Vatikán 28. októbra (VaticanNews) Na predposlednom stretnutí s médiami vo Vatikánskom tlačovom stredisku odzneli v piatok úvahy brata Aloisa z Taizé, otca Radcliffa a matky Angeliniovej, ktorí sprevádzali prácu zhromaždenia svojimi meditáciami.

Zdroj: VaticanNews

Najprv sa však prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda informačnej komisie synody Paolo Ruffini vyjadril k hlasovaniu o tzv. súhrnnej správe. Na piatkovej (27. októbra) dopoludňajšej generálnej kongregácii, na ktorej bolo kvôli súbežným povinnostiam v Rímskej kúrii a iným stretnutiam prítomných 320 členov, uviedol Ruffini pri správe o priebehu synodálnych prác. Po modlitbe a pred diskusiou v kruhoch a voľných vystúpeniach, venovaných zhromažďovaniu otázok, podnetov a návrhov týkajúcich sa ďalšej fázy synodálneho procesu, ktorá nás bude sprevádzať až do októbra budúceho roka, odzneli niektoré informácie týkajúce sa konečného návrhu súhrnnej správy.

Sobotňajšie hlasovanie o Súhrnnej správe o synode

Na konci diskusie o prvom návrhu Správy prefekt vysvetlil, že sa zozbieralo 1125 kolektívnych modov (pripomienok) z malých kruhov a 126 individuálnych modov. Všetky boli a budú zohľadnené z úcty k tým, ktorí ich predložili. Práce na prijatí pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov stále prebiehajú. Autori a experti, ktorých zhromaždenie ocenilo potleskom, pracujú, dokonca aj cez noc, na príprave aktualizovanej verzie textu.

Ruffini vysvetlil, že zámerom je predovšetkým akceptovať tie pripomienky, ktoré boli široko prijaté, aby si našli miesto v aktualizovanom texte. Po akceptovaní pripomienok, ktoré poskytli užšie kruhy, sa text preskúmal na zasadnutí Komisie pre súhrnnú správu v piatok 27. októbra večer.

V súlade s článkom 33 ods. 2 Inštrukcie o slávení synodálnych zhromaždení bude komisia požiadaná o schválenie textu absolútnou väčšinou, zdôraznil prefekt. Následne medzi piatkovým večerom a sobotňajším ránom, dodal, bude pripravená konečná verzia textu, a preto sa generálna kongregácia naplánovaná v kalendári neuskutoční v sobotu ráno. Text bude členom k dispozícii v sobotu ráno a oficiálne verzie budú v angličtine a taliančine.

Týmto spôsobom, zdôraznil Ruffini, sme sa snažili poskytnúť všetkým dostatok času, aby si mohli vopred prečítať súhrnnú správu v jej konečnej podobe a mohli sa tak lepšie pripraviť na popoludňajšie hlasovanie. Text, ktorý bol rozposlaný členom, sa mal považovať za prísne dôverný a nemal sa nijakým spôsobom šíriť.

Prefekt pokračoval v sobotňajšej generálnej kongregácii o pol hodiny skôr, o 15:30. V prvej časti sobotňajšej popoludňajšej generálnej kongregácie sa prečíta celá súhrnná správa, takže po tom, ako si ju každý člen prečíta osobitne, bude text opäť kolektívne prečítaný kongregáciou.

Potom bude nasledovať elektronické hlasovanie, ktoré umožní hlasovať o každom jednotlivom odseku textu. Aby bol proces hlasovania transparentnejší, na konci generálneho zhromaždenia sa uskutočnila simulácia hlasovania. Potvrdila sa aj tajnosť hlasovania. Systém totiž šifruje zozbierané údaje, čo zabraňuje rozpoznaniu toho, kto hlasoval.

Pokiaľ ide o podrobnosti sobotňajšieho hlasovania, Ruffini uviedol, že na obrazovke každého tabletu, ktorý majú členovia synody k dispozícii, sa objaví číslo každej kapitoly správy a pod ním všetky odseky označené písmenami abecedy. Každý člen bude musieť hlasovať – „áno“ alebo „nie“ – za každý odsek. Na základe článku 35 ods. 3 Inštrukcie o slávení zasadnutí synody nie je dovolené zdržať sa hlasovania.

Podľa odseku 4 toho istého článku 35 Inštrukcie sa jednotlivé body považujú za schválené, ak za ne hlasuje dvojtretinová väčšina prítomných členov v čase hlasovania.

Pires: Za väčšiu angažovanosť synody

Sheila Pires, tajomníčka Informačnej komisie, potom predstavila rámec a obsah intervencií v rámci menších kruhov, ktoré sa všetky zameriavajú na fázu do októbra 2024. Témou dňa bola výmena nápadov a návrhov metód a etáp pre ďalšiu fázu synodálneho procesu pred druhým zasadnutím.

