Trnava 18. novembra (TK KBS) V pondelok 13. novembra sa Mons. Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku, prihovoril veriacim v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave v homílii. Stalo sa tak pri príležitosti otvorenia osemdesiatej Trnavskej novény, ktorá je tematicky spätá s listom Svätého Otca Františka, napísaným k 400. výročiu smrti sv. Františka Saleského.
Homíliu apoštolského nuncia prinášame v plnom znení:
-
Drahí bratia a sestry,
som veľmi rád, že sa už druhý rok môžem zúčastniť na tradičnej, starobylej a bohumilej novéne venovanej Trnavskej Panne Márii. Ďakujem Jeho Excelencii biskupovi Jánovi Oroschovi za pozvanie kráčať s vami. Pozdravujem vás všetkých, aj tých, ktorí nás sledujú virtuálne prostredníctvom médií. Novéna je skutočne duchovným itinerárom, ktorý nám pomáha plnšie a duchovne sa pripraviť na sviatok Panny Márie.
Tento rok ste si za hlavnú tému tejto novény vybrali apoštolský list pápeža Františka Totum amoris est pri príležitosti 400. výročia smrti svätého Františka Saleského, veľkého svätca, ktorý v čase dejín, keď bol kresťanský život predstavovaný ako úzka kajúca cesta, napísal Traktát o Božej láske, v ktorom označil kresťanskú lásku za stredobod a základnú čnosť kresťanského života. Svätý František Saleský v skutočnosti povedal, že všetko má svoj podiel v láske. Vďaka nemu ľudia objavili a prebudili nadšenie a nádej pre praktizovanie a žitie kresťanstva.
Svätý František Saleský bol autentickým pastierom duší a múdrym a znalým radcom, ktorý v čase historického rozdelenia Cirkvi uskutočnil aj niekoľko diplomatických a zmierovacích misií. Bol vynikajúcim duchovným vodcom a jeho kniha Úvod do zbožného života je určite dôležitou pomôckou pri vedení duší k autentickému stretnutiu s Bohom.
Dnes večer sa chceme zamyslieť nad konkrétnou témou, a to nad tým, ako je všetko v našej Cirkvi z lásky a pre lásku. František Saleský totiž napísal, že „vo Svätej Cirkvi všetko patrí láske, žije v láske, koná sa z lásky a pochádza z lásky“. Je dôležité pochopiť rozdiel medzi ľudskou láskou a kresťanskou láskou. Ľudská láska spočíva na vzájomnosti: človek miluje, pretože očakáva, že bude na oplátku milovaný. Ako často človek trpí, keď ľudská láska nie je opätovaná. Naproti tomu kresťanská láska spočíva na zdieľaní: človek miluje, pretože miluje, miluje bez toho, aby očakával opätovanie lásky. Kresťanská láska je preto prenikavá (effusivum), šíri sa a rozširuje a nepozná hranice. Je to láska Boha, ktorý z lásky posiela svojho Syna na svet, aby nás zachránil, a z lásky zomiera na kríži. V evanjeliu, ktoré sme ohlasovali, Ježiš jasne hovorí, že Otec poslal svojho Syna na svet a vyzdvihol ho na kríž z lásky (porov. Jn 3, 11-21).
Boh je láska (svätý Ján to opakuje veľmi často v evanjeliu a vo svojich listoch), takže je to osoba, ktorá nás miluje, pomáha nám... a nie len racionálna bytosť. Preto musíme Boha vnímať ako osobu, osobu, s ktorou sa musíme stretnúť a s ktorou musíme viesť dialóg a ktorú musíme cítiť ako veľmi blízku, a nie ako príliš vzdialenú bytosť. František Saleský nám preto pripomína, že sa nesmieme báť svojich slabostí a hriechov, ale musíme pevne veriť v silu milosti, ktorú nám Boh dáva, aby sme ho milovali a praktizovali kresťanský život. Tento pozitívny pohľad na ľudskú dušu inšpiroval svätého Jána Bosca, ktorý založil saleziánov práve tým, že sa inšpiroval duchovným optimizmom svätého Františka Saleského.
V Cirkvi preto musí byť láska láskou zdieľania, nie vylučovania, treba milovať každého, pretože všetci sme Božie deti. Existuje univerzálne povolanie k svätosti, ktoré sa jasne objavilo na Druhom vatikánskom koncile a ktoré svätý František Saleský istým spôsobom anticipoval v tomto traktáte o Božej láske.
