Vatikán 22. októbra (VaticanNews) Na sobotnom popoludňajšom brífingu vo Vatikánskej tlačovej kancelárii boli oznámené témy, ktorými sa účastníci synody zaoberali: od úlohy žien až po ochranu maloletých a zraniteľných osôb. Ruffini povedal: „Včera (v piatok - pozn. TK KBS) sme si vypočuli veľmi silné svedectvá o dráme vojen vo svete.“ V sobotu večer sa na Svätopeterskom námestí modlil svätý ruženec za mier.

Zdroj: VaticanNews 

Na Námestí svätého Petra sa v sobotu večer modlil ruženec s „osobitným úmyslom za mier“. V aule v piatok zaznela najmä výzva „pomôcť mladým ľuďom na Blízkom východe, ktorý krváca, aby nestrácali nádej a nemali ako jedinú perspektívu budúcnosti bolesť alebo odchod z krajiny“; preto je potrebné, aby „sme ako Cirkev a ako pastieri dali týmto mladým ľuďom nástroje na dosiahnutie mieru“.

Tieto slová oznámil Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Komisie pre informácie, na dnešnom brífingu s novinármi, ktorý sa začal o 14.20 h v Tlačovej kancelárii Svätej stolice a ktorý uviedla zástupkyňa riaditeľa Cristiane Murrayová. 15. generálna kongregácia, ktorá sa konala v piatok popoludní, sa skutočne vyznačovala „niektorými veľmi silnými, vášnivými a hlbokými svedectvami z miest vojny a utrpenia, ako sú Blízky východ, Ukrajina, Amazónia a ďalšie“. Týmto „hlasom“, povedal Ruffini, bratsky zatlieskalo celé zhromaždenie (prítomných bolo 329 účastníkov). Na generálny sekretariát doručené správy z 35 skupín (krúžkov) – na záver dvanásteho zasadnutia – týkajúce sa časti B3 Instrumentum laboris. Celkovo bolo na práci prítomných 310 osôb a súčasne sa konalo zasadnutie na prípravu súhrnného dokumentu. V pondelok 23. októbra o 8.45 h sa účastníci synody zhromaždia v Bazilike svätého Petra na eucharistickej slávnosti pri Oltárnej sviatosti, ktorej bude predsedať kardinál Charles Maung Bo, arcibiskup Rangúnu v Mjanmarsku.

Ruffini: v spoločenstve s pápežom

V príhovoroch sa podľa prefekta riešila najmä otázka „rozlišovania rozhodovacích vzťahov vo vzťahu medzi autoritou a spoluzodpovednosťou“. Uviedol, že synodalita „autoritu nemá odstrániť, ale ju zasadzuje do súvislostí“, pričom pripomenul, že „autorita je potrebná“ a „netreba sa báť konfrontácie alebo rozdielnych názorov“. V aule zaznelo, že treba rozvíjať dialóg a zveriť sa „Duchu Svätému, ktorý premieňa miesta boja na miesta prechodu“.

Ďalej bolo povedané, že prioritou je, aby sa všetci vedeli navzájom počúvať. Počúvať všetkých, teda „počnúc tými, ktorí majú pocit, že nemôžu byť prijatí do Cirkvi alebo ktorým bolo povedané, že do Cirkvi nepatria“, ako sú napríklad „migranti – príslušníci iných náboženstiev“, chudobní, diskriminovaní, ľudia so znevýhodnením alebo pôvodní obyvatelia. Konkrétne v súvislosti s LGBTQ osobami prefekt uviedol, že v aule sa pripomína povinnosť prijímať ich a „odmietnuť akýkoľvek druh násilia voči nim“. Ďalším dôležitým bodom, ktorému sa v príhovoroch venoval, bolo „spoločenstvo s pápežom“: tí, ktorí nie sú v spojení s Petrom, ako bolo povedané, „zraňujú Kristovo telo, ktorým je Cirkev“. A spoločenstvo, konštatoval prefekt, je najlepším posolstvom, ktoré možno vyslať vo svete zmietanom polarizáciou, xenofóbiou a vojnou.

Piresová: v centre pozornosti je aj digitálna misia

Sheila Piresová, tajomníčka Komisie pre informácie, počas brífingu zdôraznila, že medzi témami, ktoré sa v aule riešia, je aj úloha žien a zasvätených osôb, pričom sa zameriava na to, aby ich hlasy boli pri rozhodovaní vypočuté.