Mnohí účastníci podľa nej navrhovali, aby nasledujúce zhromaždenie trvalo tri týždne a nie štyri. A aby bolo viac času na reflexiu a osobnú meditáciu, čo by umožnilo aj lepšiu účasť s intervenciami v rámci zhromaždenia. Zazneli aj požiadavky na viac skupinových stretnutí, ktoré by neboli založené ani tak na jazyku, ako na zázemí každého človeka. Návrhy zahŕňali krátky súhrnný dokument v jazyku zrozumiteľnejšom pre všetkých, najmä pre mladých ľudí.

Zdôrazňoval sa aj význam vnášania rozhovorov v Duchu do spoločenstva, aby sa predišlo riziku odtrhnutia diskusií od konkrétneho života Božieho ľudu. Ďalej sa navrhlo zapojiť miestne spoločenstvo na všetkých úrovniach a postupovať synodálnym spôsobom. V závere, povedal Pires, boli predložené návrhy na uplatňovanie synodality a spoluzodpovednosti, pričom sa mali dobre využiť možnosti, ktoré už poskytuje kanonické právo na zapojenie mladých ľudí, žien a diakonov.

Matka Angelini: V synodálnej sále s benediktínskou skúsenosťou

Matka Maria Ignazio Angelini, benediktínska rehoľníčka z kláštora Viboldone, pôsobila na synode ako duchovná asistentka. Úloha, ako sa zverila, „ktorá mi hlboko vyhovovala, zúčastňovať sa na počúvaní, modlitbe a interakcii s členmi Synody, v rôznych prestávkach medzi menšími okruhmi, čerpajúc zo skúsenosti mníšstva v Cirkvi, od začiatku okrajovej skúsenosti, ale s prorockým nábojom, čím myslím svätého Benedikta.“

Benediktínska rehoľníčka zopakovala revolučný charakter synody, zmenu v živote Cirkvi v zmysle inkluzívnosti, otvorenosti v schopnosti načúvať odlišnostiam, v schopnosti pozerať sa na realitu, v zložitom historickom momente, ktorý si žiada víziu založenú na najvyššej perspektíve, v ktorej sa Božia prítomnosť stáva telom.

Sväté písmo nám dáva hlboké a poučné kritériá na interpretáciu takýchto hrozných historických momentov, pokračovala matka Angeliniová, ktorá ďalej ocenila hlboko inovatívny spôsob, akým sa kardináli, biskupi, teológovia a laici so všetkými svojimi rozdielmi zišli, aby sa modlili a počúvali. Bude dôležité sledovať, ako sa na základe tejto skúsenosti posunieme ďalej, uzavrela.

Otec Radcliffe: Štýl spoločného učenia

Potom sa ujal slova Timothy Peter Joseph Radcliffe, dominikán z britského kláštora v Oxforde. Aj on sa zúčastnil na synode ako duchovný asistent. Synodalita je súčasťou spôsobu existencie jeho rádu, založeného pred osemsto rokmi, kde sa rozhodnutia prijímajú spoločne, povedal. Keďže ide o jeho štvrtú synodu, poznamenal, ako veľmi sa táto líši od ostatných. A je to mimoriadna zmena v spôsobe, akým sme spolu ako Cirkev: myslím si, že už len to, že vidíme kardinálov, mladé ženy z Latinskej Ameriky a Ázie, ako spolu sedia a rozprávajú sa, je transformujúce z hľadiska skúsenosti ľudí a tiež z hľadiska toho, že sme Cirkev.

Ubezpečil však, že je to určite stále synoda biskupov, pretože veľmi jasne odhaľuje, čo znamená byť predstaviteľmi kolégia biskupov, nie ako osamelí jednotlivci, ale ako biskupi ponorení do rozhovoru svojho ľudu prostredníctvom spoločného počúvania, rozprávania a učenia sa.

Radcliffe sa dotkol aj zmien pre budúcnosť Cirkvi, ktoré mnohí očakávajú. To znamená, že možno nehľadajú to správne, pretože sa stretávame, aby sme prišli na to, ako byť Cirkvou novým spôsobom, a nie aby sme robili konkrétne rozhodnutia; ako byť Cirkvou, ktorá počúva a ktorej členovia počúvajú naprieč kultúrami a počúvajú tradíciu v čase. Učíme sa, ako spoločne prijímať rozhodnutia, ako sa navzájom počúvať: sme na začiatku procesu učenia, takže sa vyskytnú prekážky a chyby, a to je v poriadku, pretože sme na ceste.

