Bratislava 27. decembra (TK KBS) Biskupi slávili v katedrálach diecéz/eparchií vianočné sväté omše/liturgie.

Zdroj: Bratislavská arcidiecéza

Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský slávil polnočnú svätú omšu na slávnosť Narodenia Pána v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Jeho príhovor je TU, informoval Mediálny tím Bratislavskej arcidiecézy.

Tohtoročná polnočná svätá omša v Kostole sv. Františka z Assisi v Bratislave-Karlovej Vsi pripomenula nielen udalosti z Betlehema, ale aj z talianskeho Greccia. V tomto roku slávime 800. výročie jasličiek, ktoré v Greccio pripravil svätý František. Vianočnej polnočnej svätej omši predsedal pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozef Haľko.  Spolu s ním pri oltári koncelebrovali bratia minoriti z miestnej rehoľnej komunity. Pred svätou omšou si veriaci vypočuli koncert vianočných kolied v podaní farského zboru František.

V sprievode k oltáru biskup Haľko priniesol sochu dieťaťa Ježiša a uložil ju do pripravených jasličiek pred oltárom. V homílii sa zameral na tajomstvo narodenia Pána Ježiša i na osobu svätého Františka z Assisi, ktorý práve pred 800 rokmi so súhlasom pápeža pripravil prvé živé jasličky. „Naša viera sa nesmie žiť historizujúcim spôsobom. Musíme mať to vedomie, a to je ten najväčší dar, že tu a teraz, v túto vianočnú noc 2023, je Ježiš v Eucharistii, v spoločenstve a v Slove rovnako fantasticky, úžasne a účinne prítomný, ako bol predtým a ako bude potom,“ uviedol biskup Haľko. (Informoval Vladimír Šimko)

Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Benrad Bober slávil polnočnú svätú omšu zo slávnosti Narodenia Pána v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach. Naživo ju priniesla RTVS (v archíve). Žilinský biskup Mons. Tomáš Galis slávil polnočnú svätú omšu v žilinskom Lesoparku.

Slávenie tohtoročných vianočných sviatkov v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade sa po skončení Adventu začalo vigílnou svätou omšou v noci 24. decembra 2023, ktorú za hojnej účasti veriacich celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.

Vo svojom nočnom príhovore uvažoval o tajomstve a podstate Vianoc, a ich zmysle a význame, ktorým je stelesnená Božia láska darovaná každému človeku v podobe Božieho Syna Ježiša Krista. V závere preto prítomným zaželal, aby mali Vianoce vo svojich životoch nielen raz do roka, ale každý deň. Slávenie Božieho narodenia pokračovalo na úsvite pastierskou svätou omšou a následnou pontifikálnou svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom bol opäť nitriansky biskup Viliam Judák.

Hneď v úvode svojho slávnostného príhovoru spomenul televízny seriál s názvom Utajený šéf, ktorého cieľom je priblížiť správanie a konanie zamestnancov firmy očami utajeného šéfa, keď o ňom nevedia, že je v ich blízkosti a prítomnosti. Biskup Viliam na to nadviazal úvahou nad skutočnosťami, že Boh neprišiel na svet v sláve, ale tiež v utajení. Pripomenul, že svet vonia po Bohu, že Boh sa stal človekom, stal sa jedným z nás. Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom a aby sa stal Božím.Veriacim priblížil rozmer daru – Boh sa kvôli nám stal darom, je síce skrytý vo sviatostnej podobe, ale nie neznámy a človeku nedosiahnuteľný.

