Rím 20. novembra (TK KBS) V prostredí Pápežského slovenského kolégia a ústavu sv. Cyrila a Metoda, v lokalite Giustiniana na severnom okraji Večného mesta Ríma, si v nedeľu slávnostnou svätou omšou a koncertom pripomenuli 60. výročie založenia tejto mimoriadne vzácnej slovenskej inštitúcie v zahraničí.
Slávnostnú liturgiu celebroval sekretár Dikastéria pre klerikov Mons. Andrés Gabriel Ferrada Moreira s pomocným biskupom Bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozefom Haľkom a rektorom ústavu Pavlom Zvarom, ktorý je zároveň aj cirkevným radcom Veľvyslanectva SR pri Svätej stolici, za účasti počestnej slovenskej krajanskej komunity, ale aj talianskych veriacich a priateľov Ústavu. Prítomní boli i veľvyslanec SR pri Svätej stolici Marek Lisánsky, veľvyslankyňa SR v Talianskej republike Karla Wursterová, ako aj veľvyslanci Českej republiky a Poľska.
Mons. Ferrara v kázni vychádzal z liturgického čítania – evanjeliového podobenstva o talentoch (Mt 25,14-30). „Ak je Boh tak milosrdný, je to preto, že je to Boh, ktorý riskuje pre mňa i pre teba. Riskoval všetko, kríž je toho dôkazom.... Risk spočíva v možnosti, že sluhovia sa nechajú premôcť strachom a že nebudú mať dôveru v Pána, ktorý im dôveruje. Ide o skúsenosť lásky – odpovedať na lásku láskou. Toto je ťarcha kríža a hĺbka kresťanského života.“
Mons. Haľko v závere svätej omše pozdravil prítomných v mene Konferencie biskupov Slovenska. V taliančine okrem iného povedal: „Z tohto domu v dobe komunizmu, na Slovensko ateizované po dobu 40 rokov, prichádzali tajne knihy, ktoré nám dali silu zotrvať vo viere. Vďaka všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, že sme v tých časoch mohli čítať knihy, ktoré boli vtedy u nás zakázané. Ako osobné svedectvo môžem povedať, že tajne čítajúc tieto knihy a potom podávajúc ich ďalším ľuďom, som dospel k ešte hlbšiemu poznaniu Ježiša. Takže vďaka za minulosť. Pokiaľ ide o budúcnosť, stačí jediné slovo: Pane, potrebujeme tvoje požehnanie, aby bol tento dom skutočne domom pohostinnosti, modlitby, priateľstva, spoločenstva, istým extrateritoriálnym kúskom Slovenska!... Sme povolaní byť si vzájomne jeden druhému darom. .... Myslím, že tento dom je miestom, kde vždy nájdeme prijatie, je to dom pre Slovákov i ďalších, ktorí sem prídu, aby sa cítili ako doma, v komunite, kde kraľuje láska inšpirovaná naším Pánom Ježišom Kristom.“
Po slávnostnej svätej omši nasledoval koncert ženského komorného zboru Les Sirènes z Bratislavy, ktorý všetkým prítomným priniesol jedinečný kultúrny zážitok.
Ústav vznikol z iniciatívy viacerých slovenských kňazov, ktorí prišli do Ríma študovať po skončení II. svetovej vojny, a po udalostiach vo februári 1948 sa nemohli slobodne vrátiť do vlasti, ako aj z generácie kňazov, ktorí boli po „víťaznom Februári“ nútení odísť do emigrácie, pretože boli totalitným komunistickým režimom prenasledovaní pre svoje náboženské aktivity.
Signatármi iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí, bol kardinál Jozef Tomko – emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, Mons. Štefan Náhalka – bývalý tajomník biskupa Jána Vojtaššáka a organizátor náboženského a kultúrneho života slovenských katolíkov v zahraničí; Michal Lacko SJ – gréckokatolícky profesor na rímskych univerzitách, vedec a spisovateľ; Félix Litva SJ – univerzitný profesor, publicista, národný a kultúrny pracovník a Ľudovít Macák SDB – pedagóg a spisovateľ, prenasledovaný režimom. Veľkú zásluhu pri podpore tejto myšlienky mal významný predstaviteľ slovensko – amerického krajanského hnutia, biskup Andrej Grutka (pôvodom zo Spišskej Starej Vsi), ktorý viedol zbierku na jeho výstavbu.
Založenie Ústavu bolo schválené dekrétom kardinála Eugena Tisseranta, biskupa Porto-Santa Rufina, 8. januára 1961 a následne bol ústav uznaný za právnickú osobu aj dekrétom prezidenta Talianskej republiky. Základný kameň Ústavu posvätil pápež Ján XXIII. 13. mája 1963 počas audiencie v Konzistoriálnej sieni vo Vatikáne. V ten istý deň popoludní ho do budovy ústavu vložil kardinál Eugène Tisserant, ktorý Ústav požehnal 15. septembra 1963 na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Mozaiku hlavného oltára v Kaplnke zhotovil Dr. Jozef Cincík a vyobrazuje vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda s ich žiakmi. V roku 1981 Ústav navštívil osobne pápež Ján Pavol II., čím symbolicky uznal existenciu tejto samostatnej ustanovizne reprezentujúcej Slovákov doma i v zahraničí, ktorá bola nielen centrom duchovného a národného života, ale aj významnou edičnou a vzdelávacou inštitúciou a najväčším slovenským archívom v zahraničí. Pápež Ján Pavol II. zároveň ústav v roku 1998 povýšil na Pápežský slovenský ústav a zriadil v ňom Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda, čím ocenil jeho prácu.
Prvým a dlhoročným rektorom PSÚSCM bol Mons. Štefan Náhalka, a to od roku 1961 do roku 1973. V súčasnosti stojí na čele Ústavu, ktorý je inštitúciou Konferencie biskupov Slovenska, rektor Pavol Zvara vymenovaný Dikastériom Svätej stolice pre klérus. Ústav dnes poskytuje domov mnohým kňazom slovenských diecéz pôsobiacich v Ríme a navštevujúcich pápežské univerzity.
Zdroj: Slovenské veľvyslanectvo pri Svätej stolici
