Vatikán 11. novembra (VaticanNews) Na dnešný deň 11. novembra pripadá 30. výročie smrti biskupa Andreja Gregora Grutku - národného pracovníka, bojovníka za sociálnu spravodlivosť a ľudské práva a univerzitného profesora, ktorého nazývali aj „druhým Štefanom Moyzesom“. Výrazne sa pričinil o vybudovanie a udržiavanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. V piatok si zároveň pripomenieme 115. výročie jeho narodenia.
Zosnulý kardinál Jozef Tomko si na biskupa Grutku zaspomínal pred piatimi rokmi v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News slovami:
„Bolo to počas Druhého vatikánskeho koncilu, keď som biskupa Grutku vozil autom do Vatikánu na zasadania, kým ja som chodil do práce v Kongregácii pre učenie viery. ....
Grutka často obdivoval vieru našich ľudí tak v Amerike, ako aj na Slovensku. Slovák verí nielen rozumom, ale aj srdcom, citom, prejavom. ...
A biskup Andrej Grutka bol ozajstný Slovák, ktorý vedel oceniť tieto vlastnosti slovenskej viery pekným názvom, že je to viera „teplá“, teda vrelá, srdečná, ozajstná, ľudská. Ani v týchto názvoch Grutka nezaprel svoj slovenský pôvod. Svoje presvedčenie prejavil najmä keď sme stavali Slovenský (dnes už Pápežský) ústav sv. Cyrila a Metoda.
Nesmieme zabúdať na našich význačných ľudí, ako bol práve Andrej Gregor Grutka, biskup v Gary, Indiana, ktorý zomrel 11. novembra 1993, teda 85-ročný (bez 6 dní). Veru, je to veľký človek, ktorého by sme si mali vždy pripamätať. Musíme vzdať česť jeho pamiatke ako veľkému človeku.”
Životopis biskupa Grutku – „druhého Štefana Moyzesa“
Andrej Gregor Grutka sa narodil 17. novembra 1908 v Joliete v Spojených štátoch amerických. Jeho rodičia boli prisťahovalci, pochádzali zo Spišskej Starej Vsi. Základnú školu navštevoval v rodnom meste vo Farnosti sv. Cyrila a Metoda. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Kolégiu a v Seminári sv. Prokopa v Lisle. V Roku 1929 ho vyslali do Ríma, kde študoval na Urbanovej a Gregorovej univerzite. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1933 a prvú svätú omšu slávil nad hrobom sv. Cyrila v Bazilike sv. Klementa. Po vysviacke navštívil Slovensko.
Ako kaplán najprv pôsobil v Elkhardte (1934-1942), potom ako farár v slovenskej Farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v East Chicagu a od roku 1944 vo Farnosti Najsvätejšej Trojice v Gary, kde postavil moderný kostol. Bol horlivým kňazom, ktorý dbal nielen o duchovné, ale aj sociálne potreby svojich veriacich a bol tiež známy svojou starostlivosťou o mládež a spoločensky diskriminovaných ľudí.
V júni roku 1956 ho pápež Pius XII. vymenoval za pápežského komorníka a v decembri sa stal biskupom novozriadenej diecézy Gary.
Za svoje biskupské heslo si vybral – „Ubi Caritas, ibi Dei (Kde je láska, tam je Boh).“ Ako biskup bol neobyčajne činný, rozsah jeho cirkevných i občianskych aktivít ďaleko presahoval hranice jeho diecézy. Zastával tiež popredné miesto v Asociácii amerických väzenských kaplánov, pričom presadzoval novú reformu trestného práva. Svoju pozornosť totiž venoval väzňom a pomerom v žalároch.
Pričinil sa o budovanie základných a stredných škôl, zakladal a podporoval organizácie katolíckej mládeže, mariánske družiny a iné náboženské spoločenstvá. Jeho diecéza bola v jednej z najpriemyselnejších oblastí USA, kde sa po vojne prisťahovalo mnoho černochov z Juhu, neskôr aj obyvatelia Latinskej Ameriky. Snažil sa zlepšiť ich sociálne podmienky, hlavne bytovú otázku. Patril medzi popredných zástancov zrovnoprávnenia všetkých občanov, bez ohľadu na rasovú príslušnosť.
Na zasadnutí II. vatikánskeho koncilu v roku 1964 vystúpil s prejavom proti rasovej diskriminácii a nespravodlivosti. Jeho pastiersky list „Či ozaj milujem svojho blížneho?“ sa stal známy v celej Amerike. V roku 1960 ho University v Evansville poctila čestnou medailou za úsilie o rasové porozumenie. Počas vojny vo Vietname zaujímal k tomuto americkému vojenskému zásahu kritický postoj a v novembri 1974 bol jedným z členov delegácie amerických kresťanských cirkví, ktorá navštívila Severný Vietnam.
Bol tiež známy svojou činnosťou v amerických katolíckych médiách. Zastával tiež funkciu pokladníka Severoamerického kolégia v Ríme. Od roku 1970 bol vymenovaný za člena Pápežskej medzinárodnej mariánskej akadémie a člena výboru Stálej komisie pre mariologické kongresy. Okrem toho prednášal psychológiu a sociológiu na katolíckej univerzite De Paul University of Chicago. Jeho podiel na náboženskom a národnom živote Slovákov v zahraničí je neoceniteľný. Taktiež sa zaslúžil o vybudovanie a udržiavanie Slovenského Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Ako predseda prípravného výboru Svetového kongresu Slovákov zvolal a viedol jeho zakladajúce valné zhromaždenie a vždy mu bol morálnou oporou.
Biskup Gregor Grutka podporoval a pôsobil tiež vo viacerých krajanských organizáciách, ako napr. Prvá katolícka slovenská jednota, Združenie slovenských katolíkov, Ženská jednota, Katolícky Sokol, Slovenská liga v Amerike a iné. Vďaka jeho národným kultúrnym aktivitám ho zahraničná tlač označovala ako „druhého Štefana Moyzesa.“
Okrem rôznych novinárskych príspevkov do časopisov ako boli Hlasy z Ríma, Most, Jednota alebo Slovák v Amerike, bol tiež činný aj literárne. V zborníku Mária a Cirkev („Maria et Ecclesia“) uverejnil štúdiu o Sedembolestnej Panne Márii ako ochrankyni našej viery. Svoje meditatívne myšlienky vydal v knižnej podobe s názvom Biskupove dumky („Mussings of a Bishop“).
Bol nositeľom ceny Svetového kongresu Slovákov, Zlatej cyrilo-metodskej medaily a ďalších iných vyznamenaní.
Spracované podľa Lexikónu katolíckych kňazských osobností Slovenska (vyd. Lúč, Bratislava, 2000)
Zuzana Klimanová - Vatikán