V závere biskup Viliam preto veriacim odkázal: „Vianoce sa preto stali slávnosťou obdarovania, aby sme nimi napodobňovali Boha, ktorý nám daroval seba samého. Dovoľme, aby sa táto skutočnosť dotkla nášho srdca, našej duše, mysle, našich životov. Milujme Boha a milujme človeka, aby sme novým spôsobom znovu objavili Boha, aby tento svet bol lepší, ľudskejší a Boží. Boh nemá byť v tomto svete utajeným šéfom. Ponúknime ho svojím životom ľuďom. Želajme si a vyprosujme aby sme z vianočných tajomstiev žili viac a viac ako vianoční ľudia a stali sa nositeľmi nádeje a pokoja pre tento svet. Aby nás Božia tvár zbavovala strachu a neistoty, aby nám nikdy nechýbala nádej a láska medzi nami a dary dobra a pokoja v našich srdciach.“ 

Katedrála – Bazilika sv. Emeráma na Nitrianskom hrade  sa popri konaní vianočných bohoslužieb stala aj miestom, ktoré veriaci mohli navštíviť aj z dôvodu prítomnosti monumentálneho Betlehemu inštalovaného v Pribinovej kaplnke a na sviatok svätého Štefana pre konanie Vianočného koncertu katedrálneho zboru Psaliutte Deo, ktorý svojím umením bravúrne sprevádzal aj sviatočné bohoslužby (Informoval Tibor Ujlacký).

Košickí gréckokatolíci vstúpili do tohtoročných sviatkov Narodenia Pána modlitbou Kráľovských hodiniek v katedrálnom Chráme Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach mimoriadne už v piatok 22. decembra. Ak totiž predvečer sviatku Narodenia Pána, teda 24. december pripadne na sobotu alebo nedeľu, kráľovské hodinky sa konajú v piatok, ktorý je aliturgickým dňom.

V nedeľu 24. decembra slávil arcibiskup Cyril Vasiľ SJ svätú liturgiu v košickej katedrále. V homílii vychádzal z evanjelia Nedele sv. Otcov a vyzdvihol pokoru, ktorá pomáha pochopiť význam tajomstva vtelenia Boha, ktorý sa na Vianoce chce prihovoriť ľuďom prostredníctvom malého dieťaťa. Liturgické slávenie v košickej katedrále pokračovalo v nedeľu popoludní modlitbou veľkej večierne. Po nej vladyka Cyril zaželal všetkým prítomným, ako aj divákom TV Logos požehnaný čas štedrovečernej večere. Vyvrcholením nedeľného slávenia bola nočná bohoslužba Veľkého povečeria s lítijou, ktorú svojím spevom a predovšetkým koledami sprevádzal katedrálny Zbor sv. Cyrila a Metoda pod vedením Lucie Lovašovej. Pred ústredným hymnom „S nami Boh, čujte všetky národy“ požehnal arcibiskup Vasiľ jasličky. V nočnej homílii zaznelo slovo svätého Bazila Veľkého o tajomstve vtelenia Pána.

V samotný deň sviatku Narodenia Pána slávil arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup, slávnostnú archijerejskú svätú liturgiu v spoločenstve kňazov a veriacich katedrálneho chrámu. Vo svojom príhovore obrátil zrak prítomných na jasličky a postavy v jeho pozadí. Okrem nám známych postáv sú súčasťou vianočného príbehu aj 3 kategórie osôb, ktoré majú osobitý vzťah k Mesiášovi: mudrci, veľkňazi a zákonníci a nakoniec Herodes. Mudrci reprezentujú ľudí hľadajúcich pravdu. Provokujú nás k otázke, ako my sami využívame naše intelektuálne schopnosti, resp. ako využívame informácie. Veľkňazi a zákonníci predstavujú skupiny držiteľov informácii o náboženskom obsahu. Sú na nich natoľko závislí, že na rozdiel od mudrcov neurobia krok smerom k Betlehemu. Vnímajúc ich postoj si máme položiť otázku, akým spôsobom rozvíjame našu vieru, či nie je len súhrnom poučiek a predpisov a či vie naša viera pozitívne ovplyvňovať naše životné postoje. Herodes je reprezentantom človeka pôsobiaceho vo verejnom priestore, politika, ktorý sa neštíti ničoho k získaniu vlastného prospechu, dokonca aj zneužitia vedy a viery. 

Záver liturgie patril myrovaniu – pomazaniu posväteným olejom. Súčasťou slávenia tajomstva Narodenia v košickej katedrále bolo aj vianočné pásmo detí pri jasličkách (Informovalo TSKE).