Vatikán 7. novembra (VaticanNews) Pred 25 rokmi vzniklo na juhu Sicílie pod vplyvom posolstva milosrdenstva, ktoré je obsiahnuté v svedectve svätej Faustíny a svätého Jána Pavla II., apoštolské Bratstvo milosrdenstva. V pondelok, pri príležitosti jeho strieborného jubilea, prijal pápež jeho členov, medzi ktorými bol aj zakladateľ hnutia páter Pasqualino di Dio. Prítomné bolo aj spoločenstvo spojené s Malým domom milosrdenstva v Gele, teda dobrovoľníci, ľudia, ktorí tam našli pomoc, a sestry Nepoškvrnenej Panny Márie.
V spiritualite bratstva je kľúčové ukazovať druhým nežnú tvár Otca v službe a darovaní seba samého. Práve preto František povedal: „Všetko robte s touto jedinou túžbou: aby tí, ktorí sa s vami stretnú, spoznali [Boha].“ Pripomenul, že toto bratstvo, ktoré čelí ťažkým situáciám, sa snaží obsiahnuť lásku všetkých tým, že reaguje na mnohé potreby a podporuje rôzne iniciatívy: „od jedálne pre chudobných, cez remeselné dielne až po pomoc pri vzdelávaní a vytváranie priestoru na dialóg pre rodiny v ťažkostiach. Vidíte, že tu existuje pohyb, a to je krásne; vidíte, že ste sa nechali vyprovokovať a zaujímate sa o potreby bratov a sestier, ktorých vám Boh postavil do cesty, najmä tých najmenších a najnúdznejších,“ povedal pápež František.
Osobitne sa obrátil aj na členov bratstva - aby sa pri konaní dobra snažili „zmiznúť s pokorou,“ aby sa v tom, čo robia, zjavil sám Pán a aby všetci prišli k nemu. „Faustína Kowalská, ďalšia inšpirátorka vášho diela [popri Jánovi Pavlovi II.], hovorievala, že pokorná duša ovplyvňuje osud celého sveta (porov. Denník, IV. zošit, 29. 9. 1937), a to preto, lebo pokora robí človeka blízkym Bohu a bratom, schopným jemnej, diskrétnej a tichej lásky, ktorá robí dávanie vznešeným, prijímanie ľahkým a zdieľanie prirodzeným,“ povedal Svätý Otec.
„Preto voči tým, ktorých vám Pán zveruje, buďte vždy jemní a delikátni a praktizujte štýl nenápadnosti, ako tí rodičia, priatelia alebo bratia a sestry, ktorých prítomnosť v núdzi je taká spontánna a „normálna,“ že si ju takmer nevšimnete. Byť a nebyť pritom videný: to nie je ľahké, to je tiež svätosť. Napokon, takto nás miluje Boh: s pokornou štedrosťou, chvíľu po chvíli, dáva nám všetko a nič za to neočakáva.“
Krzysztof Dudek SJ - Vatikán
