Vatikán 20. októbra (VaticanNews) Vo štvrtok 19. októbra sa účastníci zhromaždenia biskupskej synody zišli na modlitbe za migrantov a utečencov na Námestí sv. Petra. Konala sa pred Pamätníkom Angels Unawares – bronzovým súsoším v životnej veľkosti, ktoré zobrazuje skupinu migrantov a utečencov rôznych kultúr a rás z rôznych historických období stojacich na člne. Na modlitbe, ktorej predsedal pápež, sa zúčastnili utečenci z Kamerunu, Ukrajiny a Salvadoru. 

Na modlitbe, ktorej predsedal pápež, sa zúčastnili utečenci z Kamerunu, Ukrajiny a Salvadoru. Svätý Otec vo svojom zamyslení vychádzal z podobenstva o milosrdnom Samaritánovi.

Zamyslenie Svätého Otca Františka:

Nikdy nebudeme dostatočne vďační svätému Lukášovi za to, že nám odovzdal toto Pánovo podobenstvo (porov. Lk 10, 25-37). Ono je zároveň jadrom encykliky Fratelli tutti, pretože je kľúčom k tomu, aby sme prešli od uzavretosti sveta k otvorenému svetu, od sveta vo vojne k pokoju iného sveta. Dnes večer sme ho počúvali mysliac na migrantov, ktorých vidíme znázornených na tomto veľkom súsoší: mužov a ženy rôzneho veku a pôvodu. Uprostred vidíme anjelov, ktorí ich sprevádzajú.

Cesta vedúca z Jeruzalema do Jericha nebola bezpečná, rovnako ako dnes nie sú bezpečné mnohé migračné trasy vedúce cez púšte, lesy, rieky a moria. Koľko bratov a sestier sa dnes nachádza v rovnakom stave ako pocestný z podobenstva? Veľmi veľa! Koľkí sú na ceste okradnutí, pozbavení šatstva a dobití? Odchádzajú oklamaní bezohľadnými obchodníkmi, ktorí ich predávajú ako výmenný tovar. Sú unášaní, väznení, vykorisťovaní a zotročovaní. Sú ponižovaní, mučení, znásilňovaní. A mnohí zomrú bez toho, aby sa dostali do cieľa. Migračné trasy našej doby sú plné zranených mužov a žien, ktorí boli ponechaní polomŕtvi, bratia a sestry, ich bolesť volá pred Bohom. Často sú to ľudia utekajúci pred vojnou a terorizmom, ako to, žiaľ, vidíme v týchto dňoch.

Aj dnes, tak ako vtedy, sú ľudia, ktorí to vidia a prejdú okolo, určite s dobrým ospravedlnením, v skutočnosti však zo sebectva, ľahostajnosti alebo strachu. Toto je pravda. Čo naopak hovorí evanjelium o Samaritánovi? Hovorí, že videl zraneného človeka a bolo mu ho ľúto (v. 33). Toto je kľúč. Súcit je odtlačok Boha v našich srdciach. Boží štýl je blízkosť, súcit a neha. Súcit je Boží odtlačok v našom srdci. To je kľúč. Tu je bod obratu. Od tohto okamihu sa totiž život zraneného muža začína znovu pozdvihovať, a to vďaka cudzincovi, ktorý sa zachoval ako brat. Ovocím potom nie je len dobrý skutok pomoci, ovocím je bratstvo.

Podobne ako milosrdný Samaritán, aj my sme povolaní byť nablízku všetkým dnešným pocestným, aby sme im zachránili život, liečili rany a tíšili bolesť. Pre mnohých je, žiaľ, už neskoro a jediné, čo nám zostáva, je plakať nad ich hrobom, ak nejaký majú, alebo sa ich hrobom stalo Stredozemné more. Pán však pozná tvár každého z nich a nezabúda na ňu.

Dobrý Samaritán sa neobmedzil len na pomoc chudobnému pocestnému. Naložil ho na svoj voz, odviezol ho do hostinca a staral sa oňho. Tu môžeme nájsť význam štyroch slovies, ktoré vystihujú náš prístup k migrantom: prijať, chrániť, podporovať a integrovať. Ide o dlhodobú zodpovednosť, veď milosrdný Samaritán sa angažuje tak na ceste tam, ako aj na spiatočnej ceste. Preto je dôležité, aby sme sa primerane pripravili na výzvy spojené s dnešnou migráciou, pochopili jej kritické aspekty, ale aj príležitosti, ktoré ponúka, s cieľom rastu inkluzívnejších, krajších a pokojnejších spoločností.

Chcel by som zdôrazniť naliehavosť ďalšieho činu, o ktorom sa v podobenstve nehovorí. Všetci sa musíme usilovať o zvýšenie bezpečnosti cesty, aby sa dnešní pocestní nestali obeťami zbojníkov. Je potrebné znásobiť úsilie na zničenie zločineckých sietí, ktoré špekulujú so snami migrantov. Rovnako je však potrebné ukázať bezpečnejšie cesty. Na tento účel je potrebné vyvinúť úsilie na rozšírenie regulárnych migračných kanálov. V súčasnom globálnom scenári je zrejmé, že je potrebné, aby demografická a hospodárska politika viedla dialóg s migračnou politikou v prospech všetkých zúčastnených osôb, a to bez toho, aby sme zabudli postaviť do centra pozornosti tých najzraniteľnejších. Je tiež potrebné podporovať spoločný a spoluzodpovedný prístup k riadeniu migračných tokov, ktoré sa v nasledujúcich rokoch zrejme zvýšia.

Prijať, chrániť, podporovať a integrovať: to je práca, ktorú musíme konať.

Vyprosujme si od Pána milosť, aby nás urobil blízkymi všetkým migrantom a utečencom, ktorí klopú na naše dvere, pretože dnes «ten, kto v tomto okamihu nie je zbojníkom alebo tým, kto robí zachádzku, je buď zranený, alebo nesie na pleciach niekoho zraneného» (Fratelli tutti, 70).

A teraz si krátkou chvíľou ticha pripomenieme všetkých tých, ktorým sa to nepodarilo, ktorí prišli o život na rôznych migračných trasách, a tých, ktorí boli vykorisťovaní, zotročovaní.