Vatikán 20. októbra (TK KBS) Po dvoch týždňoch účasti na prebiehajúcej Biskupskej synode o synodalite sa o svoje skúsenosti delí jezuita a biskup Enrique Figaredo SJ, ktorý pôsobí na Apoštolskej prefektúre Battambang v Kambodži. Narodil sa v Španielsku, svoj misionársky život prežil v Thajsku a Kambodži. Tam je známy ako „biskup Kike“, ktorého poznajú a rešpektujú pre jeho angažovanosť v pomoci ľuďom, ktorí boli zranení v dôsledku nášľapných mín.
-
V úvodnej ekumenickej modlitbe synody nás pápež František prirovnal „ku kresťanskému spoločenstvu, ktoré vzniklo v deň Turíc. Ako jedno stádo, milované a zhromaždené jedným pastierom, Ježišom. Ako veľký zástup z knihy Zjavenia sme tu my, bratia a sestry ,z každého zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov' (Zjv 7, 9), pochádzajúci z rôznych spoločenstiev a krajín, dcéry a synovia toho istého Otca, oživovaní Duchom prijatým v krste, povolaní k tej istej nádeji (porov. Ef 4, 4 – 5).“
Synodálny proces nie je novou myšlienkou, ale v Cirkvi existoval od jej prvých spoločenstiev. To, o čo sa teraz snažíme, je urobiť z neho opäť spôsob postupovania Cirkvi, ako sa to pokúsil urobiť Druhý vatikánsky koncil, aby sme sa znovu prebudili k tomu, k čomu bola Cirkev povolaná od počiatku. Aby bola viac bratskou, viac misionárskou, mala viac spoluúčasti a spoločenstva (communio).
Pápež nás tiež vyzýva k postoju modlitby a mlčania: „Skutky apoštolov hovoria, že po Petrovej reči na jeruzalemskom koncile ,celé zhromaždenie zmĺklo' (Sk 15, 12) a pripravovalo sa na prijatie svedectva Pavla a Barnabáša o znameniach a zázrakoch, ktoré Boh vykonal medzi národmi. A to nám pripomína, že mlčanie v cirkevnom spoločenstve umožňuje bratskú komunikáciu, v ktorej Duch Svätý harmonizuje názory, pretože ,on je harmónia'.“
Od roku 2021 sme na ceste a teraz prežívame ďalšiu etapu tohto procesu: 16. riadne generálne zhromaždenie Biskupskej synody. Je tu radosť zo stretnutia, z účasti, z toho, že si navzájom hľadíme do tváre a rastieme v priateľstve, že sa zaujímame jeden o druhého. Na tejto synode sme v procese odpovede na Božie volanie ako bratia toho istého Otca, milosrdného Otca. Svojou láskou a milosrdenstvom nás vyzýva, aby sme budovali bratstvo, integráciu, spravodlivosť a pokoj vo svete. Je to dynamika Božej lásky, ktorá nás núti prehlbovať naše povolanie. A z nášho pohľadu upretého na Ježiša a jeho milosrdenstva sa rodí aj väčšia otvorenosť a zapojenie ľudí, ktorí predtým neboli do procesu zahrnutí: ženy, laici, cirkevní predstavení, osoby s postihnutím. Spoločne sa modlíme a rozlišujeme, spoločne pokračujeme v prehlbovaní nášho chápania Božej lásky.
Posunuli sme sa od uväznenia v zameraní na doktrínu k počúvaniu srdca, ktoré osvecuje intelekt, a mám pocit, že toto zhromaždenie nás všetkých osvietilo. V tomto synodálnom procese nám Božia láska napĺňa srdcia a dáva nám milosť novej múdrosti, novej vízie a učenia Cirkvi, ktoré sa rodia z lásky, s pastoračnou prioritou, že Cirkev je pre všetkých.
Moja skúsenosť z týchto dní je, že znamenia doby nás nútia, aby sme v centre pozornosti mali chudobných, ktorí sú trpiacim Kristovým telom. V centre sú chudobní, duchovne i fyzicky, ako napríklad nútení migranti, obete vojny, obete zneužívania. Prostredníctvom tejto dynamiky sa do centra dostávajú Pánove rany. Cirkev sprevádza, uzdravuje a je pozvaná k pokore. Tejto ceste nás naučil Pán vo svojom vtelení, keď trpel s chudobnými. Je to pozvanie trpieť s chudobnými, dúfať s chudobnými a prežívať s nimi vzkriesenie, radostne prijímať Božie požehnanie.
Tento prvý týždeň generálneho zhromaždenia bol časom načúvania a nádeje, rastu vo viere a budovania Cirkvi, aby sa stala miestom univerzálneho bratstva.
Kike Figaredo SJ
Zdroje: jesuits.global/jezuiti.sk