Klerikalizmus, vysvetlila Piresová, bol opäť v centre úvah. Odporúča sa trvalá formácia, ktorá by sa zaoberala aj otázkou zneužívania. Zdôraznila sa potreba primeranej štruktúry proti zneužívaniu. A poďakovanie bolo vyjadrené práve pápežovi za zavedenie nových štruktúr na riešenie tragédie zneužívania. Bolo povedané, že je dôležité podporovať iniciatívy na všetkých úrovniach na ochranu všetkých ľudí, dospelých i detí.

Ďalšou témou, ktorá sa opäť spomínala v príhovoroch, bola misia v digitálnej dobe, ktorá nesmie mať virtuálny rozmer, pretože ide o reálny život ľudí. Okrem toho, uzavrela tajomníčka Komisie pre informácie, spoločným bodom prejavov bolo opätovné potvrdenie poslania Cirkvi slúžiť chudobným s vedomím, že Pán nás bude súdiť podľa toho, ako sme milovali maličkých, a nie podľa vedomostí, ktoré sme nazbierali.

Kardinál Barreto Jimeno: jednota v rozmanitosti

Peruánsky jezuita kardinál Pedro Ricardo Barreto Jimeno, arcibiskup z Huancayo a predseda Konferencie amazonských cirkví, na úvod pripomenul, že synoda „sa pripravovala dva roky, najprv vo farnostiach a potom v diecézach, na národnej a napokon na kontinentálnej úrovni. Nič nevymýšľame,“ povedal, „ale zhromažďujeme to, čo Duch Svätý povedal Cirkvi. A my biskupi, ako zodpovední za určité územie a zároveň spoluzodpovední s pápežom Františkom za celú univerzálnu Cirkev, sa na synode zúčastňujeme ako zástupcovia väčšiny biskupov; v skutočnosti sme na Synode biskupov. Ale sú tu aj rehoľníčky, rehoľníci, laici a kňazi.“

Barreto sa teda tešil z príležitosti „zozbierať skúsenosti, ale tiež v malom zakúsiť univerzálnosť Cirkvi v rozmanitosti rás, kultúr, jazykov, ale všetci zjednotení v jednom Duchu, v tomto Duchu, ktorého prameňom je Svätá Trojica. Boh je spoločenstvo, poslanie a účasť: preto nám táto synodálna skúsenosť otvára horizont rozmanitosti v jednote Boha“. A vychádzajúc zo svojej osobnej skúsenosti 52 rokov kňazstva a 23 rokov biskupského úradu optimisticky uzavrel, že „Cirkev sa uprostred ťažkostí, ktoré prežíva, vnútorných i vonkajších, dáva do pohybu, do pohybu, aby slúžila len Kristovi a ľudstvu“.

