Nemecko 28. decembra (E-kai) Arcibiskup Georg Gänswein, bývalý sekretár pápeža Benedikta XVI., priznal, že stále trpí stratou svojho „predstaveného a sprievodcu na ceste životom.“ „Spomienka na výročie jeho smrti vo mne prebúdza smútok, bolesť a melanchóliu,“ povedal arcibiskup Gänswein pre nemecký katolícky týždenník Die Tagespost. Pápež zomrel 31. decembra 2022.
Markus Reder „Die Tagespost“: Na Silvestra si pripomíname prvé výročie úmrtia pápeža Benedikta XVI. Čo sa Vám vynára v mysli a srdci, keď si spomínate na tieto okamihy úmrtia a rozlúčky s Benediktom XVI.?
Arcibiskup Georg Gänswein: Spomienka na výročie jeho smrti vo mne prebúdza smútok, bolesť a melanchóliu. Zároveň však vo mne vzbudzuje nesmiernu vďačnosť za mnohé roky, ktoré som mohol prežiť a pracovať po boku pápeža Benedikta. Tieto roky boli pre mňa nezaslúženým darom. Napriek tomu, keď myslím na koniec roka, na Silvestra, na výročie jeho smrti, prevláda vo mne melanchólia a smútok.
Sú nejaké momenty, ktoré vám počas rozlúčky s ním obzvlášť utkveli v pamäti?
Do srdca a pamäti sa mi vryli najmä dni, ktoré predchádzali jeho smrti. Predovšetkým sväté omše, ktoré sme slávili pri jeho smrteľnej posteli v malom spoločenstve. Sústredená, skľučujúca atmosféra, prítomnosť pápeža, ktorý bol čoraz slabší, to všetko sa mi hlboko zapísalo do srdca. Tento obraz, tento zážitok, ma sprevádza všade, kde sa nachádzam.
Benedikt XVI. sa narodil na Veľkú sobotu a zomrel v oktáve Vianoc. Fotografie jeho tela položeného vedľa vianočného stromčeka kolovali po celom svete. Pozeráte sa tento rok na Vianoce inak vo svetle minuloročných udalostí?
Od minulého roka sú pre mňa Vianoce neoddeliteľne spojené s úmrtím pápeža Benedikta. Má to silný vplyv na moje emócie. Narodil sa na Veľkú sobotu a zomrel v oktáve Vianoc. V tom môžeme rozpoznať zhodu okolností, ktorá pri spätnom pohľade vrhá zvláštne svetlo na celý jeho život. Najdôležitejšie dátumy jeho života sa zhodujú s najdôležitejšími dátumami jeho viery: Veľká noc a Vianoce. Narodenie, utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Pána sa odrážajú v dátumoch života Jozefa Ratzingera. Pápež Benedikt XVI. strávil celý svoj život v tejto takpovediac veľkej „oktáve viery“.
Pojem „rok smútku“ vyjadruje skutočnosť, že smútok je uplynutie určitého časového úseku. Aké etapy smútku ste prežívali? Ako ste sa s tým duchovne vyrovnávali? Zmenilo to osobne vašu vieru či duchovný život?
Môj duchovný život absorboval bolestné dni smútku a dal im stabilitu a kontinuitu. Trpel som ako ľudia, ktorí oplakávajú zosnulého blízkeho, ale vedomie viery, že posledné slovo má Boh, nie smrť, bolo silnejšie. Osobne som trpel a naďalej trpím tým, že pápež Benedikt tu už fyzicky nie je. V duchu viery však prežívam útechu, istotu a vnútornú silu. To prehĺbilo môj duchovný život.
Prihovárate sa pápežovi Benediktovi XVI. v modlitbe? Vnímate ho ako orodovníka v určitých záležitostiach?
Modlím sa na jeho príhovor každý deň. Stal sa jedným z mojich veľkých orodovníkov, a to nielen pri mojich osobných úmysloch. Benedikt XVI. pristupoval k svojej smrti veľmi uvedomelo. V posledných rokoch svojho života o nej niekoľkokrát písal a hovoril o tom, že je na poslednej etape svojej pozemskej púte.
Pripravoval sa na smrť nejakým osobitným spôsobom?
Robil to od chvíle, keď sa vzdal petrovskej služby. Nešlo ani tak o osobitné činy, ktorými sa pripravoval na svoju smrť. Benedikt skôr pristupoval k tomuto dňu „sústredenejším“ spôsobom, keď si dovolil vedome sa zapojiť do procesu „umierania“. Povedal „áno“ svojim ubúdajúcim silám a zveril sa do dobrých Božích rúk, o ktorých vedel, že ho budú niesť a podporovať. Jeho príprava na smrť spočívala predovšetkým vo vedomejšom vykonávaní každodennej práce a v intenzívnejšom zverení zostávajúceho času svojho života Božiemu vedeniu.
Vyjadrenia Benedikta XVI. vyvolávali dojem, že sa teší na stretnutie s Pánom na konci svojich dní. Zomiera pápež ľahšie ako bežný veriaci človek?
Som presvedčený, že sa pripravoval na stretnutie s Pánom a tešil sa naň. To, či niekto zomiera ľahšie alebo nie, nezávisí od úradu. Ako sa hovorí, každý zomiera tak, ako žil. Benedikt žil v Bohu, pre Boha a pre Krista. S týmto vnútorným postojom aj zomrel. Takto mohol ľahšie odovzdať svoj život do Kristových rúk.
