Poľsko 9. novembra (E-kai) „V početných vyjadreniach adresovaných sekretariátu synody sme vyjadrili túžbu zostať jednotní vo viere v presvedčení, že pastoračná prax vo svete – spôsobená civilizačnými rozdielmi, históriou, kultúrami, jazykmi a zvykmi – sa môže líšiť, zatiaľ čo učenie Cirkvi musí zostať jednotné,“ povedal arcibiskup Stanisław Gądecki, predseda Biskupskej konferencie Poľska počas tlačovej konferencie, ktorá sa konala 8. novembra na sekretariáte biskupskej konferencie. Zhrnul prvé rímske zasadnutie 16. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov. 

Predseda biskupského zboru pripomenul, že hlavnou témou synody je synodalita, „chápaná ako spoločenstvo, ktoré spája všetkých učeníkov Zmŕtvychvstalého Krista na spoločnej ceste, zdôrazňujúc dôstojnosť, dary a charizmy každého veriaceho, ktoré Duch Svätý ponúka pre misijnú službu Cirkvi.“

Arcibiskup Gądecki zdôraznil, že počas 25 dní práce približne 350 členov synodálneho spoločenstva sekretariát – v súhrnnej správe – vypracoval 20 základných tém. „V každej z nich sú obsiahnuté najprv zhody, potom otázky, ktoré treba riešiť, a návrhy, na ktoré sa môže naša reflexia odvolávať. Sú ako mapa, ktorá nám umožňuje nájsť cestu a nestratiť ju,“ zhodnotil.

„Otázky, ktorými sa treba zaoberať, zhromažďujú body, v ktorých sme považovali za potrebné pokračovať v našich teologických, pastoračných a kánonických štúdiách. Sú ako križovatky, na ktorých sa musíme zastaviť, aby sme lepšie pochopili smer, ktorým sa máme vydať,“ poznamenal.

„Návrhy zasa naznačujú možné cesty, ktorými sa možno uberať. Niektoré sú navrhnuté, niektoré odporúčané a niektoré sa vyžadujú s väčšou silou a rozhodnosťou,“ uviedol.

„V početných vyhláseniach, ktoré sme oznámili sekretariátu synody, sme vyjadrili túžbu zachovať jednotu vo viere v presvedčení, že pastoračná prax vo svete – spôsobená civilizačnými rozdielmi, históriou, kultúrami, jazykmi a zvykmi – sa môže líšiť, pričom učenie Cirkvi musí zostať jednotné a nemôže znieť v jednej krajine tak a v druhej inak,“ povedal.

V súvislosti s nemeckou synodálnou cestou arcibiskup Gądecki uviedol, že „sme sa odvolávali na jej 150-stranový text, zaslaný všetkým synodálnym otcom na začiatku októbrovej synody, pričom sme zdôrazňovali jej nezlučiteľnosť s katolíckym učením, hoci biskup Bätzing – na tlačovej konferencii pred záverečnou svätou omšou synody – uviedol, že všetky nemecké požiadavky boli splnené.“

Niektoré synodálne témy sa podľa jeho slov dotýkali kontroverzných otázok, ako sú synodalita Cirkvi, hermeneutika kontinuity alebo ruptúry, ideologická kolonizácia, údajná nedostatočnosť biblickej antropológie, úloha pastiera v Cirkvi, otázka kňazského celibátu, ordinácie žien, diakonského úradu pre ženy, synodalita verzus demokracia, rodovej problematiky a problematika LGBT+.

Arcibiskup Gądecki priznal, že veľkým problémom je aj samotný pojem „inklúzia“ alebo začlenenie, ako to mnohí tvrdia. „V texte Vyznania viery vyznávame jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. Univerzálnosť teda musí charakterizovať evanjeliové poslanie Cirkvi, ktorá je poslaná ku všetkým národom, ku všetkým osobám bez ohľadu na ich pohlavie, národnosť alebo sociálne postavenie.

V dnešnom chápaní slova všeobecnosť však znamená akceptovanie toho, ako sa človek definuje, akoby definícia seba samého bola v zjavnom súlade so skutočnosťou, vo svojej podstate nespochybniteľná, a preto si vyžaduje potvrdenie,“ zdôraznil.

S odkazom na dnešnú kultúru prebudenia poukázal na to, že „sa zdá, že rodovú teóriu považuje za sekulárnu formu zjavenej pravdy.“ „V skutočnosti sú teórie kultúrne konštruovaného pohlavia a plynulosti pohlavia v jasnom rozpore s Božím zjavením. ,Tak Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril: muža a ženu ich stvoril‘ (Gn 1, 27).

„Vyvíjajú vážny kultúrny, profesionálny a právny tlak na tých, ktorí odmietajú poľaviť v správnom usporiadaní ľudskej lásky,“ zhodnotil. 

Arcibiskup Gądecki poznamenal, že želaním sekretariátu synody je ďalej diskutovať o postulátoch obsiahnutých v záverečnej syntéze, tzv: Synodálna cirkev na misijnej ceste. „Tento 43-stranový dokument bol rozoslaný všetkým účastníkom prvej synodálnej etapy a práve tento dokument sa má stať predmetom reflexie každej biskupskej konferencie sveta a následne by mal byť odovzdaný každej diecéze, aby v marci 2024 dozvuky tejto reflexie dorazili na synodálny sekretariát. Čaká nás teda intenzívny čas rozlišovania o tom, čo je správne a čo nie,“ zdôraznil.

Prof. Aleksander Bańka, delegát synody pre synodalitu, zhodnotil, že záverečná syntéza zo zasadania synody v Ríme je zložitá a je v nej veľa napätí. „V skupine 360 delegátov sú zhromaždené rôzne miestne cirkvi so svojimi zástupcami, ktoré majú svoju vlastnú dynamiku a históriu. Očakávania cirkví zo západnej Európy sa rozchádzajú s potrebami cirkví v iných častiach sveta,“ povedal.

Poukázal tiež na to, že synoda zbiera napätie ako šošovka. „Táto synodálna metóda umožňuje – napriek všetkým svojim chybám – všimnúť si, že v jednotlivých miestnych cirkvách nielen ich predstavitelia, ale aj celé spoločenstvá stojace za nimi pomenúvajú niektoré problémy, na ktoré sa pozerajú inak ako my vo východnej Európe, iné modely rozlišovania, iné spôsoby riešenia týchto kríz,“ poznamenal.

Delegát synody poznamenal, že sa často líšime v spôsoboch, akými rozpoznávame a riešime problémy. „Synodálny spôsob navrhovaný sekretariátom synody napriek mnohým nejasnostiam vytvára možnosť vypočuť si, čo o svojej Cirkvi hovoria tí, s ktorými úplne nesúhlasíme.“ Dodal, že na druhej strane, vzhľadom na rozdiely, „som mal mal pocit, že táto synoda nebola o doktrinálnych zmenách.“

Na túto tému sa vyjadril prof. Bańka zdôraznil, že „podstatou synody nie je hľadať trhliny v doktríne. Chceli by sme, aby synoda priniesla dobré ovocie: ovocie jednoty, súdržnosti a hľadania nových ciest evanjelizácie a poslania.“

Zdroj: E-kai