Biskup Overbeck: pokánie a obnova

Biskup Franz-Josef Overbeck, biskup Essenu a vojenský ordinár pre Nemecko, hovoril o skúsenostiach zo synodálnej cesty Katolíckej cirkvi v Nemecku, ktorá sa začala v roku 2018 a skončila sa minulý rok. „Dôvodom, prečo sme začali túto cestu,“ povedal, „bol veľký počet prípadov zneužívania zistených v krajine. Na práci sme spolupracovali s Ústredným výborom nemeckých katolíkov, ktorý združuje zastúpenie rôznych profesijných skupín v Cirkvi. Táto „cesta pokánia a obnovy“, povedal biskup, zahŕňa potrebu „sebakriticky preskúmať činnosť Cirkvi, ukázať prstom na boľavé miesto, spýtať sa, aké zmeny sú naliehavo potrebné na obnovu cirkevného života“. Potrebný je teda „návrat na miesta teologického poznania, počnúc svedectvom Biblie a katolíckej tradície, od poznatkov vedeckej teológie až po vieru veriacich a znamenia doby, ktoré treba interpretovať vo svetle evanjelia“, aby sa kresťanské ohlasovanie stalo dôveryhodným. „Ak teológia, Magistérium alebo Tradícia a znamenia čias,“ povedal, „majú nezmieriteľné rozpory, nikoho to nepresvedčí a ani sa neposkytne orientácia katolíkom“, ktorých je v Nemecku len 30 percent v porovnaní s ďalšími 30 percentami protestantov a 40 percentami neveriacich. Vybrali sa štyri oblasti reflexie: moc, kňazstvo, úloha žien, sexuálna morálka. Vo Frankfurte sa konalo päť veľkých konferencií, ktoré sa zaoberali týmito témami a poskytli zoznam vecí na riešenie. Výsledky sú obsiahnuté v sérii listov, ktoré vydala Nemecká biskupská konferencia. „Týmto spôsobom sme si zvolili formu práce, ktorá bola pre nás novým spôsobom spoločného bytia, takmer akousi synodalitou prežívanou na úrovni nemeckej cirkvi,“ poznamenal a vysvetlil, že v každom prípade „nejde o kanonicky záväzné synodálne rozhodnutia“, aj keď pre ich väčšiu váhu bolo rozhodnuté prijať len tie, za ktoré hlasovali aspoň dve tretiny biskupov: za viac ako tri roky bolo takto schválených 15 rozhodnutí. „Táto cesta,“ dodal, „bola vždy časom učenia sa a praktizovania synodality; nie vždy sa všetko podarilo.“ Nakoniec však vznikol záväzok „rozvíjať koncepciu cirkevného zhromaždenia, ktoré pokračuje v práci synodálnych zhromaždení“. Na záver biskup, ktorý je zároveň predsedom organizácie Adveniat, zdôraznil hodnotu skúseností Amazonskej cirkevnej konferencie, kde biskupi, kňazi, rehoľníci a laici spoločne pracujú na otázkach stvorenia a ochrany miestneho obyvateľstva. Základom zostáva, uzavrel, „aby sme vždy stavali Ježiša do stredu viery bez toho, aby sme lipli na zvykoch a tradicionalizmoch, ktoré pri kritickom skúmaní nemajú v hierarchii pravdy žiadnu prioritu“.

Biskup Eychenne: vo francúzskej Amazónii

Mons. Jean-Marc Eychenne, biskup z francúzskeho Grenoble-Vienne, začal svoj príhovor rozprávaním o svojej skúsenosti južne od Toulouse, v periférnej realite nazývanej „francúzska Amazónia“, ako „oblasti poznačenej rozšírenou chudobou, ktorá však podporuje duchovné hľadanie Krista a evanjelia“. „Odtiaľto, z oblasti so 150 000 obyvateľmi,“ pokračoval, „som sa presunul do svojej súčasnej diecézy, ktorá má milión obyvateľov, s odlišnou ekonomickou a sociálnou situáciou, ale aj s mnohými podobnosťami, pretože výzvy sú rovnaké. Hlavnou z nich,“ zdôraznil biskup, „je spoluzodpovednosť.“ V tomto ohľade „synoda o synodalite znamená spoločne uvažovať a vidieť, ako môže Cirkev túto koncepciu prijať za svoju“, prejsť „od Cirkvi niekoľkých spoluzodpovedných ľudí k Cirkvi, kde sú všetci spoluzodpovední za ohlasovanie Krista a evanjelia, k Cirkvi, ktorá je skutočne Kristovým telom, kde každý vyjadruje svoj názor pre konečné rozhodnutie, ktoré sa týka všetkých“.

Biskup Eychenne potom hovoril o svojej skúsenosti z väzenského sveta: „S väzňami sa stretávame, čítame Božie slovo a každý sa vyjadruje k textu evanjelia. Mnohí z nich sú negramotní alebo veľmi marginalizovaní, ale môže sa stať, že práve od týchto ľudí zaznie najosvietenejšie slovo k prečítanému úryvku.“ Biskup poznamenal, že spoluzodpovednosť znamená „skutočnú synodálnu skúsenosť“. Ako napríklad tú, vysvetlil, „ktorú uvádzame do praxe, keď do našej diecézy prichádza nový farár: pri tejto príležitosti vykonávame obrad umývania nôh, aby sme zdôraznili, že je služobníkom“. V spoločenstve, zdôraznil, „nie 'jeden' prikazuje, ale 'my', ktoré tvoria mladí i starší ľudia, zdravotne postihnutí, aby sme symbolicky povedali, že existuje spoločná zodpovednosť“. Okrem toho „do našich malých diecéznych tímov“, uzavrel prelát, „sme zahrnuli aj prítomnosť žien cez ženu, ktorá zastáva pozíciu generálnej vikárky a sprevádza prelátov pri rozhodnutiach, ktoré sa týkajú komunity“.

