Vatikán 16. novembra (VaticanNews) Prinášame rozhovor s apoštolským administrátorom v Atyrau v Kazachstane Petrom Sakmárom a Mariánom Tomašovom, ktorý v Kazachstane pôsobil 10 rokov ako kňaz fidei donum. „Mali by sme mať v úcte našich predkov, ktorí nám dokázali odovzdať vieru, lebo v Kazachstane sa skoro nič nezachovalo. Tam komunistický spôsob života skoro úplne narušil rodinu a vieru ďalej neodovzdali. Teraz sa tam seje odznova a je to veľmi ťažké,“ uvádza Sakmár.
Rozhovor s kňazmi Petrom Sakmárom a Mariánom Tomašovom (kliknite)
Peter Sakmár, ktorý pochádza zo Spišskej diecézy, je apoštolským administrátorom Atyrau od roku 2021. V Kazachstane, ktorý navštívil pápež František v roku 2022, pôsobí už 15 rokov. Marián Tomašov je kňazom Rožňavskej diecézy. Ako vysvetľujú v rozhovore, Kazachstan je moslimská krajina, v ktorej žije vyše 100 národností, i napriek tomu však dokážu spolunažívať v pokoji. Kresťanstvo sa sem dostalo paradoxne vďaka Stalinovi – do gulagov na step v Kazachstane boli vysídľované kresťanské rodiny z dnešnej Ukrajiny, Bieloruska či Poľska, vysvetľuje Marián Tomašov.
Apoštolskú administratúru Atyrau, ktorá sa nachádza na západe Kazachstanu, ustanovil pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1999. Budúci rok bude sláviť 25. výročie vzniku. Rozlohu má dvakrát väčšiu než Taliansko a nachádza sa v nej sedem farností, ktoré sú od seba vzdialené viac než 500 km. Pôsobí tu 12 kňazov a dve komunity rehoľných sestier. Inkardinovaní sú tu aj traja kňazi zo Slovenska, hovorí v rozhovore duchovný otec Peter Sakmár. Zároveň vysvetľuje, že Kazachstan má jeden seminár pre všetky diecézy, v ktorom študujú aj seminaristi z ďalších piatich krajín. Momentálne sa v ňom nachádza desať bohoslovcov. Ide o jediný seminár v Strednej Ázii, najbližší seminár je potom už len v Petrohrade a v Indii. Peter prízvukuje, že to, čo ovplyvňuje stav povolaní, sú rodiny: „Ak je zdravá rodina, budú aj povolania.“
Apoštolský administrátor Atyrau Slovákom ďalej zdôrazňuje: „Mali by sme si vážiť dar viery i to, že nám ho naši rodičia dokázali odovzdať.“ V Kazachstane sa totiž skoro nič nezachovalo, dlhé roky tam neboli vôbec žiadni kňazi. Keď však v roku 1999 prišli prví misionári, našli niektoré starenky, ktoré sa vedeli modliť sv. ruženec a schádzali sa tajne po domoch či cintorínoch, uvádza Sakmár. Viera sa tam teraz ujíma na individuálnej úrovni, ale je to veľmi pomalý proces, tvrdí aj Tomašov a spoločne pripájajú niekoľko príhod z pastorácie.
Misia v Kazachstane je o jednotlivcoch, hovorí Tomašov. Apoštolský administrátor Sakmár dodáva: „Bohu záleží na každom človeku. Tam, kde posiela misionárov jednoducho chce dať najavo, že pre neho sú dôležití tí ľudia, aj keď ich je málo a že sa o nich stará, tak ako dobrý pastier. Misiu hlavne v tých častiach Strednej Ázie vnímam ako svedectvo o Ježišovej láske. Byť s tými ľuďmi, prežívať s nimi utrpenia, radosti, byť spolu s nimi...“
Zuzana Klimanová - Vatikán
