor a dokonalú postavu (porov. Lumen gentium, 63); aby vytvorila priestor pre ženy a bola plodná prostredníctvom pastorácie uskutočňovanej starostlivo a horlivo, s trpezlivosťou a materskou odvahou. Svet tiež potrebuje pohľad aj na matky a ženy, aby našiel pokoj, aby sa vymanil zo špirály násilia a nenávisti a vrátil sa k ľudským pohľadom a srdciam, ktoré vidia. Aj každá spoločnosť potrebuje prijať dar ženy, každej ženy: rešpektovať ju, vážiť si ju, ceniť si ju s vedomím, že kto zraní jedinú ženu, znesväcuje Boha, ktorý sa narodil zo ženy.
Mária, žena, tak ako je potrebná v plnosti času, tak je rozhodujúca pre život každého človeka; nikto totiž nepozná čas a naliehavosť svojich detí lepšie ako matka. To nám znovu ukazuje na „začiatok“, prvé znamenie, ktoré Ježiš vykonal na svadobnej hostine v Káne Galilejskej. Tam je to samotná Mária, ktorá si všimne, že niet vína, a obráti sa na Ježiša (porov. Jn 2, 3). Sú to potreby jej detí, ktoré ju, ako Matku pohnú k tomu, aby pohla Ježiša, aby zasiahol. A v Káne Ježiš hovorí: „Naplňte nádoby vodou; a oni ich naplnili až po okraj“ (Jn 2, 7). Mária, ktorá pozná naše potreby, aj pre nás urýchľuje vyliatie milosti a privádza náš život k plnosti.
Bratia a sestry, všetci máme nedostatky, všetci prežívame osamelosť a prázdnotu, ktoré potrebujú byť naplnené. Každý z nás pozná tie svoje. Kto ich môže vyplniť, ak nie Mária, Matka plnosti? Keď sme v pokušení uzavrieť sa do seba, ideme k nej; keď nedokážeme rozpliesť uzly života, hľadáme útočisko u nej. Naša doba, ktorá je bez pokoja, potrebuje Matku, aby znovu pospájala ľudskú rodinu. Obráťme sa na Máriu, aby sme sa stali budovateľmi jednoty, a robme to s jej tvorivosťou, tak ako Matka, ktorá sa stará o svoje deti: zhromažďuje ich a utešuje, počúva ich smútok a utiera im slzy. Pozrime sa na nežnú ikonu Virgo lactans [z opátstva Montevergine]. Takáto je Matka: s nežnosťou sa o nás stará a je nám nablízku.
Zverme nový rok Božej Matke. Zasväťme jej svoj život. Ona s nehou bude môcť odhaliť jeho plnosť. Ona nás totiž privedie k Ježišovi a Ježiš je plnosť času, celého času, nášho času, času každého z nás. Lebo, ako bolo napísané, „nie plnosť času spôsobila, že bol poslaný Boží Syn, ale naopak, poslanie Syna spôsobilo plnosť času“ (porov. M. Luther, Vorlesung über den Galaterbrief 1516-1517, 18).
Bratia a sestry, nech je tento rok naplnený Pánovou útechou; nech je tento rok naplnený materinskou nehou Márie, svätej Božej Matky.
Teraz vás všetkých pozývam, aby ste trikrát spoločne zvolali: Svätá Bohorodička! Zvolajme spoločne: Svätá Bohorodička! Svätá Bohorodička! Svätá Bohorodička!
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek
