Izrael 14. novembra (VaticanNews) Kustód Svätej zeme sa obáva, že po skončení vojny bude chcieť z pásma Gazy emigrovať viac kresťanov. „Ľudia sa už teraz necítili bezpečne a chcú, aby ich deti nemuseli vyrastať v prostredí nenávisti, kde neexistuje vzájomná akceptácia medzi ľuďmi rôznych národností a náboženstiev,“ hovorí páter Francesco Patton pre VaticanNews. Františkán zároveň zdôrazňuje, že byť kresťanom vo Svätej zemi je osobitným druhom povolania.
Páter Patton vyzýva všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa spoločne usilovali zastaviť bombardovanie civilistov. Poukazuje na to, že sa musí vrátiť úcta ku každej ľudskej bytosti bez ohľadu na etnický pôvod, náboženstvo alebo osobnú situáciu. Poukazuje i na drámu malej kresťanskej komunity v Gaze, ktorej všetci členovia sa teraz uchýlili do kostola v dôvere, že je to najbezpečnejšie miesto.
„Kresťanská komunita v Gaze je v súčasnosti veľmi malá. Veriaci gréckeho pravoslávneho a latinského obradu sú zmiešaní v dvoch farnostiach. Sú tu sestry Matky Terezy, ktoré sa starajú o zdravotne postihnutých, a sestry z Inštitútu vteleného Slova. Stále sú tu prítomné ružencové sestry, ktoré mali pre všetkých otvorenú veľkú školu,“ hovorí františkán. Poukazuje na to, že dnes všetci kresťania žijú v kostole, pretože je to jediné miesto, kde sa cítia bezpečne, nie preto, že má hrubšie múry, ale v kostole viac vnímajú Božiu prítomnosť. „Kostol vnímajú ako domov a prítomnosť Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Hovoria to otvorene! Denne sa modlia dve sväté omše, modlia sa ruženec, žijú modlitbou dňom i nocou, práve preto, aby si vyprosili spásu pre seba, pre svojich bratov a sestry,“ hovorí otec Patton, ktorý je v neustálom kontakte s komunitou v Gaze. Vyjadruje nádej, že v najbližších dňoch bude aspoň miesto bohoslužieb rešpektované a kresťania budú môcť prekonať túto naozaj ťažkú etapu svojej existencie.
Páter Patton poznamenáva, že kým boje v Gaze pokračujú, odráža sa to negatívne na situácii v celej Svätej zemi. „V Jeruzaleme vládne strach a nedôvera, ešte ťažšie je to v Betleheme, ktorý žije len z pútnikov, a začína tam byť hlad,“ upozorňuje kustód Svätej zeme. „Atmosféra v Jeruzaleme je dosť ťažká, pretože panuje strach, vzájomná nedôvera medzi tými, ktorí patria k arabsko-izraelskej komunite, a tými zo židovsko-izraelskej komunity,“ hovorí františkán. Existujú však aj pozitívne náznaky ľudí, ktorí sa stále snažia udržať nitky dialógu a komunikácie. Kresťania, zdôrazňuje, zohrávajú v tejto situácii dôležitú úlohu, pretože sú to tí, ktorých ani jedna strana nevníma ako nebezpečných. Ak teda zostanú, môžu pomôcť dať veci opäť do poriadku; ak odídu, priestor pre spolužitie sa ešte viac zmenší. V Starom meste je teraz väčšina obchodov so suvenírmi a náboženskými predmetmi zatvorená, pretože tam nie sú žiadni pútnici. V Betleheme je situácia ešte ťažšia, pretože kresťania žijú výlučne z pútnického priemyslu a teraz sú hotely, obchody, všetko je zatvorené.
„Naša prítomnosť je stále náboženskou prítomnosťou, ako to bolo počas týchto ôsmich storočí. Vždy sme boli prítomní, aj keď tu neboli pútnici, a vieme, že je to dôležité. Vykúpenie je dramatická skutočnosť, je to niečo, čo nášho Pána Ježiša Krista stálo život. V dôsledku toho sme povolaní nasledovať ho ako učeníci, a to aj uprostred ťažkostí. Veríme, že modlitba, ktorú tu prednášame, bude vypočutá Bohom a poslúži dobru všetkých a pomôže obnoviť pokoj,“ dodáva kustód Svätej zeme.
Beata Zajączkowska – Vatican News
