Vatikán 17. októbra (VaticanNews) V rozhovore pre argentínsku tlačovú agentúru Télam sa František venoval rôznym témam, od prebiehajúcich konfliktov po synodu, od umelej inteligencie po falošný mesianizmus. „Cirkev sa musí zmeniť. Nejde len o nasledovanie módnych trendov, ale o zmenu v záujme rastu a dôstojnosti ľudí.“

„Vykorisťovanie je jedným zo zdrojov vojny. Druhý pôvod je geopolitický, ovládnutie územia,“ povedal pápež František v rozhovore pre tlačovú agentúru Télam, v ktorom sa venoval aj ďalším témam, ako sú kríza a falošní mesiáši, práca, umelá inteligencia, synoda a nádej.

„Mám rád slovo kríza, pretože má v sebe vnútorný pohyb. Ale z krízy sa vychádza smerom nahor, nevychádza sa z nej ,s kompromismi'. Človek ide smerom nahor a nie je sám. Tí, ktorí chcú vyjsť sami, menia cestu von na labyrint, v ktorom sa ľudia stále točia dookola,“ povedal pápež, ktorý tiež zdôraznil, že je dôležité učiť mladých ľudí riešiť krízy, pretože to im umožňuje dozrievať a vyhnúť sa mesianizmu: „Nikto,“ zopakoval, „nemôže sľúbiť, že vyrieši konflikty inak ako prostredníctvom kríz, tým, že vyjde hore. A nie sám.“

Kríza ľudstva

Bernanda Llorenteová, novinárka z časopisu Télam, sa Františka opýtala: „Čo chýba ľudskosti?“ František odpovedal pripomenutím potreby presadzovať „skutočné hodnoty“. „Ľudskosti,“ poznamenal, „chýbajú protagonisti ľudskosti, chýba jej ukázať svoj ľudský protagonizmus. Niekedy si všímam, že jej chýba táto schopnosť zvládať krízy a pozdvihnúť vlastnú kultúru. Nesmieme sa báť, že skutočné hodnoty krajiny vyplávajú na povrch. Krízy sú ako hlasy, ktoré nám ukazujú, ktorým smerom sa máme uberať.“

Pápež František tiež pripomenul, že „uniformné myslenie vytláča ľudské bohatstvo. A ľudské bohatstvo musí kontemplovať tri skutočnosti, tri jazyky: hlavu, srdce a ruky. To preto, aby človek myslel to, čo cíti, a robil to, čo robí, cítil to, čo myslí, a robil to, čo robí, a robil to, čo myslí, a robil to, čo cíti. To je ľudská harmónia. Ak človeku chýba jeden z týchto jazykov, nastáva taká nerovnováha, ktorá vedie k uniformnému spôsobu cítenia, uniformnému pragmatizmu alebo uniformnému spôsobu myslenia. Takto sa zrádza ľudskosť.“

Dôstojnosť práce

Keď pápež hovoril o práci, pripomenul dôstojnosť práce a ťažký hriech vykorisťovania: „Práve práca dáva človeku dôstojnosť. V súčasnosti je najväčšou zradou tejto dôstojnosti vykorisťovanie. Nie vykorisťovanie pôdy za účelom väčšej produkcie, ale vykorisťovanie pracovníka. Vykorisťovanie ľudí je jedným z najťažších hriechov. Najmä vykorisťovanie pre vlastný prospech.“

Pápež tiež zdôraznil potrebu práv pracovníkov, aby sa nestali otrokmi: „Keď pracovník,“ povedal, „nemá žiadne práva alebo mu ponúknu krátkodobú zmluvu len preto, aby prijal ďalšiu bez platenia odvodov, mení sa na otroka a tí, ktorí ho zamestnávajú, na kata.“

Pápež František ľutuje, že ho niektorí nazývajú diktátorom, keď počujú o jeho sociálnych encyklikách: „Nie je to tak. Pápež potvrdzuje evanjelium a hovorí to, čo hovorí evanjelium. A v Starom zákone židovský zákon vyzýval k starostlivosti o vdovu, sirotu, cudzinca. Ak sa spoločnosť stará o tieto tri veci, robí to veľmi dobre.“ „A ja jasne hovorím, že nie som komunista, ako niektorí hovoria. Pápež sa riadi evanjeliom,“ zopakoval.

Nadradenosť človeka nad technikou

Františka sa potom opýtali na jeho názor na technologický pokrok a jeho dôsledky: „Hlavným princípom kultúrneho pokroku, ako je umelá inteligencia,“ naznačil, „je schopnosť mužov a žien ovládať ju, ovládať ju a regulovať. Inými slovami, muž a žena sú pánmi stvorenia, a o tom nemôže byť pochýb. Človek vládne nad všetkým. Vážna vedecká zmena je pokrok, musíme byť voči nej otvorení.“

Svetová bezpečnosť

Vrátiac sa k téme vojny, pápež apeloval na univerzálnu bezpečnosť prostredníctvom dialógu: „Nemôžeme hovoriť o sociálnej bezpečnosti, ak neexistuje univerzálna bezpečnosť alebo bezpečnosť, ktorá je univerzalizovaná. Som presvedčený, že dialóg nemôže byť len národný, ale univerzálny, najmä dnes, keď existujú všetky možnosti komunikácie. Preto hovorím o univerzálnom dialógu, univerzálnej harmónii, univerzálnom stretnutí. Je jasné, že nepriateľom toho všetkého je vojna.“ Dodal, že „vykorisťovanie“ a „ovládanie územia“ sú základom vojen „vyvolaných diktatúrami“.

V záujme budovania mieru a spoločného dobra pápež vyzval, aby si „ľudia uvedomili svoju vlastnú identitu. Nemôžete viesť dialóg s iným, ak si nie ste vedomí toho, odkiaľ pochádzate. Keď sa stretnú dve uvedomelé identity, môžu viesť dialóg a urobiť kroky k dohode, k pokroku, môžu kráčať spoločne.“

Cirkev

Na otázky o priebehu synody a o tom, čo Cirkev v tomto období potrebuje, František odpovedal: „Od samého začiatku Druhého vatikánskeho koncilu mal Ján XXIII. veľmi jasné vnímanie: Cirkev sa musí zmeniť. Pavol VI. si to myslel tiež a pokračoval v tomto smere rovnako ako pápeži, ktorí prišli po ňom. Nejde len o nasledovanie módnych trendov, ale o zmenu v záujme rastu a dôstojnosti ľudí. V tom spočíva pokrok teológie, morálnej teológie a všetkých vied Cirkvi vrátane výkladu Písma, ktorý postupoval v súlade s prežívaním Cirkvi. Vždy v harmónii.“

Nádej

Rozhovor pokračoval osobnými témami, ako je jeho vzťah s Bohom: „Pán je dobrý priateľ, dobre sa ku mne správa,“ povedal, a o schopnosti smiať sa: „Zmysel pre humor robí človeka človekom,“ pričom o dôležitosti čnosti nádeje dodal: „Bez nádeje nemôžeme žiť. Ak sa pripravíme o malé nádeje každého dňa, stratíme svoju identitu. Neuvedomujeme si, že žijeme z nádeje. A teologická nádej je veľmi skromná, ale je to práve ona, ktorá okorení každodenný život.“

Na záver, sa zveril, že pokiaľ ide o apoštolské cesty, rád by išiel do Argentíny, a dodal: „Keď už hovoríme o tých vzdialenejších krajinách, zostáva Papua-Nová Guinea.“