Zopakoval, že takýto proces učenia je dnes skutočne mimoriadne dôležitý. Žijeme vo svete plnom násilia, kde sa komunikácia medzi ľuďmi rozpadá, ako na Blízkom východe, na Ukrajine a v mnohých častiach Afriky, ale aj v našich krajinách, v Británii a v Spojených štátoch, kde vidíme polarizáciu, a musíme sa nejako naučiť, ako spolu hovoriť a ako sa navzájom počúvať. Dúfame teda, že táto synoda bude užitočná nielen pre liečenie rán Cirkvi, ale aj pre ľudstvo.

Brat Alois: Nový spôsob Cirkvi

Brat Alois, prior komunity Taizé od roku 2005, po smrti brata Rogera (ktorý 3. decembra odovzdá funkciu svojmu nástupcovi), ktorý sa zúčastňuje na synode ako mimoriadny hosť, začal citovaním vyhlásenia, ktoré mu zveril reformovaný pastor prítomný v sále ako bratský delegát. 

Táto synoda je hlbokou skúsenosťou spoločenstva. Sú to významné slová, ktoré svedčia o tom, že synodálne zhromaždenie bolo skutočne otvorené všetkým kresťanom a svetu. V tejto súvislosti brat Alois pripomenul ekumenickú vigíliu, ktorá sa konala 30. septembra na Svätopeterskom námestí za účasti predstaviteľov rôznych cirkví a kresťanských spoločenstiev: Je to obraz toho, čo v súčasnosti prežívame v ekumenizme, kairos, otvorenie, moment, ktorý nám umožňuje napredovať v duchovnom ekumenizme na základe poznania, že všetci sme pokrstení v Kristovi a sme súčasťou jedného tela. Dodal, že to bolo cítiť počas celej synody, najmä v počúvaní, jednoduchosti, ochote viesť dialóg a radosti zo spoločného bytia. Úprimne dúfam, že tento štýl sa môže rozšíriť na mnohých miestach sveta, pretože synodálny proces nás vedie k novému spôsobu bytia Cirkvi.

Žiadny strach zo synodálnej metódy

Na prvú otázku novinárov - ktorí sa ho pýtali, či sa vzhľadom na svoje knihy o komunikácii, ktoré pápež František veľmi vyzdvihol, nejakým spôsobom považuje za jedného z budovateľov tejto synody – Radcliffe odpovedal, že v nej nemá žiadnu osobitnú úlohu, ale že sa zapojil do spoločného dialógu. Na neskoršiu otázku o možnosti, že synoda napriek skepse niektorých ľudí priviedla Cirkev do novej fázy, brat Alois zopakoval, že v práci týchto týždňov ocenil istý rozvoj dialógu medzi ľuďmi z rôznych kultúrnych prostredí, ktorí sa snažia navzájom pochopiť, a povedal, že si je istý, že synoda priniesla premenu v ich dušiach podľa cesty, ktorou musíme ísť všetci spoločne.

Radcliffe povedal, že mnohí ľudia sa obávajú synodálnej metódy, pretože jej nerozumejú a obávajú sa, že synodálna diskusia je politická a spôsobuje rozdelenie, hoci v skutočnosti sa deje pravý opak. Synoda je udalosťou modlitby a viery, poznamenal. Na otázku, aké praktické návrhy by dal farárom na realizáciu koncepcií tejto synody, Radcliffe odpovedal, že opakujúcou sa témou synody bola kritika klerikalizmu; tá by však nemala kňazov znepokojovať, ale vyzdvihnúť aj všetky pozitívne stránky diecézneho kňazstva, jeho krásu, podporu evanjelizačnej činnosti.

Na otázku o možnom politickom čítaní synody Radcliffe zdôraznil, že si nemyslí, že by z jej priebehu vyplynul ideologický konflikt. To, čo sa ukázalo, boli kultúrne rozdiely. A krása katolicizmu spočíva v tom, že prijíma ľudí z celého sveta, pretože kultúry majú krásnu rozmanitosť, ktorá je obohacujúca. To, čo môže byť problémom pre jedno kultúrne prostredie, nie je problémom pre tých, ktorí žijú inde. Naučiť sa rešpektovať záujmy iných, povedal, je preto oveľa dôležitejšia otázka ako ideologické otázky, ktoré sa na synode nenašli.

V tejto súvislosti brat Alois poznamenal, že žijeme vo svete, v ktorom je čoraz viac strachu a úzkosti. Existuje pokušenie uzavrieť sa do ideológií, ale v Cirkvi je možné ísť skutočne proti prúdu, prekročiť hranice. To je podľa neho vidieť na mladých ľuďoch v Taizé, ktorí chcú byť chápavejší, rešpektovať rôzne spôsoby vyjadrovania viery. V Cirkvi, uzavrel, musíme nájsť ešte jasnejší spôsob, ako prežívať krásu v rozmanitosti.