Sestra Nirmaliniová: „cesta“, ktorá pokračuje

Potom sa slova ujala sestra Maria Nirmaliniová, Indka, generálna predstavená sestier apoštolského karmelu a predsedníčka Konferencie rehoľníkov v Indii, najväčšej skupiny katolíckych rehoľníkov na svete, ku ktorej patrí viac ako 130 000 príslušníkov. Rehoľníčka, ktorá sa podieľa na práci Medzinárodnej únie vyšších rehoľných predstavených, zdôraznila blízkosť v modlitbe svojich zasvätených krajanov, ktorí ju sprevádzajú na tejto „krásnej skúsenosti a nádhernej ceste“, ktorou je synoda, kde „každý z účastníkov, aj bez toho, aby sa poznali, a napriek rôznym kultúram a prostrediam, sa v úplnej slobode podelili s kardinálmi, biskupmi, teológmi, mladými rehoľníkmi a rehoľníčkami, laikmi, s jednoduchým človekom, ako som ja, o svoje skúsenosti a myšlienky bez strachu a nátlaku“. Keď sa teda vráti do Indie, povedala sestra Nirmaliniová, prinesie so sebou „niečo, čo sa neskončilo v Ríme: synodálna cesta je nepretržitý proces, ktorý bude pokračovať“ a „bude zahŕňať všetkých členov komunít“. Mníška potom upozornila na dôležitosť každého momentu zdieľania, modlitby za mier, migrantov a utečencov. „Bez ohľadu na náš pôvod sme všetci členmi Božej rodiny,“ uzavrela.

Situácia v oblasti povolaní

V odpovedi na otázku týkajúcu sa ženského diakonátu a možnosti, aby ženatí diakoni zastávali „kňazské“ úkony, kardinál Barretto Jimeno pripomenul, že táto synoda je plodom skúseností, ktoré vyvrcholili na zhromaždení o Amazónii – regióne s rozlohou 7 500 km2, zahŕňajúcom deväť krajín, s 33 000 000 obyvateľmi, z ktorých 3 milióny sú pôvodní obyvatelia. Jedným z dôležitých aspektov bolo vytvorenie Cirkevnej konferencie Amazónie (Ceama), ktorá zahŕňa všetkých pokrstených: preto, dodal, je potrebné túto skúsenosť, ktorá je prvá v dejinách Cirkvi, zúročiť. Jeho slová zopakoval aj essenský biskup Mons. Overbeck, ktorý pripomenul, že všetky otázky nemeckého synodálneho procesu, vrátane problému zneužívania, vznikli v kontexte súčasnej postsekulárnej krajiny, v ktorej ľudia už nemajú predstavu o tom, kto je Ježiš Kristus, a v každodennom živote sa nespomína náboženstvo. Dodal, že v Nemecku je polovica protestantských pastorov žien. Stály diakonát existuje od roku 1968. A v Nemecku, poznamenal, sa kladú otázky, aká bude úloha žien v diakonáte a ich prítomnosť v budúcnosti. Stály diakonát je podľa neho dôležitý a je povolaním, nielen právom.

Biskup z Essenu dostal tiež otázku, aký vplyv mala Nemeckej synodálna cesta na súčasnú synodu a aký vplyv bude mať v Nemecku. Zdá sa, povedal Mons. Overbeck, že všetko, čo sa urobilo na synodálnej ceste Cirkvi v Nemecku, malo dosah na spoločnosť. V tejto súvislosti poznamenal, že je potrebné zamyslieť sa nad inkulturáciou a úlohou teológie tvárou v tvár otázkam, ktoré sa vynárajú. Pokiaľ ide o možnosť vysväcovania ženatých mužov, biskup Essenu vysvetlil, že už mnoho rokov sa robí jeden krok za druhým: seminaristov už takmer niet a otázka nespočíva len v tom, ako zachrániť sviatostný život Cirkvi, ale ako ho žiť.

Vatican News, talianska sekcia
Preložila Katarína Jančišinová