Izrael 8. novembra (TK KBS) Kresťanská komunita v Izraeli a Palestíne pod vedením kardinála Pierbattistu Pizzaballu žije v úzkosti, neistote a strachu. Väčšina pokrstených sú arabskí Palestínčania, ale sú tu aj tisíce robotníkov, študentov, rehoľníkov a kňazov z rôznych krajín.

Latinský patriarcha Jeruzalema Pierbattista Pizzaballa bol 30. septembra v Ríme vymenovaný za kardinála. Kresťanská komunita Jordánska, Izraela, Palestíny a Cypru, teda krajín, ktoré tvoria jeho diecézu, sa radovala. Kto mohol predvídať symboliku významu červeného biretu, ktorý znamená krv preliatu mučeníkmi a ochotu kardinálov trpieť za Cirkev?

Presne o týždeň neskôr, 7. októbra, sa na juhu Izraela odohral brutálny teroristický útok Hamasu, ktorý rozpútal protiútok a vojnový stav, ktorý si vyžiadal viac ako 5 000 obetí – 3 600 Palestínčanov a 1 400 Izraelčanov, a 10 000 zranených. Teroristi naďalej zadržiavajú viac ako 150 rukojemníkov.

Gaza: Zostávame s našimi ľuďmi

Napriek príkazu izraelskej vlády evakuovať severnú časť Gazy zostalo v malej komunite približne 150 katolíkov, ktorí sa spolu s 350 pravoslávnymi kresťanmi uchýlili do katolíckej farnosti Svätej rodiny.

Spolu s nimi sú tu kňaz a rehoľné sestry z troch kongregácií. Celkovo sa odhaduje, že v Gaze zostáva približne 1 000 kresťanov vrátane katolíkov, pravoslávnych a protestantov.

Predstavená sestier svätého ruženca a partnerka projektov pápežskej nadácie Cirkev v núdzi (ACN) Nabila Salehová hovorí: „Mnohé nemocnice sú zničené, naša škola bola tiež poškodená, ľudia nemajú nič, ani to najnutnejšie. Máme starých ľudí, rehoľníčky a ľudí s viacnásobným postihnutím. Všetci títo ľudia nemajú kam ísť a my zostávame s nimi. Modlite sa za nás, aby sa toto šialenstvo skončilo,“ prosí.

Sestra Nabila už tri dni nespí. Smrť 500 ľudí na nádvorí anglikánskej nemocnice jej spôsobila utrpenie, rovnako ako obrazy skazy spôsobenej leteckými útokmi a úplným opustením štvrte, kde mali mníšky v Gaze svoju školu.

Západný breh Jordánu: Mnohí nemali takmer nič, teraz sú bez prostriedkov

Kresťania na Západnom brehu Jordánu, ktorých počet sa odhaduje na 37 000, tiež žijú v neistote a strachu, keďže Izrael je vo vojnovom stave. Viac ako 90 % pútnikov a návštevníkov opustilo krajinu a púte a zájazdy boli zrušené až do januára 2024. „Znamená to strašnú krízu pre hospodárstvo a mnohé kresťanské rodiny, keďže odhadom 70 % kresťanov pracuje v cestovnom ruchu. Mnohí z týchto kresťanov sa živili predajom suvenírov alebo prácou vodičov autobusov či recepčných,“ vysvetľuje Nadácia George Akroushe, ďalší partner projektu ACN.

„Tí, ktorí trpia chronickými chorobami, sú v hroznej situácii, pretože chýbajú lieky, potraviny, problémom je aj platenie nájomného, vody a elektriny. Mnohí boli predtým chudobní, nemali takmer nič, teraz sú v absolútnej chudobe,“ povedal Akroush.

Ďalším veľkým problémom je uzavretie kontrolných stanovíšť pre prístup do Izraela. Mnohé kresťanské rodiny uprednostňujú život na Západnom brehu, pretože majú lepší prístup k vzdelaniu pre svoje deti.

Žijú tam a do Jeruzalema chodia za prácou. Kvôli výnimočnému stavu a bezpečnostným dôvodom nemôžu od 7. októbra prekročiť kontrolné stanovištia a vstúpiť do Izraela.

Na Západnom brehu sa nachádza centrum duchovnej formácie Beit Jala, projekt podporovaný viacerými organizáciami vrátane ACN. Centrum bolo oficiálne otvorené pred niekoľkými týždňami a malo sa stať miestom stretávania kresťanskej komunity. V posledných dňoch sa stalo pobočkou latinského patriarchátu a mnohí spolupracovníci, ktorí sa nemôžu presúvať kvôli uzatvoreniu kontrolných stanovíšť, pracujú práve odtiaľ.

Jeruzalem: Mesto mieru vo vojnovom stave

Vo východnom Jeruzaleme, kde žije približne 10 000 kresťanov, sa situácia tiež komplikuje. Štyridsať percent z nich žije z cestovného ruchu. Hotely sú prázdne, turisti odišli a mnohé budovy slúžia ako provizórne ubytovne pre armádnych záložníkov a vysídlené rodiny z juhu krajiny pri hraniciach s Gazou. Mnohí kresťania, ktorí v nich pracovali, sú bez práce.

„Viera však v srdciach rastie, sú badateľné známky solidarity. Niektorí ľudia, ktorí si udržali prácu, sa rozhodli darovať 15 % svojho platu najchudobnejším rodinám. Kríza mnohých katolíkov veľmi spája, najväčším problémom je zdravotná starostlivosť,“ povedal Akroush.

Z kostola Cenacle španielsky františkán P. Artemio Vitores napísal pápežskej nadácii ACN nasledovné: „Nechcem byť príliš pesimistický, ale súčasná situácia má len málo spoločného s mierom. Jeruzalem musí byť znamením porozumenia a zmierenia pre všetkých; je to Božie mesto pre židov, kresťanov a moslimov. Mier je dar od Boha, ale získava sa vzájomnou účasťou všetkých ľudí. Situácia je veľmi ťažká a my veríme v Pána, že sa nezhorší. Musíme sa modliť k Pánovi a k Márii, Kráľovnej pokoja, aby nezvíťazilo násilie a netolerancia, ale aby zavládol pokoj a láska, aby sa pútnici mohli vrátiť do Svätej zeme v pokoji a radosti. Nezabudnite na nás vo svojich modlitbách!“

Zdroje: Zenit/Cirkev.cz