V odpovedi na otázku o prijímaní homosexuálov do seminára otec Radcliffe opäť zdôraznil, že problémom nie je vylúčenie, ale to, že existujú ľudia, ktorí urobili homosexualitu ústredným prvkom svojej identity, čo vyvoláva pochybnosti o ich vhodnosti pre kňazstvo. Na otázku, aké ovocie môže priniesť synoda, dominikánsky teológ neskôr zopakoval, že nejde len o dialóg, ale predovšetkým o zdieľanie, a ocenil otvorenosť všetkých voči životu a skúsenostiam ľudí, ktorí pochádzajú z rôznych miest. V rovnakom duchu sa vyjadril aj prior z Taizé, ktorý zdôraznil, že metóda počúvania bola plodná, aj keď trvá určitý čas, kým sa prejaví ovocie zasiateho, a ocenil, že na tomto stretnutí bol tento priestor na počúvanie poskytnutý podľa hlboko evanjeliovej metódy.

V odpovedi na otázku o mladých ľuďoch matka Angeliniová uviedla, že sa nezúčastnila na menších kruhoch - definovaných ako plodný moment na prežívanie prechodu od "ja" k "my" - jej pohľad, hoci čiastočný, jej aspoň umožnil pochopiť závažnosť problému. Vysvetlila, že ide o to, že v Cirkvi je potrebné nájsť vhodný jazyk, najmä v digitálnom svete a komunikácii prostredníctvom nových médií, ale aj liturgický jazyk, ktorý je pre nové generácie úplne zastaraný. Dodala, že na synode vznikla potreba konverzie. V tomto zmysle bola prítomnosť bratov z Taizé na ekumenickej modlitbe 30. septembra silným momentom. Teraz všetko závisí od schopnosti členov synody priblížiť tieto prípady miestnym cirkvám a určiť miesta vzájomného načúvania, aby sa tento veľký problém absencie mladých ľudí v živote Cirkvi priblížil. Ak teda bola na synode takáto potreba, pokračovala matka Angeliniová, teraz je potrebné sprostredkovať a tiež sa modliť, aby existovali miesta, kde sa mladí ľudia cítia povolaní, priťahovaní a zapojení do procesu cirkevného obrátenia, nielen osobného dialógu, pretože potrebujú rozprávať svoje príbehy a tiež potrebujú byť zapojení do spôsobov rozlišovania, čítania dejín, rozhodovania na praktickej úrovni v miestnych cirkvách.

Prefekt potom na základe otázky zopakoval, že pri hlasovaní sa nebude možné zdržať hlasovania, a poukázal na návrhy, ku ktorým boli jednotlivé kruhy vyzvané. V praxi je celá cesta odteraz až do nasledujúceho zhromaždenia v pohybe a je potrebné následné rozlišovanie v diecézach. Významná bola otázka, ako zapojiť Boží ľud – ktorý žije na veľmi odlišných miestach, ktoré môžu byť miestami vojny alebo utrpenia - do cesty, na ktorej sa zúčastňuje. Na záver však dodal, že do piatku sa pripomienky musia dostať ku komisii, ktorá ich následne spracuje, prijme za svoje alebo predloží návrhy. Radcliffe sa do toho vložil a dodal, že je to po prvýkrát, čo majú hlasovať osoby, ktoré nie sú biskupmi.

Na otázku o dôležitosti liečenia rán ľudstva Radcliffe odpovedal, že zranených ľudí treba osloviť a postarať sa o nich. A spomenul skúsenosť účastníka synody Lucu Casariniho, ktorý sa podieľa na záchrane migrantov na mori: „Starostlivosť o blížneho nám umožňuje liečiť rany iných, rovnako ako je veľmi dôležité počúvať hlas zranených ľudí, čo nám umožňuje pomáhať im v ich uzdravení,“ uzavrel.

Pokiaľ ide o možnú priamu súvislosť medzi úvahami synody a komuniké týkajúcim sa pátra Rupnika, s rozhodnutím pápeža zrušiť premlčanie, aby sa mohol uskutočniť súdny proces, prefekt Ruffini povedal: „Pápež sa rozhodol zrušiť premlčanie. Nemyslím si, že existuje spojitosť s tým, čo synoda opakovane povedala, a s tým, čo Cirkev už roky robí, aby sa vyrovnala s metlou zneužívania a aby začala cestu pokánia, ktorá sa dnes nezačala prácou na nových normách, ktoré boli schválené. Synoda sa však nezaoberá jednotlivými prípadmi,“ povedal Ruffini a pripomenul význam práce pápeža Františka v boji proti zneužívaniu.