Vo februári 2022, v pokročilom veku, Benedikt XVI. v liste o blížiacom sa konci svojho života napísal: „Čoskoro budem stáť pred posledným sudcom svojho života. Hoci pri pohľade na svoj dlhý život môžem mať mnoho dôvodov na strach a obavy, predsa som v duchu radostný, pretože pevne verím, že Pán je nielen spravodlivý sudca, ale aj priateľ a brat, ktorý už sám trpel za moje nedostatky, a preto je ako sudca aj mojím obhajcom (Paraklétom). Tvárou v tvár hodine súdu sa mi milosť byť kresťanom stáva takou samozrejmou. Byť kresťanom mi dáva poznanie, a ešte viac priateľstvo so sudcom môjho života a umožňuje mi s dôverou prejsť temnou bránou smrti.“ Taká hlboká dôvera v Božie milosrdenstvo tvárou v tvár hodine súdu: je to dar viery? Dá sa tomu naučiť? Je potrebné si ju zaslúžiť?
Verím, že hlboká dôvera v Božie milosrdenstvo tvárou v tvár smrti je veľkým darom viery. Vedomé zapojenie sa do stretnutia s Pánom, dôvera v Božie milosrdenstvo v hodine smrti: to sa dá dosiahnuť. Praktizovať to znamená stále intenzívnejšie počúvať Pánovo slovo a nechať sa preniknúť jeho prítomnosťou. Prikladať mu väčšiu váhu, hlbšiu vieru, dáva väčšiu nádej. Praktizovanie dôvery v milosrdného sudcu prináša útechu a vnútorný pokoj.
Hovorí sa, že posledné slová Benedikta XVI. boli: "Pane, milujem ťa!". Vystihuje táto jednoduchá veta pápežovo životné dielo?
Som pevne presvedčený, že citované slová boli teologickým a osobným motívom celého jeho života, a že sa týkali všetkých etáp jeho pôsobenia. Svoj vrchol dosiahli počas jeho pontifikátu.
Dlhé desaťročia ste pozorne sprevádzali arcibiskupa Jozefa Ratzingera / Benedikta XVI; v Kongregácii pre náuku viery, počas jeho „Petrovej“ služby, a keď bol pápežom seniorom. Čo bolo pre vás za všetky tie roky najväčšou výzvou?
Najväčšou výzvou vo všetkých týchto etapách môjho života bolo plniť zverené úlohy a vykonávať ich tak, aby som mohol byť skutočnou oporou a pomocou tým, ktorí mi ich zverili. Nebolo to vždy ľahké, niekedy to bolo vyčerpávajúce, ale vždy som to robil s radosťou a celým srdcom. V osobe Jozefa Ratzingera / pápeža Benedikta XVI. som mal „šéfa“, ktorý bol rovnako jemný ako múdry. Prejavil mi veľa porozumenia, veľkú citlivosť a ľudský súcit. To inšpirovalo moju službu.
Za čo ste obzvlášť vďačný?
Som vďačný za mnohé roky, ktoré som mohol pracovať po jeho boku. Obohatili môj život a prehĺbili moju vieru. Bolo veľa skúseností, ktoré mi umožnili dozrieť. Osobitne som vďačný za skúsenosť, že som ani tvárou v tvár veľkým ťažkostiam nehodil flintu do žita, ale že som vytrval a vytrval s vernosťou, radostnou dôverou a pevnou dôverou v Boha. Nakoniec vždy zvíťazila radosť.
Psychológia pozná slovné spojenie „test na smrteľnej posteli“: na smrteľnej posteli si zrazu uvedomíte, čo je v živote naozaj dôležité, čo je podstatné a čo nie. Ak to prenesieme na debaty a diskusie týkajúce sa teológie a viery: čo je v konečnom dôsledku naozaj rozhodujúce? Čo nás podopiera – aj na prahu smrti? Čo je najpodstatnejšie?
Prichádza mi na um úryvok z druhého listu Timotejovi, v ktorom apoštol Pavol hovorí: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ Bez ohľadu na to, aké prudké boli spory v teologických a cirkevných otázkach, v konečnom dôsledku je dôležitá láska ku Kristovi a vernosť v jeho nasledovaní. Na prahu smrti je dôležité, aby viera neochabovala, ale všetko vydržala. Aby ma dôvera v Spasiteľa udržala vzpriameného, a aby som nestratil zo zreteľa cieľ večného života.
Ako si predstavujete nebo?
Presne túto otázku raz položilo pápežovi Benediktovi jedno malé dieťa na významnom verejnom podujatí. On odpovedal, že si nebo predstavuje ako domov so svojou rodinou, so svojimi rodičmi, súrodencami a všetkými, ktorí sa majú radi. Mal na mysli spoločný život vo veľkej harmónii. A to nielen na pár okamihov, ale raz a navždy. Takto si predstavujem nebo aj ja: spoločenstvo s Bohom v úplnej harmónii, ktorá nepozná konca.
Ako budete sláviť výročie smrti Benedikta XVI.?
Na Silvestra ráno sa bude v Bazilike svätého Petra sláviť svätá omša pri príležitosti tohto výročia, ktorej budem predsedať. Po nej bude nasledovať slávnosť pri hrobe pápeža Benedikta XVI. Tento deň strávim s priateľmi, aby som si uctil pamiatku zosnulého pápeža. Určite sa mi pri ňom vybaví veľa spomienok, ktoré v posledných rokoch ovplyvnili môj život.
Čo si myslíte, čo by si Benedikt XVI. želal, aby si budúce generácie zapamätali z jeho životného diela a z jeho postoja ako človeka?
Poslednú vetu, ktorú vyslovil na tejto zemi: „Pane, milujem ťa“ vystihuje všetko, čo napísal, hlásal, o čom svedčil, a v čo veril ako teológ, kňaz, biskup a pápež. Toto vyznanie je jeho testamentom.
Zdroj: E-kai Preklad: Martin Tokár