Evanjelium nám ponúka množstvo príkladov toho, že Boh nás miluje nie pre to, čo robíme, ale pre to, kým sme.... Spomeňte si na podobenstvá o dobrote Boha, ktorý dáva pršať na dobrých aj zlých... alebo ak milujeme len svojich priateľov (teda tých, ktorí nám môžu lásku opätovať), akú máme zásluhu?... aj pohania robia to isté. Novosť kresťanského posolstva spočíva práve v tomto novom prikázaní, ako ho nazýva Ježiš... milovať tak, ako nás miluje on. Pán chce, aby sme s ním boli úplne spojení ako vinič a ratolesti... ak sa ratolesti odtrhnú od viniča, sú odsúdené na spálenie.
Veľkou prekážkou kresťanskej lásky sú predsudky, uzavretosť do seba, silná rigídnosť, ktorá nás zaslepuje. Svätý Pavol v čítaní, ktoré sme ohlasovali (Kol 3, 12.17), nám pripomína, že všetci v Cirkvi, aby všetko bolo láskou a z lásky, musíme sa obliecť do rovnakého zmýšľania ako Kristus, a poukazuje na tri čnosti, ktoré treba praktizovať: a) milosrdenstvo; b) dobrotu; c) vzájomné odpúšťanie. Musíme sa teda starať nielen o svojich bratov a sestry, ale aj o seba... Caritas Christi urget nos (2 Kor 5,14)... láska k druhým sa musí prejavovať konkrétnymi gestami (starostlivosťou o druhých) a nemôže zostať len v oblasti úvah a modlitby (t. j. výlučne robením si starostí).
František Saleský jasne hovorí, že v zbožnosti, v náboženskej praxi je vnútorný aspekt, ktorý pochádza od Boha, je to milosť, pohnútka konať dobro, ktorá sa nám dáva vo sviatostiach, ale to nestačí, je tu aj vonkajší aspekt, ktorý premieňa vnútornú lásku na konkrétne gestá pomoci blížnemu. Svätý František Saleský hovorí, že tieto dva aspekty vnútorná láska („caritas“) a vonkajšia láska sa líšia ako oheň od jedného plameňa. Oheň je vnútorná láska, (vonkajší) plameň je ten, ktorý žiari, ktorý zohrieva duše a bratov, ale plameň aj oheň sú úzko spojené.
Musíme byť optimistickí, nadšení a hrdí na našu vieru, nesmieme považovať prikázania alebo pravidlá kresťanského života za bremeno, ale skôr za sprievodcu hodnotami, ktoré nás približujú k Bohu. Nikdy sa teda nenechajme odradiť. Svätý František Saleský nám hovorí, že Boh nám dáva silu dosiahnuť dokonalosť a schopnosť žiť kresťanskú vieru. Naša vôľa musí byť súhlasná, a nie odmietavá... Naša vôľa musí byť oživovaná nádejou. Boh je láska, je svetlo, ktoré vyháňa všetku temnotu, ktorá niekedy obsadzuje naše srdcia.
Svätý Pavol v slávnom Hymne na lásku: „kresťanskú lásku caritas“ hovorí: Keby sme mali vieru takú veľkú, že by hory prenášala, ale lásku by sme nemali, neboli by sme ničím. Bez lásky a nezištnej lásky nie sme ničím. (porov. 1 Kor 13,2-3). Preto by Cirkev bez lásky a milosrdenstva stratila svoj životný zmysel, zostala by racionálnym a bezduchým telesom pomoci druhým... Láska nás očisťuje, vykupuje a zachraňuje.
V Cirkvi na všetkých úrovniach sme povolaní milovať ako Boh, ako nás miluje Ježiš. Sme tým, o čo sa podelíme, a nie tým, čo máme. Pýtajme sa dnes večer sami seba, ako milujeme, sme stále väzňami ľudskej lásky, viazanej na vzájomnosť? Alebo konečne tento večer oslobodíme svoje srdcia od všetkých predsudkov, zbúrame múry, ktoré nás oddeľujú od druhých, s nádejou sa pozrime dopredu... obnovme nadšenie viery... a kresťanskej nádeje.
Nech nám Preblahoslavená Panna Mária Trnavská pomáha milovať tak, ako nás miluje Ježiš. Panna Mária pod krížom zbiera najväčšiu Božiu obetu lásky pre ľudstvo, z prebodnutého a otvoreného Kristovho boku zbiera lásku, ktorá sa šíri a rozlieva na celé ľudstvo. Zverme sa Panne Márii: ona je pre nás všetkých znamením nádeje vo chvíľach smútku, je našou utešiteľkou v situáciách nášho utrpenia a našou matkou, ktorá nás chráni a vždy nás bezpečne vedie ku Kristovi. Amen.
Poznámka: Homíliu preložil Peter Juhás
